Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Ivan Mikloš

Ukrajina nakoniec vstane z popola, no Putin ničí vlastnú krajinu (video + text)

Rozhovor s bývalým poradcom ukrajinskej vlády o tom, akým smerom išla krajina, ktorú napadol Putin, i o tom, kto má zastaviť diktátora.

Ivan Mikloš päť rokov pomáhal Ukrajincom pri obnove krachujúcej krajiny. V rozhovore hovorí o tom, ako sa od roku 2014 Ukrajina snažila oživiť rozkladajúci sa štát, v ktorých oblastiach sa to podarilo a prečo Ukrajina rástla pomalšie, ako mohla.

V druhej časti rozhovoru komentuje exminister financií a vicepremiér súčasný vývoj, Putinovu agresiu a možné scenáre vývoja situácie. Mikloš dôrazne apeluje na zastavenie odberu ruskej ropy a plynu do Európy.

V roku 2014 sa Ukrajina otočila chrbtom k Rusku a tvárou k Západu. Vy ste snahu tejto krajiny o reformy videli zblízka, päť rokov ste na Ukrajine žili a pomáhali dobrým zmenám. Kam sa z vášho pohľadu za tých osem rokov Ukrajina posunula?

Posunula sa výrazne, aj keď sa mohla aj viac. Ukrajinu zmenil najmä Putin svojou agresiou. Zmena vo vnímaní sveta a v tom, kam chcú Ukrajinci patriť, nastala pomerne rýchlo, vďaka anexii Krymu a ruskej podpore separatistov na východe Ukrajiny.

Ukrajina bola za tých osem rokov permanentne vo vojne, na línii so separatistickými územiami zomrelo asi 14-tisíc ľudí. Pre Ukrajincov to bol šok, situácia, v ktorej vás zradí a od chrbta napadne starší brat.

Alexander Duleba povedal, že anexia Krymu bola zásadnou a dovtedy najväčšou strategickou chybou prezidenta Putina. Súčasné šialenstvo je ešte neporovnateľne horšie. Vtedy Putin síce získal Krym, ale stratil Ukrajinu.

V akom zmysle stratil Putin Ukrajinu?

Dovtedy bola geopoliticky rozpoltenou krajinou a svojou agresiou Putin vytvoril ukrajinský politický národ, ktorý už väčšinovo chcel patriť na Západ. Rozdeľujúca línia sa predtým tiahla medzi západom a východom, medzi vzdelanými a menej vzdelanými, medzi mestským a rurálnym obyvateľstvom a medzi ukrajinskojazyčným a ruskojazyčným obyvateľstvom. Tí prví vždy chceli viac patriť na Západ, tí druhí boli za užšiu spoluprácu s Ruskom.

Po anexii Krymu aj značná časť rurálneho, staršieho, menej vzdelaného a rusky hovoriaceho obyvateľstva zmenila názor. Putin Ukrajinu zjednotil v jej snahe patriť na Západ. V roku 2018 si aj dali do ústavy, že chcú byť členmi EÚ a NATO.

Zmena geopolitického uvažovania Ukrajincov bola tým najvýraznejším posunom. Ako sa však darilo prijímať reformy vo všetkých sférach štátu?

Reformy boli ťažké, lebo dedičstvo nefunkčnosti štátu, korupcie či oligarchického uchopenia moci bolo nevídané. Dalo by sa však povedať, že po roku 2014 sa na Ukrajine prvýkrát začali robiť systémové reformy, ktoré mali za cieľ zmeniť práve ten nefunkčný skorumpovaný oligarchický systém na normálne fungujúcu trhovú ekonomiku.

Súčasťou toho bolo aj splnenie predvstupových podmienok do EÚ, asociačná dohoda, ako aj programy Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a ďalších organizácií. Súčasťou balíkov pomoci bola aj technická pomoc, teda investície, ale podmienkou pomoci boli aj reformy.

Ja som tam pôsobil od začiatku roka 2015 do roku 2020 a za ten čas sa dosiahol pokrok, ktorý pokračoval aj po roku 2020 za Zelenského vlády. Dá sa povedať, že v niektorých oblastiach sa dosiahol zásadný pokrok, v iných omnoho menší.

Čo sa podarilo zmeniť najvýraznejšie?

Zásadný pokrok bol v makroekonomickej stabilizácii, ktorá je nesmierne dôležitá – a ktorá bolela. Janukovyčov režim žil na úkor budúcnosti, z rezerv, deformáciami, napríklad administratívnym udržiavaním nízkeho kurzu. Keď prišiel Majdan, nemali Ukrajinci žiadne rezervy. Preto sa v rokoch 2014 až 2015 ekonomika prepadla až o 17 percent. To bolo spojené aj s obrovskou devalváciou.

Keď dnes vidíme, že v Rusku kurz zdevalvoval o 30 percent, tak vtedy hrivna zdevalvovala z 8 na 25 hrivien za dolár. Znamenalo to obrovský nárast cien všetkého importovaného tovaru, zníženie kúpnej sily a aj životnej úrovne. Bolo to kruté, ale stabilizácia bola úspešná. Odvtedy má Ukrajina stabilný plávajúci kurz, veľmi kompetentnú a nezávislú centrálnu banku a bol vyčistený bankový sektor.

Čo myslíte tým vyčistením bankového sektora?

Na Ukrajine bolo takmer 200 bánk a polovica z nich musela byť zavretých. Väčšina z tých dvoch stoviek bánk bola v súkromnom vlastníctve, no aj súkromné banky pôsobili ako nástroje na vyťahovanie peňazí z verejných zdrojov.

Banka má vlastný kapitál, malo by to byť okolo 8 – 10 percent. Okrem toho banka zbiera vklady a dáva úvery. Väčšinu úverov, v niektorých bankách aj sto percent, dávali bankári svojim vlastným alebo spriazneným spoločnostiam. Tie však úvery banke nevracali a vkladatelia boli sanovaní cez fond garancie vkladov, čiže zo štátneho rozpočtu.

Svojou agresiou Putin vytvoril ukrajinský politický národ, ktorý už väčšinovo chcel patriť na Západ. Zdieľať

Takéto banky boli zavreté, čo znamenalo, že ľudia prišli o svoje vklady a opäť to musel sanovať fond na ochranu vkladov, čiže verejné financie. Ale urobilo sa to, aj keď to bolo nepopulárne, lebo vklady sa vracali len do nejakej výšky a niektorí ľudia prišli o peniaze.

Najväčšiu ukrajinskú banku PrivatBank vlastnil druhý najbohatší oligarcha Kolomojskyj. Vlastníci ju vykrádali tak, že mala záporný vlastný kapitál. Veľkú banku nemôžete zavrieť, lebo by to zasiahlo celú ekonomiku, takže sa to dalo riešiť len tak, že vlastníci do nej „nalejú“ peniaze.

Mali to urobiť v troch tranžiach. Prvú splnili, dostali kapitálovú primeranosť na nulu, ale ďalšie peniaze už do banky nedali. V decembri 2016 preto národná banka a vláda rozhodli, že túto banku zoštátnia. Za tých pár rokov v štátnych rukách je táto banka vysoko zisková.

Bankový systém sa podarilo vyčistiť a zabezpečiť makroekonomickú stabilitu. Čo ďalšie reformy?

Napríklad dôchodkový systém predtým fungoval tak, že na dôchodky dávali 16 percent HDP. To je šialené, to nemôže ustáť žiadna krajina. Urobili ťažkú dôchodkovú reformu, kde to znížili zhruba na 10 percent.

Pocítili však ľudia aj pozitívne dôsledky reforiem vo forme vyššej životnej úrovne?

Áno. Prvé dva roky bol pokles, ale do rokov 2016/17 už nielen ekonomika, ale aj reálne príjmy rástli, dokonca posledné dva roky už rástli pomerne rýchlo, aj keď to ľudia subjektívne až tak nevnímali a hodnotili to negatívne. Pokrok bol aj v zlepšení podnikateľského prostredia, výrazný pokrok v informatizácii verejných služieb.

Špeciálnou kapitolou je boj proti korupcii. Sám ste sa v minulosti vyjadrili, že Julija Tymošenková, ktorá bránila presadeniu protikorupčných zákonov, je pre Ukrajinu nebezpečnejšia ako Vladimir Putin.

V tom čase to platilo, Putin mal obmedzené možnosti, ako brániť Ukrajine v reformách. Tymošenková bojovala proti každej reforme, je to populistka každou bunkou svojho tela. Korupcia však predtým bola na Ukrajine všade. Nebola to teda len veľká korupcia spojená s oligarchami a s vyciciavaním verejných zdrojov, ale týkala sa napríklad aj každého policajta.

Niektoré zdroje veľkej korupcie sa podarilo výrazne alebo takmer úplne obmedziť. Napríklad spomínané banky, ktoré boli jedným z najväčších zdrojov korupcie. Daňová správa a kontrolóri boli vlastne mafia, ktorá vyberala výpalné a vrátili vám DPH, len ak ste z nej pre nich nechali 20 – 30 percent. Tam sa podarilo korupciu znížiť, aj vďaka informačným systémom.

Veľkým zdrojom korupcie boli ceny plynu pre domácnosti, ktoré boli na úrovni 12 percent skutočných trhových cien. Štátny podnik Naftogaz vykrádali nominanti oligarchov, napríklad aj tak, že plyn, ktorý bol za 12-percentné ceny určený len pre domácnosti, kupovali za túto nízku cenu a potom ho predávali priemyselným podnikom alebo na export. Finančný rozdiel zinkasovali. To však zvyšovalo stratu Naftogazu, ktorú musel vyrovnávať opäť štát. Ceny sa neskôr zvýšili a tento zdroj korupcie sa podarilo výrazne limitovať.

Kde sa, naopak, nepodarilo urobiť pokrok?

Pokrok sa nepodaril v súdnictve a vo sfére vymožiteľnosti práva, na prokuratúrach, medzi vyšetrovateľmi, v silových zložkách.

Ako zmenil Ukrajinu prezident Zelenskyj

V jednom rozhovore ste povedali, že v tejto oblasti má „maslo na hlave“ aj súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý mal vynikajúceho generálneho prokurátora, ale vymenil ho, lebo ho nemohol riadiť podľa svojich predstáv. Bol nástup prezidenta Zelenského, ktorého dnes vnímame ako hrdinu, akousi spätnou vlnou proti náročnému reformnému úsiliu?

Nie, tak by som to určite nepovedal. Aby som to ujasnil, tie reformy sa naštartovali, ale išli strašne ťažko a oveľa pomalšie, ako mohli ísť, a to pre politickú situáciu. Bola koaličná vláda a aj prezident Porošenko, ktorý bol za reformy, nechcel stratiť vplyv a naďalej ovládal orgány činné v trestnom konaní. Mali pocit, možno oprávnený, že tieto orgány nikdy nebudú nezávislé, a ak nad nimi stratí kontrolu on, ovládne ich niekto iný a využije to proti nim.

Ani za Porošenka preto nebolo súdnictvo a orgány presadzovania práva „vyčistené“. Navyše treba pochopiť situáciu v ukrajinskom parlamente. Nebolo to tak, že funguje koalícia a opozícia, koalícia má vládu, tá niečo navrhuje a v zásade to parlament schváli. Fungovalo to inak. Väčšinu zákonov, ktoré sa prijali, nepripravovala vláda, ale rôzne skupiny poslancov v parlamente.

Zákony boli často pripravované nie preto, aby zlepšili fungovanie systému, ale aby vytvorili pôdu pre nejakého oligarchu. Značná časť poslancov bola na výplatnej listine oligarchov. Mali symbolický plat 500-600 eur mesačne, ale v skutočnosti dostávali 5-, 10-, 20-tisíc dolárov mesačne. Potom sa správali podľa záujmov ľudí, ktorí ich platili.

Až po roku 2014 prišli do parlamentu aj proreformní poslanci, ktorých sme volali „mladá krv“. Stále však zostala asi polovica starých poslancov a nie všetci noví boli čistí. Nebolo teda jednoduché niečo presadiť.

Reformný proces bol šialene ťažký a mnoho vecí sa podarilo presadiť v zásade preto, že Ukrajinci boli neustále na pokraji bankrotu a boli životne závislí od programu pomoci od Medzinárodného menového fondu. Keby neprijímali reformy, MMF im nedá ďalšie pôžičky a potom by im nepožičali ani súkromní investori a museli by vyhlásiť platobnú neschopnosť. To by znamenalo ďalšiu devalváciu a obrovské ekonomicko-sociálne následky, ktorých sa každá vláda bála.

Ako to všetko zmenilo volebné víťazstvo Volodymyra Zelenského?

Zelenskyj sa nikdy nezaujímal o politiku ani sa nezapájal do občianskych aktivít. Bol to nesmierne populárny človek, sympatický herec, ktorý využil to, že v rokoch 2014 až 2019 bola nepopularita všetkých politikov mnohonásobne vyššia ako ich pozitívny rating. Ktokoľvek nový, kto na sebe nemal negatívnu záťaž a zároveň by ho každý poznal, by vyhral. Ale takých ľudí nebolo veľa. Zelenskyj však nebol sám.

Každý očakával, že do volieb pôjde poprockový hudobník Sviatoslav Vakarčuk, ktorý bol aktivistom na Euromajdane, spieval na mítingoch a je to nesmierne vzdelaný človek s PhD. z teoretickej fyziky, magistrom z medzinárodných vzťahov, so skvelou angličtinou. On však stále váhal. Zelenskyj aj zavesil na YouTube video, kde sa Vakarčuka pýtal, či do toho ide alebo nie. On však ďalej váhal. Preto Zelenskyj ohlásil kandidatúru, nastúpil na vlnu popularity a už sa na nej viezol.

Inzercia

Zelenskyj jednoznačne vyhral voľby a v auguste 2019 získala jeho strana Sluha ľudu väčšinu v parlamente.

Strana vznikla cez internetovú výzvu, lebo dovtedy vôbec neexistovala. Najskôr to vyzeralo tak, že to bude skvelé. Premiérom sa stal mladý reformátor Oleksij Hončaruk, ktorého som poznal z think-tankov, a Zelenskyj mu nechal aj voľné ruky pri skladaní vlády. Bola to vláda mladých reformátorov.

Práve vtedy bol generálnym prokurátorom Ruslan Riabošapka, veľmi uznávaný človek. Prijali skvelý vládny program, a keby ho splnili, tak by urobili viac reforiem ako my počas druhej Dzurindovej vlády.

Stalo sa však to, že neskúsenému Zelenskému začala padať popularita a on preto začal byť netrpezlivý. Začalo mu prekážať, že členov vlády nemôže riadiť. V marci 2020 vyhodil Zelenskyj premiéra, vyhodil ministerku financií a ministra hospodárstva. A vtedy udrel covid. Zelenskyj potom síce robil reformy a vláda pokračovala, ale všetci ľudia, ktorých tam dosadil, sa vyznačovali hlavne tým, že mu boli lojálni a počúvali ho na slovo. Reformy sa však nedajú robiť z jedného centra, jedným človekom a pár ľuďmi okolo neho. A potom prišla vojna.

Rozoberať, čo si myslí a hovorí Putin, je náročné. Je to psychopat a šialený človek. Zdieľať

Dá sa povedať, že od roku 2014 bola Ukrajina na vzostupe?

Áno. Ekonomika rástla, krajina sa menila, ale išlo to pomaly. Ukrajina a Poľsko sú veľmi porovnateľné krajiny. Keď sa rozpadol Sovietsky zväz, bola ekonomická úroveň Poľska a Ukrajiny takmer rovnaká.

Kým v Poľsku potom robili potrebné reformy a integrovali sa do Európskej únie, na Ukrajine sa žiadne reformy nerobili a spontánne sa tam vytvoril oligarchický, skorumpovaný a nefunkčný systém.

Za 23 rokov sa rozdiel medzi Poľskom a Ukrajinou prehĺbil tak veľmi, že v nominálnom vyjadrení bol HDP na obyvateľa v Poľsku asi 4-krát väčší a v reálnom vyjadrení asi 2,5- až 3-krát vyšší. To bolo do roku 2014. Potom prišiel prepad pre transformačnú recesiu. Odvtedy ukrajinská ekonomika rástla.

Keď sa v roku 1992 rozpadol Sovietsky zväz, robila Deutsche Bank analýzu, ktorá z tých krajín má najvyšší potenciál rásť. Ako jednotka im vyšla Ukrajina. Mala všetko: bola veľká, mala dobrú geografickú polohu, mala dostatok nerastných surovín, mala najvyspelejší sovietsky priemysel. Potom sa udialo to, čo sa udialo, ale ak by sa spravili potrebné zmeny, tak ukrajinská ekonomika má potenciál rásť dlhodobo o 6 – 7 percent. Ona od roku 2015 aj rástla, ale o 3 – 3,5 percenta, teda zhruba polovične oproti svojmu potenciálu.

Kto by mal zastaviť Putina a aké sú scenáre vývoja situácie

Na Ukrajinu sa celé tie roky pozeral Vladimir Putin a v jednom zo svojich príhovorov celkom jasne povedal, že Ukrajina pre neho nie je politický národ...

... nielen politický, on nerešpektuje Ukrajincov ako národ ako taký. On ich považuje za Rusov, ktorí ešte nepochopili, kam patria.

Zároveň sa Putin jasne vyjadril, že sa pozerá na Ukrajinu ako na zlyhaný štát, ktorý sa – napriek tomu všetkému, čo ste doteraz o zmenách v tejto krajine povedali – nehýbe dopredu. Ako ukrajinskí politici, ktorým ste pomáhali s reformami, uvažovali o tom, ako sa na nich pozerá Putin?

Rozoberať, čo si myslí a hovorí Putin, je náročné. Je to psychopat a šialený človek. Tvrdí, že to, čo sa deje na Ukrajine, je špeciálna operácia na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny.

Vezmite si už len tú šialenosť, že Putin najme hrdlorezov z Čečenska, aby zabili prezidenta susednej krajiny, ktorý bol zvolený v slobodných voľbách tromi štvrtinami voličov a je to ruskojazyčný Žid, ktorý sa hlási k tomuto svojmu pôvodu. Toto Putin nazve denacifikáciou. Čo iné ešte potrebujeme na demaskovanie toho, že je to výplod choromyseľnej hlavy? A toto platí o všetkých tých tvrdeniach, ktoré Putin vo svojich prejavoch povedal.

Včera (vo štvrtok, pozn. red.) Putin v televízii tvrdil, že špeciálna operácia ide podľa plánov. Teda že podľa plánov prebieha aj bombardovanie nemocníc, ostreľovanie obytných domov, bombardovanie jadrovej elektrárne, útek milióna nevinných žien a detí – to je všetko priebeh podľa plánu Vladimira Putina. Analyzovať jeho výplody sa mi zdá byť absolútne zbytočné.

Moja otázka smeruje k tomu, ako ukrajinskí politici vnímali fakt, že od roku 2014 sa na nich celý čas s nevôľou pozerá Putin.

A vy ste si mysleli, že to môže urobiť? Ja som si to nemyslel. Ešte pred pár týždňami som napísal, že útok nie je vylúčený, ale je to veľmi nepravdepodobné.

Ukrajinskí politici si teda mysleli, že Putin sa bude snažiť dianie v ich krajine ovplyvňovať „mäkšími“ ako vojenskými prostriedkami.

Áno. Oni vedeli, že Putin politiku na Ukrajine ovplyvňuje. Bolo tam množstvo agentov a jedna proruská politická strana. Mňa neprekvapilo, že Putin táral, čo táral. Prekvapil ma jeho útok preto, lebo som si myslel, že on vie, že Ukrajina sa za tých osem rokov zmenila. Kto iný to mal vedieť ako on, ktorý má podrobné informácie zo spravodajských služieb?

Riziko, že Putin urobí niečo šialené, vždy existovalo najmä preto, že ten človek je už dávno odstrihnutý od reality. Nemá žiadnu spätnú väzbu a jeho okolie sa bojí povedať mu pravdu. Je o ňom známe, že nechodí na internet, len si dáva pripraviť informácie.

Zároveň je to diktátor, človek posadnutý sebou samým, narcista, ktorému sa boja protirečiť a dávať mu informácie, ktoré by boli v rozpore s predstavou, ktorú si vo svojej chorej hlave vytvoril. Možno bol a doteraz je presvedčený o tom, že ide na Ukrajinu denacifikovať a demilitarizovať. Dnes však už vie, že to nebol „blitzkrieg“ a že sa to vyvíja iným spôsobom, ako si predstavoval.

Ukrajinci vedeli, že Putin je hrozba. Ale západným spravodajským službám neverili preto, lebo si uvedomovali, že tým krokom by Putin zničil aj Rusko, vlastnú krajinu. Táto vojna teraz ničí Ukrajinu, ale zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska zničí viac Rusko.

Z tohto dôvodu si všetci mysleli, že Putin to neurobí, a varovania amerických tajných služieb brali tak, že isté riziko útoku tam je, a aby mu predišli, budú o tom verejne hovoriť. Ukazuje sa však, že to tak nebolo.

V tejto chvíli je veľmi dôležité poznať hranice šialenstva, ktoré sa rozpútalo. Tie však v tejto chvíli asi pomenovať nevieme, lebo sa stále nebezpečne posúvajú. Keď vidíte zábery horiacej jadrovej elektrárne, ktorú Rusi ostreľovali, máte strach?

Samozrejme, že sa bojím. O seba až tak nie, ale mám deti, vnukov... bojím sa, len šialený človek by sa nebál. Putin však počíta s naším strachom, a preto nás náš strach nesmie paralyzovať a znížiť našu akcieschopnosť. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa to zastavilo.

Lenže zastaviť to môžu len Rusi. Preto musia byť sankcie oveľa tvrdšie. Som presvedčený, že už dnes je nevyhnutné, aby sme prestali Putinovi platiť za ropu a plyn. Aby sme dnes prestali voziť do Európy jeho plyn a ropu. Konzultoval som to aj s ľuďmi z energetiky a ustáli by sme to. Našťastie, sme na konci vykurovacej sezóny. Znamenalo by to zvýšenie cien, ale nešlo by o rádovo vyššie ceny. Ruskú ekonomiku by to však okamžite položilo na kolená.

Rusi pred dvoma dňami zvýšili objem plynu, ktorý k nám prúdi. Robia to preto, lebo nemajú peniaze. Zúfalo potrebujú doláre a eurá, lebo doteraz najúčinnejšími sankciami bolo zablokovanie devízových rezerv ruskej centrálnej banky.

Musíme zastaviť plyn z Ruska. A musíme okrem tohto kľúčového opatrenia urobiť aj ďalšie kroky, aby Rusi zastavili Putina. Rusi zrejme 4. marca vyhlásia stanné právo. Keď však vyhlásia stanné právo, tak ťažko budú ľuďom vysvetľovať, že všetko ide podľa plánu a špeciálna operácia sa darí. Putina nemôže zastaviť nikto iný než Rusi.

Kto by však mal Putina zastaviť? Vplyvní oligarchovia, ktorí sa boja o svoje majetky, alebo dôležité postavy z Putinovho najužšieho okruhu spolupracovníkov, alebo by to mali byť obyčajní ľudia, masovo protestujúci na námestiach?

Neviem, kto ho má zastaviť, ale sú potrebné aj masové protesty a nespokojnosť bežných ľudí, ktorí sú ohlupovaní propagandou. Aj bežní ľudia však už vidia, že sa niečo deje. Včera vzali masovým útokom Ikeu, lebo bola otvorená posledný deň. Vidia, že rastú ceny. Vidia, že si nemôžu ruble zmeniť za eurá či doláre, a ak áno, tak za vysokú prirážku.

Neviem, či sa zmena dosiahne masovými demonštráciami zdola alebo pučom zhora. Ale nemusia to byť nespokojní oligarchovia, ktorí prišli o svoje jachty. Môžu to byť pokojne aj ľudia z Putinovho okruhu, ktorí si uvedomujú, že on ničí aj Rusko. Že on zničí ich krajinu. Pokojne to môžu byť ruskí vlastenci, ktorí sa môžu dostať do jeho blízkosti a zlikvidovať ho, lebo on ničí všetko – Ukrajinu aj Rusko.

Ukrajina nakoniec vstane z popola a v obnove jej bude pomáhať celý svet. Ukrajina sa z toho dostane. Ale toto môže byť koniec Ruska. Uvedomme si, akého suseda majú Rusi. Čína je rastúca a čoraz asertívnejšia veľmoc s obrovským počtom obyvateľov. Rusko je upadajúca veľmoc a teraz sa jeho úpadok raketovo zvýši – s takým územím a takým susedom, akým je Čína.

Neviem teda, kto má Putina odstaviť, ale som si istý, že aj veľká väčšina ľudí okolo Putina je zdesená a vystrašená. Nielen preto, že prišli o svoje domy a jachty, ale preto, lebo vidia, kam sa ich krajina rúti.

Aké sú podľa vás scenáre ďalšieho vývoja situácie?

Skutočné riešenie vojny na Ukrajine je odstavenie Putina od moci. Kým bude pri moci, tak nevidím žiadny, ani teoretický prienik množín, ktorý by dával priestor na kompromis. Svet musí odstaveniu Putina pomôcť.

Prvým krokom je zastavenie dovozu ruského plynu a ropy. Garantujem vám, že potom ruská ekonomika kľakne v priebehu niekoľkých dní. Ona kľakne aj tak, len to bude trvať omnoho dlhšie. Zastavenie dovozu ropy a plynu bude mať drastický dosah na všetkých Rusov a to spôsobí obrovský tlak na Putina. Iné riešenie, žiaľbohu, neexistuje.

Vývoj rusko-ukrajinského konfliktu v zásade závisí od toho, či ukrajinská armáda vydrží dlhšie ako ruská ekonomika. Práve preto je nesmierne dôležité, aby Západ okamžite zastavil dovoz ruského plynu. A nielen to. Ukrajinskej armáde treba čo najviac pomôcť zbraňami, treba umožniť ľuďom zo zahraničia, ktorí chcú bojovať, aby bojovali. A treba urobiť všetko pre to, aby sa bežní Rusi dostali k informáciám.

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.