Vojna na Ukrajine Rokovania nepriniesli výrazný posun. Došlo len k malému pokroku pri koridoroch

Dianie sledujeme online

23.14 Ruský vicepremiér Alexandr Novak prvýkrát otvorene pohrozil zastavením dodávok zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1. 

Nemecko už 22. februára, dva dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pozastavilo schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. Reagovalo tak na ruské uznanie dvoch východoukrajinských separatistických regiónov za nezávislé štáty, ktoré predchádzalo ruskej agresii voči Ukrajine.

Plynovod Nord Stream 2 by zdvojnásobil objem zemného plynu, ktorý Rusko do Európy ročne dodáva cez už existujúci plynovod Severný prúd 1. Oba tieto plynovody, vedúce po dne Baltského mora, sú navrhnuté tak, aby sa vyhli územiu Ukrajiny. Európski politici a experti obviňujú Rusko z toho, že zneužíva svoje zásoby prírodných zdrojov ako politický nástroj. (tasr, dpa)

22.38 Rusko vyhlásilo, že v utorok ráno otvorí humanitárne koridory, aby umožnilo odchod civilistov z viacerých ukrajinských miest, vrátane metropoly Kyjev a prístavného mesta Mariupol.

S odvolaním sa na správy ruských tlačových agentúr o tom informovala agentúra AFP. „Ruská federácia vyhlasuje od 10.00 h moskovského času (8.00 h SEČ) ,pokoj zbraniam‘ a je pripravená zaistiť humanitárne koridory,“ uviedol odbor ruského ministerstva obrany, ktorý má na starosti „humanitárne“ operácie na Ukrajine.

Takéto koridory by sa podľa tohto rezortu mali otvoriť v Kyjeve, v prístave Mariupol, ako aj v mestách Charkov a Sumy. AFP pripomína, že všetky zmienené mestá boli v uplynulých dňoch pod silnou paľbou Ruska.

22.07 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyhlásil, že Ukrajina si želá priame rozhovory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Informovala o tom agentúra Reuters. „Už dlho chceme priame rozhovory medzi prezidentom Ukrajiny a Vladimirom Putinom, lebo vieme, že je to on, kto robí konečné rozhodnutia, obzvlášť teraz,“ povedal Kuleba.

„Náš prezident sa ničoho nebojí, vrátane priameho stretnutia s Putinom... Ak sa nebojí ani Putin, nech príde na stretnutie, aby si spolu sadli a porozprávali sa,“ dodal šéf ukrajinského rezortu diplomacie.

21.46  Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach s Ukrajinou Vladimir Medinskij očakáva, že takzvané humanitárne koridory na Ukrajine začnú fungovať od utorka. 

Ruský vyjednávač ďalej uviedol, že v rámci politického urovnania situácie nedošlo k pokroku. Zároveň však vyjadril nádej, že ďalšie kolo rokovaní bude produktívnejšie.

„Naše očakávania sa pri rozhovoroch nenaplnili, ale dúfame, že nabudúce budeme schopní urobiť výraznejší krok vpred,“ povedal Medinskij a dodal, že „rokovania budú pokračovať“.

21.44 Politickí lídri Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka sa počas pondelkových rokovaní prostredníctvom videokonferencie dohodli na potrebe ďalších krokov, ktoré majú potrestať Rusko za inváziu na Ukrajinu.

Následne Rusko vyzvali, aby z Ukrajiny stiahlo svoje jednotky. Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz „potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní nákladov pre Rusko za jeho nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu na Ukrajinu“, píše sa vo vyhlásení Bieleho domu. (tasr)

21.34 Ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajinu už takmer 100 percent z viac ako 150-tisíc vojakov, ktorých pred inváziou sústredil pri ukrajinských hraniciach v Rusku a Bielorusku. Podľa agentúry Reuters to uviedol vysoko postavený predstaviteľ rezortu obrany USA.

„V tejto chvíli je to náš najlepší odhad,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Pentagón cez víkend vyslal do Európy ďalších 500 vojakov, čím sa celkový počet amerických vojakov zvýši na približne 100-tisíc, uviedol predstaviteľ v situácii, keď sa Spojené štáty snažia zabrániť tomu, aby sa vojna z Ukrajiny dostala na územie členských krajín NATO.

Podľa televízie CNN odvolávajúcej sa na zdroj z Pentagónu ruské sily momentálne „zintenzívňujú ostreľovanie“ veľkých ukrajinských miest vrátane Charkova, Kyjeva a Černihiva, ako aj Mykolajiva a Mariupola na juhu.

20.12 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell oznámil, že EÚ vyčlení „okamžitú humanitárnu pomoc“ pre Ukrajinu a Moldavsko vo výške 100 miliónov eur. 

Borrell spresnil, že najnovšia humanitárna pomoc bude pozostávať z poskytnutia potravín, vody, hygienických materiálov a výstavby núdzových prístreškov pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine.

Pomoc je zameraná na zvýšenie prijímacej kapacity utečencov v oblastiach Ukrajiny, kde neprebiehajú boje, a na podporu Moldavska, ktoré sa cíti byť ohrozené po ruskej invázii na Ukrajinu a podľa Borrella potrebuje ekonomickú a politickú podporu EÚ.

Šéf európskej diplomacie zároveň spresnil, že krajiny EÚ v súčasnosti pracujú na ďalšom balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur, ktorého poskytnutie oznámila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. (tasr)

19.19 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak oznámil na Twitteri, že sa skončilo tretie kolo rokovaní. 

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak podľa stanice Sky News uviedol, že tretie kolo rokovaní neprinieslo výrazné zlepšenie celkovej situácie. Dodal však, že pri rokovaniach došlo k malému pokroku ohľadne logistiky humanitárnych koridorov, a teda evakuácie civilistov.

Zároveň uviedol, že obe strany budú v rozhovoroch o prímerí pokračovať.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že od rána otvára dovedna šesť humanitárnych koridorov vo viacerých ukrajinských mestách a pozastavuje paľbu, približuje Sky News.

Niektoré koridory však vedú do Bieloruska alebo Ruska, čo Ukrajina označila za "nemorálne". Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí neskôr v priebehu dňa obvinilo Moskvu z toho, že napriek prísľubu koridorov a zastavenia paľby pokračovala v ostreľovaní ukrajinských miest vrátane Kyjeva, uviedla Sky News.

17.57 Západoukrajinské mesto Ľvov dosiahlo hranicu svojej kapacity na poskytovanie pomoci ľuďom vysídleným v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a požiadalo o pomoc medzinárodné organizácie. Podľa agentúry Reuters o tom v pondelok informoval ľvovský primátor Andrij Sadovyj.

Sadovyj uviedol, že cez Ľvov už prešlo niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí smerovali na západ Ukrajiny, aby boli v bezpečí. Vo Ľvove sa podľa jeho slov nateraz zdržiava asi 200-tisíc vnútorne vysídlených osôb a 50-tisíc ich denne prechádza miestnou železničnou stanicou. (tasr, reuters)

17.50 Najmenej 13 ľudí zahynulo pri ruskom leteckom útoku na pekáreň v ukrajinskej obci Makariv ležiacej v Kyjevskej oblasti. Informovala o tom britská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie miestnych záchranárov.

Tí zároveň uviedli, že sa im na mieste podarilo zachrániť najmenej päť ďalších ľudí. V pekárni bolo podľa ich vyjadrenia bezprostredne pred náletom približne 30 ľudí.

16.53 Ruský rubeľ pokračuje v zahraničnom obchodovaní vo voľnom páde aj na začiatku nového týždňa a jeho kurz sa dostal na nové rekordné minimum. Ruský trh zostáva zatvorený minimálne do stredy.

Rubeľ sa v pondelok podľa údajov Refinitiv oslabil na 133,5 RUB/USD po tom, ako v piatok uzavrel na 121,037 RUB/USD. Na obchodnej platforme EBS ruská mena padla až na 141 RUB/USD.

Cenové rozpätia medzi cenou ponuky a cenou dopytu (bid/offer spreads), teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, dosiahli 10 až 15 centov, čo signalizuje, že trh je čoraz viac nelikvidný. (tasr, reuters)

16.41 Začalo sa tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Oznámila to agentúra AFP s odvolaním sa na bieloruské médiá.

Rozhovory prebiehajú na bieloruskej strane Bielovežského pralesa – národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach. Bieloruská agentúra Belta zverejnila na sociálnej sieti Telegram fotografiu ruskej a ukrajinskej delegácie. Zároveň uviedla, že rokovania sa majú zaoberať „humanitárnymi koridormi na evakuáciu civilistov z Ukrajiny“.

Podľa agentúry ČTK sa má rokovanie sústrediť na tri bloky otázok, a to vnútropolitické usporiadanie Ukrajiny, humanitárne aspekty a vojenské urovnanie konfliktu. (tasr, afp, čtk)

16.30 Maďarská vláda vydala nariadenie, v súlade s ktorým nie je možné dodávať z územia Maďarska zbrane na ukrajinské územie.

Agentúra Reuters si všimla, že vo vládnom nariadení zverejnenom v štátnom vestníku sa však súčasne uvádza, že Maďarsko povoľuje umiestnenie vojsk NATO na západe krajiny a že cez územie Maďarska je možné prevážať do iných členských krajín Severoatlantickej aliancie zbrane určené pre Ukrajinu.

„Vojenská aktivita sa čoraz viac blíži k maďarským hraniciam. Je to varovný signál, že bude stúpať aj počet utečencov. Musíme sa pripraviť na to, že sa budeme musieť postarať o viac ľudí. Prijali sme opatrenia, ktoré zaručia plynulú spoluprácu medzi občianskymi organizáciami a štátnymi orgánmi,“ povedal Orbán.

Premiér zdôraznil, že Maďarsko bude vyvíjať úsilie v záujme obnovenia mieru na Ukrajine. (tasr)

15.54 Ukrajinská delegácia pricestovala do Bieloruska na tretie kolo mierových rokovaní s Ruskom. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra AFP a televízia Sky News.

„Ukrajinská delegácia pricestovala dvoma vrtuľníkmi do Bielovežského pralesa (národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach) na rozhovory s Ruskom,“ cituje AFP zo správy ruských štátnych médií.

Rokovania by sa podľa bieloruských médií, na ktoré sa odvoláva Sky News, mali začať o 15.00 h SEČ. Ruská strana na ne podľa medializovaných správ dorazila už predpoludním.

15.13 Predseda Európskej rady Charles Michel dnes telefonoval s Vladimirom Putinom.

Michel tvrdí, že Putina vyzval na okamžité zastavenie vojenských akcií a zabezpečenie prístupu k humanitárnej pomoci. Dodal tiež, že ruskému prezidentovi zdôraznil potrebu zabezpečiť ochranu jadrových zariadení na Ukrajine.

14.49 Medzinárodný výbor Červeného kríža upozornil na nedostatky v oblasti humanitárnych koridorov v okolí ukrajinského mesta Mariupol. Jedna z trás viedla k ceste, ktorá bola zamínovaná. 

Riaditeľ operácií MVČK Dominik Stillhart obe bojujúce strany vyzval, aby sa okamžite dohodli na presných trasách a časoch pre osoby, ktoré sa sa usilujú v bezpečí opustiť krajinu. Doterajšie dohody boli podľa Stillharta prijaté len vo všeobecnosti; podľa Stillharta však majú nedostatky v oblasti presnosti.

14.31 Vo štvrtok sa stretnú ministri zahraničných vecí Ruska, Ukrajiny a Turecka.

Oznámil to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Schôdzku potvrdila aj Moskva.

Čavušoglu na Twitteri napísal, že stretnutie sa uskutoční na základe iniciatívy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a diplomatického úsilia Turecka. „Som presvedčený, že tento krok povedie k mieru a stabilite,“ napísal Čavušoglu. (tasr)

14.24 Ruská vláda zverejnila zoznam cudzích štátov, o ktorých sa domnieva, že sa dopúšťajú „nepriateľských činov“ proti „Rusku, ruským spoločnostiam a občanom“.

Informoval o tom v pondelok denník The Jerusalem Post.

Medzi krajiny, medzinárodné organizácie a územia považované za „nepriateľské“ voči Rusku podľa Moskvy patria: Austrália, Albánsko, Andorra, Spojené kráľovstvo vrátane Jersey, Anguilly, Britských Panenských ostrovov a Gibraltáru, členské štáty Európskej únie, Island, Kanada, Lichtenštajnsko, Mikronézia, Monako, Nový Zéland, Nórsko, Kórejská republika, San Maríno, Severné Macedónsko, Singapur, USA, Taiwan, Ukrajina, Čierna Hora, Švajčiarsko a Japonsko.

Doplnková legislatíva z nedele stanovuje, že ruskí občania a firmy musia požiadať o špeciálne povolenie na styk s „nepriateľskými“ zahraničnými subjektmi.

Zoznam bol vytvorený ako súčasť série zákonov v nadväznosti na sobotňajší dekrét ruského prezidenta Vladimira Putina o „dočasných ekonomických opatreniach na zabezpečenie finančnej stability Ruskej federácie“. (tasr)

—

13.19 Rusko zastaví vojenskú operáciu, pokiaľ Ukrajina odmietne vstup do akýchkoľvek blokov a uzná Krym ako ruský, povedal agentúre Reuters hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva požaduje aj uznanie separatistickej Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky.

Kremeľ uviedol, že kým Ukrajina nesplní jeho určité požiadavky, bude pokračovať v „demilitarizácii“ Ukrajiny.

—

13.18 Počet utečencov z Ukrajiny prekonal hranicu 1,7 milióna, tvrdí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Takmer tri pätiny z celkového počtu utečencov, teda 1,03 milióna, dorazili do Poľska. Vyše 180-tisíc ľudí prišlo do Maďarska a 128-tisíc na Slovensko. (tasr)

—

13.11 K ťažkým bojom došlo dnes ráno v širšom okolí Kyjeva, vyplýva z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov a príspevkov na sociálnych sieťach. Zdá sa, že ruské jednotky prešli do ofenzívy vo viacerých oblastiach severne a západne od ukrajinskej metropoly, píše televízia CNN.

„Nepriateľ s extrémnou zúrivosťou ničí (mestečká) Buča, Hostomeľ, Vorzeľ, Irpiň. Zámerne zabíja civilistov,“ uviedol kyjevský starosta Vitalij Klyčko.

Viaceré správy potvrdili, že v spomínaných mestečkách bolo v pondelok počuť streľbu, zatiaľ čo sa civilisti z daných oblastí snažili ujsť pred bojmi.

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády chce ruská armáda získať plnú kontrolu nad mestečkami Irpiň a Buča, pričom sa chystá napadnúť aj Kyjev, píše agentúra DPA.

„Pomerne veľký počet ruskej (vojenskej) techniky a vojakov sa sústreďuje pri vstupoch do Kyjeva... Uvedomujeme si, že bitka o Kyjev je jednou z kľúčových bitiek, ktorú v nasledujúcich dňoch absolvujeme,“ cituje poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadyma Denysenka agentúra DPA.

„V hlavnom meste robíme všetko pre to, aby sme mesto podporili a aby sme vytvorili zásoby potravín, liekov a základného tovaru,“ uviedol Klyčko.

Podľa kyjevského starostu sa mesto pripravuje na obranu a zároveň sa snaží poskytnúť humanitárnu pomoc aj mestečkám Buča a Hostomeľ, ako i niektorým iným priľahlým mestám.

„Žiadam obyvateľov Kyjeva, aby ostali pokojní a zdržiavali sa doma, v prípade zaznenia alarmu v úkryte,“ uviedol Klyčko. (tasr)

—

13.06 Európska únia pracuje na ďalších sankciách proti Rusku pre vojnu na Ukrajine a skúma opatrenia na znižovanie závislosti Európy od ruského zemného plynu. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas spoločnej tlačovej konferencie s talianskym premiérom Mariom Draghim.

Von der Leyenová pred novinármi spresnila, že rozhovory s Draghim sú zamerané najmä na situáciu na Ukrajine, „krutú vojnu“ vedenú ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s tým spojené prijímanie sankcií.

„Mali sme už tri balíky tvrdých sankcií, ale teraz sa musíme uistiť, že neexistujú žiadne medzery a že ich účinok je maximálny. Zavedené sankcie sú naozaj boľavé. Vidíme turbulencie v podobe poklesu ruskej ekonomiky. Ale vzhľadom na vývoj situácie na Ukrajine a bezohľadnosti Kremľa voči občanom – ženám, deťom, mužom – pracujeme aj na ďalších opodstatnených sankciách,“ vyhlásila šéfka eurokomisie.

Dodala zároveň, že s Draghim rieši aj ďalšiu veľkú tému, a to je energetika a potreba zbaviť Európu závislosti od ruského zemného plynu, ropy a uhlia.

Von der Leyenová upozornila, že EK v utorok predloží nové návrhy, pričom spresnila, že sa budú opierať o tri hlavné piliere: diverzifikácia dodávok plynu a skvapalneného plynu mimo Ruska, od spoľahlivých dodávateľov, pričom táto infraštruktúra je časom kompatibilná aj s prepravou vodíka; posilnenie energetického sektora EÚ masívnymi investíciami do obnoviteľných zdrojov (solárna, veterná a vodíková energia) a do tretice zlepšená energetická účinnosť, čo sa týka procesov od renovácií budov až po inteligentné priemyselné procesy s pomocou umelej inteligencie. (tasr)

Vladimir Vladimirovič Už vieme, on nechce vyhrať kultúrne vojny, chce iba zväčšiť ríšu

Eva Čobejová

V októbri bude mať Putin sedemdesiat, v pandémii zacítil svoju smrteľnosť, že tu nebude večne. To iba Lenin mal byť večne živý.

—

12.55 Ruské sily zabili starostu ukrajinského mesta Hostomeľ, oznámilo miestne zastupiteľstvo. 

Zastupiteľstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Jurij Illič Prylypko zomrel, keď sa ľuďom pokúšal pomôcť „chlebom a liekmi“. Zastupiteľstvo však neuviedlo, kedy sa tak stalo. Prylypka vo svojom vyhlásení označilo za „hrdinu“.

Informácie nebolo možné bezprostredne overiť, píše DPA. Ruská strana sa k incidentu nevyjadrila.

Hostomeľ leží na severozápadnom okraji ukrajinskej metropoly Kyjev. V tomto meste s približne 17-tisíc obyvateľmi sa nachádza strategicky významné letisko, píše AFP. (tasr)

—

12.52 Ukrajinská a ruská delegácia sa vydali na tretie kolo rozhovorov, ktoré sa majú podľa ukrajinských a ruských médií opäť konať v Bielorusku. Začiatok je plánovaný o 15. hodine nášho času. „Delegácia nezmenená,“ napísal na Twitteri poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. K správe pripojil fotografiu pred vojenskou helikoptérou, ktorá stála na poli na bližšie nešpecifikovanom mieste. (čt24, tasr)

—

12.21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo Ukrajine bojové lietadlá, ako aj na bojkot ruskej ropy, ropných produktov a iných vývozných komodít.

Informujú o tom agentúry Reuters a denník The Guardian.

„Ak invázia bude pokračovať a Rusko sa nevzdá svojich plánov mierených proti Ukrajine, tak bude potrebný ďalší balík sankcií... na dosiahnutie mieru,“ uviedol Zelenskyj vo videu, ktoré bolo zverejnené na jeho účtoch na sociálnych sieťach.

Zároveň vyzval na bojkot ruského exportu, ale i importu do Ruska. „Ak Rusko nedodržiava civilizované pravidlá, nemalo by dostávať žiaden tovar a služby od civilizácie. Nechajme vojnu, nech ich nakŕmi,“ uviedol ukrajinský líder.

„Treba bojovať proti neľudskej sile, ktoré chce zruinovať samotnú ľudskosť,“ uviedol Zelenskyj. Zároveň dodal, že budúcnosť Európy závisí od ukrajinskej rezistencie, a vyzval západných lídrov, aby Ukrajine poskytli vojenské lietadlá, aby jej armáda dokázala zabezpečiť oblohu. (tasr)

 

Ivan Mikloš Ukrajina nakoniec vstane z popola, no Putin ničí vlastnú krajinu (video + text)

Michal Magušin

Rozhovor s bývalým poradcom ukrajinskej vlády o tom, akým smerom išla krajina, ktorú napadol Putin, i o tom, kto má zastaviť diktátora.

—

12.06 Ruské jednotky sa snažia sústrediť sily pre novú vlnu útokov, vyhlásil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Boje pokračujú.

—

11.38 Ruskí vyjednávači predpoludním prileteli z Moskvy do bieloruského mesta Brest. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje z leteckého portálu Flightradar24.

Stroj typu Tupolev Tu-204-300 priletel do Brestu o 10.56 h SEČ. Presné miesto a čas plánovaného stretnutia však naďalej nie sú známe. Rovnako tak nie je známe, kedy na miesto rozhovorov pricestuje ukrajinská delegácia. (tasr)

—

11.27 

11.11 „Ukrajinci musia dobre sledovať, kto k nim prichádza bojovať, neskúsení dobrovoľníci môžu spôsobiť viac škody ako úžitku,“ uviedol vo vysielaní ČT24 bývalý náčelník armádneho generálneho štábu Jiří Šedivý.

—

10.33 Medzinárodný súdny dvor sa začal zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko za tvrdenia, že v dvoch neuznaných republikách na svojom území páchala genocídu.

Kyjev žiada súd OSN, aby okamžite prikázal Rusku prerušiť vojenské operácie na Ukrajine. Ruská federácia pojednávanie bojkotovala. Do Haagu nevyslala žiadnych zástupcov. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Súd s poľutovaním prijal rozhodnutie Ruska nezúčastniť sa na (pojednávaní),“ povedala predsedajúca sudkyňa Joan Donoghueová na začiatku procesu.

Hovorca ruského veľvyslanectva v Holandsku neodpovedal na žiadosť o vyjadrenie pre médiá.

Prípad sa sústreďuje na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe krajiny. (tasr)

Protesty proti vojne Rusko zatklo v nedeľu 5-tisíc ľudí, polícia mala použiť elektrické paralyzéry

TASR

Protestujúcim v Rusku hrozia tresty odňatia slobody, ak vyjdú do ulíc.

—

10.30 Pri nedeľňajšom útoku na letisko vo Vinnycii, 200 kilometrov juhozápadne od metropoly Kyjev, zahynulo deväť ľudí. Záchranári uviedli, že v pondelok ráno vytiahli z trosiek 15 ľudí. „Deväť z nich bolo mŕtvych – päť civilistov a štyria vojaci,“ uviedli záchranári na sociálnej sieti Telegram s tým, že naďalej pátrajú po preživších. (tasr)

—

10.28 Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že spravodajské služby naznačujú, že Rusko sa útokmi na komunikačnú infraštruktúru snaží obmedziť prístup Ukrajincov k informáciám.

Silový rezort o tom informoval prostredníctvom sociálnej siete Twitter, informovali televízia CNN a denník The Guardian.

„Rusko sa pravdepodobne zameriava na ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru, aby obmedzilo prístup ukrajinských občanov k spoľahlivým správam a informáciám,“ uviedlo britské ministerstvo na Twitteri.

„Rusko včera (nedeľa) údajne zaútočilo na televíznu vežu v Charkove. Podobný útok sa odohral na televíznu vežu v Kyjeve 1. marca 2022,“ uviedol Londýn, podľa ktorého je v dôsledku ruských útokov na infraštruktúru prerušený na mnohých miestach Ukrajiny aj prístup na internet. Už počas minulého týždňa boli hlásené výpadky internetu v mestách Mariupol, Sumy a Charkov. (tasr)

—

10.16 Čína je pripravená sprostredkovať rokovania Ukrajiny a Ruska, povedal podľa AFP čínsky minister zahraničia. Poskytne tiež Ukrajine humanitárnu pomoc.

—

09.48 Ukrajina označila ruský návrh týkajúci sa humanitárnych koridorov, ktoré vedú do Bieloruska alebo Ruska, za „úplne nemorálny“, informovala stanica BBC.

Ukrajinským občanom by malo byť umožnené opustiť svoje domovy cez ukrajinské územie, uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Toto je úplne nemorálny príbeh. Utrpenie ľudí sa používa na vytvorenie želaného televízneho obrazu,“ uviedol Zelenského hovorca v písomnej správe, z ktorej citovala agentúra Reuters. (tasr)

—

08.50 Ruskojazyčný server stanice BBC uviedol, že informáciu o nových humanitárnych koridoroch zatiaľ nepotvrdili ukrajinské úrady.

—

08.39 Evakuačné trasy, zverejnené ruskou tlačovou agentúrou RIA Novosti, ukazujú, že civilisti budú môcť odísť aj do Ruska a Bieloruska.

Koridor z Kyjeva povedie do Bieloruska a civilisti z Charkova budú mať iba koridor do Ruska. Koridory z miest Mariupol a Sumy povedú do ďalších ukrajinských miest, ale aj do Ruska, uvádza BBC.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AFP oznámilo, že ruské sily vyhlásili od pondelka 10.00 h miestneho času (8.00 h SEČ) pozastavenie paľby a otvorenie humanitárnych koridorov.

Takéto koridory, ktoré umožnia odchod civilistov do bezpečia, majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

Zastavenie paľby prišlo podľa ruskej armády na žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Macron však v pondelok poprel, že by žiadal, aby tieto koridory viedli do Ruska, informovala francúzska spravodajská stanica BFMTV.

„Prezident republiky po rozhovore s Vladimirom Putinom nepožiadal ani nevymáhal koridory do Ruska... Prezident republiky naliehavo žiada o odchod civilného obyvateľstva a o umožnenie prepravy pomoci," uviedol Elyzejský palác. (tasr)

—

07.37 V Irpini zakázali okupanti občanom opustiť svoje domovy. Tí sú už tri dni bez potravín, vody, elektriny aj tepla, tvrdí ukrajinská armáda. 

—

06.51 Ruská armáda o 8:00 SEČ zastaví paľbu a otvorí humanitárne koridory v niekoľkých ukrajinských mestách, aby umožnila odchod civilistov, uviedla Moskva.

Takéto koridory majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, píše agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

Zastavenie paľby prišlo podľa armády na žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajinská strana zatiaľ toto prímerie nepotvrdila, dodáva DPA. (čt24, tasr)

Ukrajinský prezident Zelenskyj Potrestáme každého, kto spáchal zverstvá. Pokoj na zemi nájde len v hrobe

Postoj TASR

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na zorganizovanie tribunálu, ktorý by postavil pred súd tých, čo nariaďujú a páchajú takéto zločiny. Tiež zopakoval, že sankcie voči Rusku sú nedostatočné.

—

06.19 Britské ministerstvo obrany sa domnieva, že ruské sily dosiahli za posledných 48 hodín na Ukrajine minimálne územné zisky, pričom ich jednotky narazili na tvrdý odpor a čelia slabej logistickej podpore. Ukrajinskí velitelia však varovali, že ruská armáda preskupuje svojich vojakov a plánuje totálny útok na hlavné mesto Kyjev. 

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej aktualizácii situačnej správy spravodajskej služby uviedol, že je „veľmi nepravdepodobné, že Rusko k dnešnému dňu úspešne dosiahlo svoje plánované ciele“.

Ministerstvo však dodalo, že za posledných 24 hodín „ruské letecké a delostrelecké útoky naďalej vo zvýšenej miere zasahovali vojenské a civilné miesta v ukrajinských mestách“.

„Nedávne útoky boli zamerané na Charkov, Mykolajiv a Černihiv a obzvlášť silné boli v Mariupole,“ uvádza sa v správe.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl však varoval, že ruské jednotky „začali zhromažďovať zdroje na útok na Kyjev“. Ukrajinská armáda tvrdí, že cieľom ruských vojakov je prevziať plnú kontrolu nad kyjevskými predmestiami Irpiň a Buča. (tasr)

Ukrajinci na ceste domov Bojím sa, ale srdce mi prikazuje ísť bojovať

Kristína Votrubová

Išli na Západ za lepším životom, teraz smerujú na Východ, kde ho možno navždy stratia.

—

05.55 Spojené štáty nepredpokladajú, že hrozí bezprostredný ruský obojživelný útok na Odesu alebo jej okolie. Informovala o tom v noci na pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného nemenovaného predstaviteľa USA. Na Ukrajine totiž vládnu obavy z možného útoku ruských síl na toto prístavné mesto.

Predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, odhadol, že Rusko od začiatku invázie odpálilo približne 600 rakiet a nasadilo na Ukrajinu zhruba 95 percent vopred pripravených bojových síl.

Ruské jednotky sa podľa tohto zdroja naďalej snažia postupovať a izolovať ukrajinskú metropolu Kyjev, ako aj mestá Charkov a Černihiv, pričom sa stretávajú so „silným ukrajinským odporom“.

Odesa je kozmopolitné prístavné mesto na čiernomorskom pobreží južnej Ukrajiny. Má takmer milión obyvateľov hovoriacich po rusky i po ukrajinsky a žije tam aj bulharská či židovská menšina. (tasr)

—

05.44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu kritizoval západných lídrov za to, že nereagovali na vyhlásenie ruského ministerstva obrany, že zasiahne ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. Takisto vyzval na uvalenie prísnejších sankcií voči Moskve.

Informovali o tom agentúra AP a stanica Sky News.

„Na zajtra Rusko oficiálne oznámilo ostreľovanie nášho územia. Našich podnikov komplexu obrany,“ povedal Zelenskyj v príhovore podľa televízie CNN. „Pracujú tam tisíce ľudí. Neďaleko žijú státisíce... Toto je vražda. Úmyselná vražda,“ uviedol.

„Nepočul som ani jediného svetového lídra na toto reagovať,“ povedal Zelenskyj. „Táto drzosť agresora je jasným signálom pre Západ, že sankcie uvalené na Rusko nie sú dostatočné,“ vyhlásil.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na zorganizovanie „tribunálu“, ktorý by postavil pred súd tých, ktorí nariaďujú a páchajú takéto zločiny.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že ruské jednotky majú v úmysle zaútočiť na ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. „Vyzývame všetkých zamestnancov ukrajinských závodov obranného priemyslu, aby ich opustili,“ uviedol hovorca ministerstva Igor Konašenkov vo vyhlásení, ktoré priniesla tlačová agentúra TASS.

Britské ministerstvo obrany v rovnaký deň uviedlo, že Rusko sa zameriava na obývané oblasti na Ukrajine „pravdepodobne“ v snahe zlomiť morálku krajiny. (tasr)

—

05.12 Ruské jednotky v nedeľu neskoro večer zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky na niektoré ukrajinské mestá. Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Posledná vlna raketových útokov prišla po zotmení,“ povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie. Silnému ostreľovaniu boli vystavené predmestia hlavného mesta Kyjev, ďalej mestá Černihiv, Mykolajiv a Charkov.

Charkovské úrady uviedli, že v meste bola poškodená televízna veža a ťažké delostrelectvo zasiahlo obytné oblasti. Podľa Arestovyča mesto odráža ruský útok. V Černihive sú podľa tamojších úradov všetky oblasti vystavené raketovému útoku.

Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, kde snahy o evakuáciu obyvateľov v nedeľu zlyhali, za „katastrofálnu“. Povedal, že vláda robí všetko pre to, aby evakuácie obnovila. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupol a Volnovacha. (tasr, ap)

Čo sa udialo v nedeľu 6. marca:

Rusko-ukrajinský konflikt Zlyhal aj druhý pokus evakuovať civilistov z obliehaného Mariupola

Postoj

Strany sa obviňujú z nedodržania prímeria. Ľudia sa v bytoch trasú od zimy a sú bez vody.