Sto miliárd na obranu Putin prebudil spiaceho obra

Nielenže ofenzíva na Kyjev postupuje pomalšie, než ruské velenie očakávalo – po mesiacoch trápnej nerozhodnosti sa Západ zoči-voči ruskej agresii zjednotil a zaviedol sankcie, o ktorých sa ešte len pred pár dňami ostro diskutovalo. Najviac však Putina musel prekvapiť Berlín, ktorý za posledných 72 hodín urobil obrat o 180 stupňov.

Čo sa ešte pred pár dňami zdalo nepredstaviteľné, sa stáva realitou. Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil obrat v nemeckej obrannej politike: 100 miliárd odložených do fondu pre modernizáciu armády aj každoročné výdavky na obranu v rozsahu prinajmenšom dvoch percent HDP majú pripraviť nemecký Bundeswehr na najhoršie.

„Musíme podstatne viac investovať do bezpečnosti našej krajiny, aby sme ochránili našu slobodu a našu demokraciu,“ vyhlásil v nemeckom parlamente. Podporu má vláda aj zo strany opozičnej CDU/CSU.

Čo to bude znamenať v praxi?

Pre rok 2022 plánované výdavky mali dosiahnuť 50,3 miliardy eur, čo zodpovedá asi 1,4 percenta nemeckého HDP. V posledných rokoch Nemecko napriek žalostnému stavu armády počas ruskej anexie Krymu bolo od cieľa investovať do obrany dve percentá HDP vzdialené na míle.

Pre porovnanie, Francúzsko aj Veľká Británia investovali do svojich ozbrojených síl niečo cez dve percentá HDP, Spojené štáty 3,7 percenta a Ruská federácia dokonca 4,3 percenta.

Nemecký obranný rozpočet by tak mal narásť o vyše dvadsať miliárd na vyše 71 miliárd eur. V rebríčku nominálnych výdavkov na obranu by sa umiestnil na štvrtom mieste za USA, Čínou a Indiou, ešte pred Ruskom.

Vzhľadom na nižšie náklady ruskej armády na žold, brannú povinnosť aj nižšie platy v ruskom zbrojnom priemysle podľa odborníkov reálne ruské výdavky na obranu zodpovedajú omnoho vyšším sumám – asi ekvivalentu 210 miliárd dolárov. Pre porovnanie, poručík v ruskej armáde mesačne zarobí asi 900 eur, v nemeckom Bundeswehri necelých 2800.

Niečo podobné platí aj pre Indiu (ekvivalent 240 miliárd) a Južnú Kóreu (90 miliárd), Nemecko by sa teda zrejme aj po navýšení len tesne umiestnilo pred Spojeným kráľovstvom a Tureckom a s Brazíliou by súperilo o šieste miesto v rebríčku. Iba viac peňazí však problémy Bundeswehru nevyrieši, diskutuje sa preto aj o reforme vojenského obstarávania.

Posilňovať chce Nemecko okrem armády aj energetickú bezpečnosť. K zníženiu závislosti od dodávok ruského plynu chce Berlín vybudovať dva terminály na dodávky skvapalneného zemného plynu LNG, ktorý by mohli dodávať tankery z USA či Blízkeho východu.

Nemecko v súčasnosti žiadne vlastné terminály nemá, najbližšie sa nachádzajú v Holandsku a v poľskom prístave Świnoujście pri Štetíne.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) naznačil aj ochotu nechať preveriť predĺženie operácie jadrových elektrární. Posledné tri jadrové elektrárne plánovalo Nemecko odstaviť najneskôr do 31. decembra tohto roku.

To by sa teraz mohlo odložiť, vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu Habeck nechce z „ideologických dôvodov“ brániť používaniu jadrovej elektriny. Že Nemecko skutočne jadrové elektrárne nevypne, síce považuje za nepravdepodobné, ale „najdôležitejším krokom by bolo čo najväčšie zníženie hladu po plyne“, vysvetľuje minister.

Okrem toho chce Nemecko do budúcnosti zaviesť okrem štátnej rezervy ropy aj rezervy plynu a uhlia.

Zmena vývoznej politiky

Posilnenie nemeckých obranných schopností aj zníženie energetickej závislosti od Ruska je dobrou správou pre celú EÚ, Ukrajine však bezprostredne nepomôže. V tomto ohľade je dôležitejšia zmena nemeckej vývoznej politiky.

Podľa kancelára Scholza Nemecko Ukrajine dodá 1000 protitankových rakiet Panzerfaust 3, ako aj 500 rakiet zem-vzduch typu Stinger. Tento typ techniky Ukrajincom už dodalo Lotyšsko a Litva, aj vďaka nej už Ukrajinci dokázali zostreliť vyše dvadsať ruských bojových vrtuľníkov.

Nemecko povolilo aj dodávky zbraní, ktoré v minulosti predalo do zahraničia. Na Ukrajinu by sa tak malo dostať aj niekoľko húfnic z estónskych skladov, ktoré Tallinn odkúpil z arzenálu bývalej NDR. Berlín ich darovanie Ukrajine zatiaľ blokoval, za čo si vyslúžil ostrú kritiku zo strany svojich spojencov. Oficiálnym dôvodom bolo, že Nemecko nedodáva zbrane do konfliktných zón a vyhradzuje si právo vetovať ich ďalší predaj.

To, že nemecké pravidlá vývozu zbraní v skutočnosti nikdy nedávali celkom zmysel, bolo odborníkom jasné už dávno. Prečo demokratická Ukrajina, ktorá čelí útoku omnoho väčšieho suseda, nedostane zbrane, zato nejeden blízkovýchodný štát s nie práve najdemokratickejším zriadením áno?

Naivný pacifizmus však bol príliš hlboko zakorenený vo veľkej časti nemeckej politickej elity, až posledné dni všetkým ukázali, že neobstojí v kontakte s realitou. Nemeckej vláde teraz pomohlo, že verejná mienka je jasne na strane Ukrajiny, len v Berlíne na demonštráciu proti ruskej invázii prišlo stotisíc demonštrujúcich.

Nemecko nie je jediným štátom, v ktorom Putinova agresia voči Ukrajine drasticky posunula verejný diskurz. Grécko vyjadrilo ochotu pomôcť Ukrajine dodávkami zbraní po tom, čo Rusi pri nálete zabili desať civilistov z gréckej menšiny na Ukrajine.

Svoju pozíciu prehodnocuje aj Švédsko, ktoré bolo posledných dvesto rokov neutrálne. Včera však premiérka Magdalena Andersson oznámila, že na podporu Ukrajiny dodá 135-tisíc jednodňových potravinových dávok, 5-tisíc prilieb, ako aj rovnaký počet nepriestrelných viest a protitankových rakiet. Pomôcť Kyjevu chce aj Fínsko, ktoré dodá okrem iného 2000 viest aj s prilbami. V pondelok večer fínska premiérka oznámila, že jej krajina Ukrajine dodá aj 2500 útočných pušiek, 150 000 nábojov a 1500 protitankových striel.

Škandinávci zvažujú aj formálny koniec neutrality. Švédi a Fíni síce už dnes úzko spolupracujú s NATO, na rozdiel od Dánov či Nórov však členmi Aliancie zatiaľ nie sú. To by sa teraz mohlo zmeniť, podľa najnovšieho prieskumu 53 percent Fínov podporuje členstvo v NATO, proti je 28 percent.

Prieskum sa uskutočnil na prelome začiatku invázie, možno preto predpokladať, že podpora odvtedy ďalej vzrástla. Nemálo Fínov hľadí aj na rozhodnutie svojho západného suseda: ak by sa pre členstvo v aliancii rozhodlo aj Švédsko, takýto krok by podporilo dokonca 66 percent Fínov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí sa Fínsku vyhrážala, že by vstup do NATO mal „vojenské a politické konzekvencie“, o členstve v utorok debatuje fínsky parlament.

A celkom neutrálne nezostáva ani Švajčiarsko, ktoré sa po niekoľkých dňoch pridalo k sankciám Európskej únie.

Dodáme Ukrajincom stíhačky?

Asi najväčší krok zatiaľ oznámil vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Josep Borrell: „Poskytneme dokonca stíhačky. Nehovoríme len o munícii.“

Vďaka nim by Ukrajina mohla aspoň krátkodobo konkurovať ruskej vzdušnej nadvláde a lepšie čeliť pozemným útokom. Únia chce okrem toho Ukrajine poskytnúť zbrane aj ďalšie pomôcky v hodnote 500 miliónov eur alebo prevziať časť nákladov tých štátov, ktoré Ukrajine už pomohli.

„Potrebujú také bojové lietadlá, aké je schopná prevádzkovať ukrajinská armáda... niektoré členské štáty majú takéto lietadlá,“ povedal Borell po rozhovore s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Kulebom. Vychádzajúc z týchto slov špekuluje časť odborníkov o tom, že by dodané stíhačky mohli byť poľské, bulharské či dokonca slovenské MiGy.

Bulharsko disponuje pätnástimi MiGmi 29, ktoré hodlá nahradiť americkými stíhačkami F-16. Slovenským MiG-om 29 sa tiež čoskoro končí životnosť, prvé F-16 majú na Slovensko doraziť budúci rok. Z pôvodne modernizovaných 12 kusov typu AS a UBS zostáva už len 11, keď sa jedna stíhačka v októbri 2019 zrútila.

Poľsko v súčasnosti operuje 22 stíhačiek MiG-29 A/G a 6 cvičných UB. Časť pochádza z bývalej NDR, ktoré v roku 2003 Nemci predali Varšave za symbolické jedno euro za kus.

Budúcnosť týchto plánov je však neistá. Podľa portálu Politico ukrajinskí politici údajne už dorazili do Poľska, Bulharsko aj Slovensko však odmietajú, že by sa už dohodli na dodávke strojov Kyjevu. „Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď a podotkol, že prioritou musí byť zabezpečenie slovenského vzdušného priestoru.

No aj bez stíhačiek je posun v európskej obrannej politike masívny. Nemecko s výdavkami na obranu, vývozom zbraní a jadrovými elektrárňami prehodnocuje hneď tri červené línie svojej politiky, obetovalo projekt Nord Stream 2 a podporilo odpojenie ruských bánk zo systému Swift. Ani jeden z týchto krokov Nemcom nepadol ľahko, ale nakoniec nebolo inej cesty.

Putin svojím útokom tak opäť dosiahol opak toho, čo mienil. Európa je jednotnejšia než kedykoľvek predtým, Ukrajina zažíva nevídanú vlnu sympatie a v Rusku si nielen bežní občania, ale aj časť elity kladú otázku, či sa muž v Kremli zbláznil. Ukrajina ešte nekapitulovala, ale Putin to má už dnes prehrané.