Konšpirácie a drísty Ako v Rusku vnímajú atentát na Roberta Fica?

„Za oficiálnymi, avšak pokryteckými prianiami skorého uzdravenia Roberta Fica znejúcimi na Západe sa skrýva tvár globalistickej sekty: jej adepti v početných komentároch na sociálnych sieťach schvaľujú zločin a vyzývajú na odstránenie ďalších národne orientovaných vodcov, najmä maďarského premiéra Viktora Orbána a srbského prezidenta Alexandra Vučića.“

Asi teraz premýšľate, čo ste si to prečítali za dríst, však? Bohužiaľ, musím vás vyviesť z omylu. Nejde o fantázie nejakého pána s čiapočkou z alobalu na hlave, ktorého revírom sú obskúrne skupiny na Facebooku. Ide o oficiálny komentár ruskej zahraničnej rozviedky SVR k pokusu o atentát na slovenského predsedu vlády Roberta Fica. A nedávno ho zverejnil denník Izvestija.

Denník sa odvoláva na dokument, ktorý od ruskej rozviedky dostal. Vďaka znalosti ruských reálií to môžeme preložiť takto: Izvestija, jedno z najstarších a najpopulárnejších periodík v Rusku, dostali z vyšších miest komentár na zverejnenie.

Na západ od Ruska by akékoľvek normálne mainstreamové médium podobnú konšpiračnú zlátaninu odmietlo publikovať. Alebo by z toho bol neuveriteľný škandál, ktorý by stál miesto šéfredaktora a možno aj riaditeľa rozviedky. Ale Rusko je v tomto smere tak trochu špecifické.

Pre ruské médiá je útok na Fica vítanou udalosťou. Nie že by mu to priali. Naopak. Pokus o atentát vykresľujú ako snahu potrestať slovenského premiéra. A premietajú do celej záležitosti tradičné propagandistické naratívy s nutnou dávkou konšpiračnej paranoje.

„Podľa informácií z médií Cintulova žena je utečenka z Ukrajiny. Historik Alexandr Ďukov predpokladá, že práve ona prinútila svojho manžela k pomste politikovi, ktorý blokoval pomoc Ukrajine,“ napísal Cargrad, web pravoslávneho oligarchu Konstantina Malofejeva.

A ako uviedol s odkazom na konšpiračného blogera vystupujúceho pod prezývkou Win/Win, údajná ukrajinská manželka Juraja Cintulu bola zatknutá na bratislavskom letisku, keď sa snažila utiecť do Poľska.

Ukrajinská linka sa neprekvapivo do ruského vnímania útoku na Fica premieta pomerne často.

„Existuje verzia, že jeho žena je Ukrajinka alebo má ukrajinské korene, a údajne študovala vo Veľkej Británii. Bola tam naverbovaná alebo to bola SBU [ukrajinská tajná služba, pozn. autora], alebo ju riadili a naverbovali priamo jeho. Myslím si, že práve on bol naverbovaný a pridal sa k nim dobrovoľne. Mal zhodné ideologické motívy ako tajné služby západného sveta,“ fantazíroval pre denník Moskovskij komsomolec Pavol Onišenko, aktivista z Charkova, na ktorého ukrajinské orgány vydali zatykač.

Ukrajinec, ktorý sa pred odchodom do Ruska skrýval v Česku, Moskovskému komsomolcovi oznámil, že vyšetrovanie prebieha v tajnosti, pretože slovenská polícia odhalila, že za útokom na Fica stojí buď britská rozviedka, alebo ukrajinská.

Ukrajinská linka sa neprekvapivo do ruského vnímania útoku na Fica premieta pomerne často.

Ten istý denník ešte pridal a okrem ukrajinskej stopy odhalil aj stopu západnú, čo je pre ruskú propagandu takisto typické. Konkrétne démonizácia Západu, ktorý likviduje svojich oponentov, neuznáva suverenitu svojich „vazalov“ a kde je demokracia len ilúzia. Teda všetko, čím sa v skutočnosti previňuje Rusko.

„Hoci sa Robert Fico stal nedávno premiérom, nekompromisne obhajuje záujmy Slovenska, a nie záujmy NATO a Európskej únie. Tým dráždi vedenie Európskej únie aj vedenie NATO. Nehovorím už o tom, ako tým dráždi USA,“ vyhlásil výskumný pracovník Centra európskych výskumov Vladimir Olenčenko.

Ruský politológ tvrdí, že za útokom stojí snaha zastrašiť Fica a zároveň aj európske politiky, ktoré sa inšpirovali Ficom a snažia sa hájiť národné záujmy.

„Qui proudest – v čí prospech? Je veľká pravdepodobnosť, že Fica chceli zabiť pre jeho politické názory, ktoré nezapadajú do stereotypov hegemónie a dvojakého štandardu kolektívneho Západu,“ vyhlásil Leonid Sluckij, šéf ruských národoveckých populistov z LDPR a predseda zahraničného výboru Štátnej dumy.

A čo je vrchol ruského mediálneho bizáru, v tamojších médiách sa objavovali krkolomné schémy spájajúce pokus o atentát na Fica so smrťou iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul pri nehode vrtuľníka. Opäť údajne ide o jednoznačný dôkaz, že Západ likviduje svojich nepriateľov. Aj to dokazuje, nakoľko sú médiá, a nielen médiá, v Rusku často odtrhnuté od reality.

„Ruské médiá pri informovaní o atentáte na Fica zdôrazňovali jeho euroskeptické názory, najmä v tých otázkach, ktoré sú blízke postoju Moskvy alebo sú s ním v súlade. V tomto kontexte osobitnú pozornosť venovali nesúhlasu slovenského premiéra s vojenskou pomocou Ukrajine. Spomína sa možnosť Ficovho tvrdšieho prístupu k interakcii s európskymi politickými elitami po jeho uzdravení, čo umožňuje hovoriť o rastúcich nezhodách na celoeurópskej úrovni,“ povedal mi Piotr ​​Trofimov, expert na strednú Európu, absolvent MGIMO a postgraduálny študent Európskeho ústavu Ruskej akadémie vied.

V tamojších médiách sa objavovali krkolomné schémy spájajúce pokus o atentát na Fica so smrťou iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul pri nehode vrtuľníka. Opäť údajne ide o jednoznačný dôkaz, že Západ likviduje svojich nepriateľov.

„Médiá hovoria aj o možnosti ukrajinského alebo amerického podielu na organizácii atentátu. Hodnotenie odborníkov a štátnych činiteľov citovaných v médiách sa líši, a to od nepriameho vplyvu Západu prostredníctvom naratívov až po možnosť priameho zapojenia spravodajských služieb. V tomto kontexte sa atentát na Fica porovnáva s haváriou vrtuľníka iránskeho prezidenta Raísího. Okrem toho samotný politicky motivovaný pokus o atentát sa vníma ako dôkaz nedokonalej úrovne demokracie v západnej spoločnosti,“ dodáva.

Podľa jeho slov značný záujem verejnosti o možnosť ukrajinskej alebo západnej spojitosti s atentátom ukazuje, že zahraničnopolitické otázky sa v poslednom čase dostali do popredia slovenskej politickej agendy.

„V aktuálne dostupných materiáloch sa obvinený nezmieňuje o nesúhlase so zahraničnopolitickým programom súčasnej vlády, ale odkazuje na vnútropolitické otázky, ktoré patria skôr do oblasti právneho štátu. Preto je obzvlášť príznačné, že možnosť ukrajinskej či západnej stopy v atentáte získala v médiách takú popularitu. Útok na Fica je ipso facto vnímaný skôr so zahraničnými než s vnútropolitickými motívmi. To svedčí o tom, že Fico je stotožňovaný predovšetkým s euroskeptickou politikou, politikou zameranou proti podpore Ukrajiny, nie s nejakými vnútropolitickými krokmi. V tomto smere Slovensko prezentuje trend spoločný pre strednú Európu a do značnej miery aj pre Európu ako celok, presúvanie pozornosti verejnosti od domácej k zahraničnej politike, čo je vzhľadom na výrazný nárast medzinárodného napätia v posledných rokoch pochopiteľné,“ vysvetľuje.

Aké bludy mi píšu RusiIdeme trestať Európu, ste na strane satana a skončíte ako Ukrajina

Jiří Just

Samotný expert vníma útok na Fica ako prejav polarizácie slovenskej a všeobecne európskej spoločnosti na pozadí nárastu krízových faktorov. Od ťažkej hospodárskej situácie až po rastúce medzinárodné napätie a securitizáciu zahraničnopolitických otázok.

„O motívoch strelca si môžeme urobiť len veľmi všeobecnú predstavu, ale súdiac podľa videa, ktoré sa rozšírilo po internete, bol atentát politicky motivovaný. Útočník hovoril o nesúhlase s vládnou politikou, najmä s nezávislosťou médií a súdneho systému. Hoci má taký čin nepochybne hlboké osobné dôvody, podľa môjho názoru odráža všeobecný trend rastúceho napätia v slovenskej spoločnosti. Charakteristická je aj reakcia slovenskej politickej scény na túto udalosť. Na jednej strane všetci politickí aktéri útok odsúdili a vyzvali na ukončenie šírenia nenávisti a polarizácie,“ hodnotí situáciu Trofimov.

„Zároveň sa však samotný boj proti polarizácii stal naratívom, v rámci ktorého sa jednotliví politici vzájomne obviňovali. Predstavitelia vládnych strán vyčítali opozícii, že roky vytvárala negatívny obraz Fica v očiach verejnosti. Opozičné strany vyzývali na to, aby sa pokus o atentát nevyužíval ako nástroj politického boja. 

Možno konštatovať, že slovenská spoločnosť všeobecne vykazuje vysoký dopyt po normalizácii a depolarizácii, ale na úrovni politických elít nie je v súčasnosti dostatočná pripravenosť na tento dopyt verejnosti reagovať. Naopak, pokiaľ elity neprejavia politickú vôľu a nedosiahnu jednotu v otázke depolarizácie spoločnosti, môže spoločenské napätie naďalej rásť. Navyše sa dá predpokladať, že otázky spojené s médiami, ktoré doteraz patrili k ťažkým témam slovenskej politickej agendy, sa môžu ešte viac skomplikovať: tradičná Ficova kritika médií sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne zosilní. 

Treba tiež poznamenať, že po atentáte sa okolo obrazu strelca vytvorilo mnoho rôznych konšpiračných teórií a v médiách sa aktívne diskutovalo o jeho možných motívoch, čo pri nedostatku otvorených a spoľahlivých informácií ukazuje na zraniteľnosť slovenského mediálneho priestoru voči informačnej nestabilite, ktorá prispieva k polarizácii,“ uzatvára ruský expert.