Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
29. marec 2022

Zelenského Sluha národa na Markíze. Je to vtipné, ale po chrbte vám behá mráz

Zelenského Sluha národa na Markíze. Je to vtipné, ale po chrbte vám behá mráz

V pondelok večer Markíza zaradila do programu začiatok ukrajinského seriálu Sluha národa.

V hlavnej úlohe, pochopiteľne, so súčasným prezidentom Volodymyrom Zelenským. V roku 2015, keď sa seriál spúšťal, to bol ešte len úspešný herec, šoumen, scenárista a producent. No darilo sa mu, na čo siahol. Dokonca aj Let’s Dance vyhral.

Ale majsterštykom bol predsa len Sluha národa. Môžeme si domýšľať, čo asi napadalo Zelenskému, keď seriál vymýšľal a keď v ňom hral. Či naozaj myslel len na to, aby ten seriál nebol prepadák, keď je založený na takom absurdnom nápade.

Ale možno už pri vymýšľaní príbehovej línie či dialógov mu začalo napadať, že tá absurdnosť akosi dobre zapadá do ukrajinských reálií.

Z herca sa potom rýchlo stal skutočný prezident. Je neuveriteľné, že to vlastne vôbec nie je veľmi starý seriál. Jeho tri série vznikli v rokoch 2015, 2017 a 2019, z hľadiska dejín, dokonca aj tých televíznych či mediálnych, vlastne celkom nedávno.

A začiatkom roka 2022 je už Zelenskyj považovaný za dokonalý typ súčasného politického lídra, pod ktorého vedením sa z Ukrajincov stal skutočný národ.

Aká teda bola tá prvá časť, ktorú Markíza včera večer priniesla? Možno je to najvtipnejšia časť celého seriálu, lebo vidíme to, ako sa z učiteľa, ktorý je aj vo vlastnej rodine, aj v pracovnom kolektíve považovaný za lúzra, stane prezident.

Ale možno sa mýlim, možno si autor nápadu a komik Zelenskyj nevymíňal všetky gagy v prvej časti prvej série. Možno to bude ešte aj gradovať, uvidíme.

No tá prvá časť je naozaj smiešna a priznávam, musela som sa nahlas smiať. Pritom dobre viete, ako sa to bude asi odohrávať, dopredu tušíte, že tam bude veľa absurdít a gagy sa ponúkajú v takto rozohratom príbehu vlastne samy. Mnohé si viete domyslieť či predstaviť aj bez pomoci scenáristov a hercov.

Ale aj tak je to naozaj vtipné. Napríklad keď novozvolený prezident, stále nechápajúci, že je fakt prezidentom, trvá na tom, že musí ísť na poradu, lebo by ho despotická riaditeľka školy opäť znosila pod zem.

A tak sa vo svojom novom drahom obleku, s kolónou áut, bodygardov a poradcov objaví v škole. Na kolomaž rozliata riaditeľka ho už víta chlebom, podlízavým prejavom a deti v krojoch spievajú pesničku o Božom synovi. Do ruky mu vtlačia nielen kyticu, ale aj akúsi napodobeninu vladárskeho žezla bulavu ( Andrej Žiarovský mi ozrejmil, že išlo konkrétne o bulavu – znak moci kozáckych atamanov).

Alebo keď neter čerstvo zvoleného prezidenta oslavuje narodeniny a prezident požiada šéfa svojej kancelárie, aby mu narýchlo zohnal neterkino obľúbené CD. Nepodarí sa mu to, tak jej donesie večer do bytu celú živú kapelu, ktorú dievčina zbožňuje... Alebo keď si prezident vyberá oblek a parfum...

Je to dobre vymyslené, dynamické, možno v niečom pripomínajúce až krátke gagy, ktoré si ľudia šíria po sociálnych sieťach. Ale zároveň je séria krátkych gagov dobre pospájaná, drží to pohromade, a čo je najzvláštnejšie, nie je to ani povrchná sranda toho typu Dolná Horná či niečo podobné.

Efektné a mrazivé sú scény, keď si oligarchovia plánujú víťazstvo svojho prezidenta vo voľbách, presne tak, ako keď si bohatí ľudia stavajú na dostihy svoje kone, je to zábava, ale žiadne veľké vzrušenie, lebo veľké prekvapenie ani neočakávajú. Veď majú svoje kone, a nech to dopadne akokoľvek, rozdelia si moc spravodlivo medzi seba.

Tá komédia je naozaj inšpirovaná ukrajinskou realitou, vôbec ju neidealizuje, naopak, jej problémy, od moci oligarchov cez rodinné protekcie, korupciu až po odpudzujúcu hrubosť medzi ľuďmi, ukazuje veľmi jasne. Tých momentov, keď sa síce smejete, ale mráz vám chodí po chrbte, je tam veľa. A pritom na tej Ukrajine ani nežijete.

Ako potom museli ten seriál vnímať ukrajinskí diváci? Určite sa smiali. Ale kdesi v nich musel ostať aj iný pocit.

Možno pocit zahanbenia a poníženia za krajinu, ktorá takto funguje. Aj pocit vzdoru a odpor k pocitu zmierenia, že takto to musí byť, že nič sa meniť nedá.

Ale aj tým divákom asi napadlo, že normálny politický boj nefunguje, a tak musí prísť až niečo absurdné, aby sa niečo zmenilo.

Nie náhodou sú to mladí ľudia, ktorí svojho učiteľa dejepisu cez virálne video a crowdfunding vynesú až do prezidentského úradu. Akoby oni ešte mali nádej, že veci zmenia, a to aj naozaj absurdnou vecou.

Keď si človek ten seriál pozrie, vôbec mu nepripadá čudné, že sa zo Zelenského stal prezident. Lebo tam nešlo o to, že to Zelenskyj výborne hrá, že ako spoluautor idey seriál výborne vymyslel, ale že presne po takej radikálnej zmene v spoločnosti bola objednávka. No skutočný reštart potom urobil iný scenárista, istý Vladimir žijúci v Moskve.

Netuším, aké budú ostatné diely seriálu. Možno to už nebude také výborné ako prvá časť. Uvidíme. Markíza bude ostatné časti dávať na svojej stanici Dajto.

Predsa len venovať svoj najlukratívnejší kanál Zelenského prezidentským gagom dlhodobejšie sa jej asi zdalo ako príliš veľké riziko. Klasický divák Markízy asi nevydrží dlho pri ukrajinskom seriáli.

A ešte drobnosť. Hlavný reklamný produkt seriálu je farmaceutický produkt, ktorý sľubuje rýchlu mužskú erekciu a dopĺňa to reklamným sloganom Mužom hneď.

V kontexte seriálu a celého príbehu Zelenského sa tento produkt k seriálu nehodí, čo si budeme hovoriť.

Naozaj v časoch vojny niekto uverí, že skutočného muža robí rýchly nástup erekcie, ako nám to reklamní mágovia chcú občas nahovoriť?

Nuž obávam sa, že tie naivné časy, keď podobné slogany mohli fungovať, sú za nami.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.