Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
07. jún 2021

Ako chcel Ján Mičovský vykopnúť zazvárané dvere

Ako chcel Ján Mičovský vykopnúť zazvárané dvere

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský podľahol tlaku a… tentoraz sa rozhodol, že v kresle šéfa agrorezortu by predsa len ešte mal zostať.

Na poludnie teda zaznel rozhodný hlas ministra v snahe dokončiť začaté a „neutekať z boja“. Osud svojej demisie nechal v rukách premiéra Eduarda Hegera a prezidentky Zuzany Čaputovej.

A títo dvaja čakanie a očakávania Jána Mičovského vyriešili veľmi rýchlo. Krátko po 14. hodine Úrad vlády informoval, že premiér a prezidentka sa dohodli na tom, že novým ministrom pôdohospodárstva bude Samuel Vlčan. Bývalý Mičovského štátny tajomník.

Ak teda (ešte stále) minister pred dvoma týždňami urobil navonok sympatické gesto, keď podanie demisie odôvodnil prijatím politickej zodpovednosti za nomináciu Gabriely Bartošovej za šéfku Slovenského pozemkového fondu, ktorá je dnes podozrivá z korupcie, dnešné vystúpenie bolo vykopávaním nie zatvorených, ale rovno zazváraných dverí.

Ján Mičovský mohol so cťou odísť, síce ako nie veľmi úspešný, ale zato protikorupčný minister. Teraz odchádza ako úplne odmietnutý a ponížený starý muž, ktorý mal síce veľké plány, ale nulovú politickú silu.

Napriek podpore z lesníckeho prostredia, z ktorého profesne vyšiel, a niekoľkých malých farmárov, si totiž Ján Mičovský nedokázal získať priazeň vo väčšine agrosektora.

Pri tom, ako dnes ohlasoval svoj úmysel demisiu stiahnuť, spomenul aj šéfa diplomacie z predchádzajúcej vlády Miroslava Lajčáka. Ten podal demisiu po sporoch s SNS. Vzápätí ho však premiér Pellegrini aj koaličný Most presviedčali, aby zostal. A veľa aktivity v otázke demisie nevyvinul ani prezident Kiska. Lajčák oznámil, že demisiu sťahuje, a Andrej Kiska s tým už nič nerobil.

Sebaprirovnávanie Mičovského k Lajčákovi má práve túto drobnú chybu. Kým na Lajčákovu podporu sa ozvali mocní muži vtedajšej koalície a podporu mal aj v prezidentskom paláci, mocní muži tejto vlády (Heger a Matovič) len Mičovskému zdvorilo poďakovali za odvedenú prácu.

A explicitná politická podpora nesršala ani z opisu, ktorý pri dnešnom vyhlásení poskytol sám Mičovský. Od premiéra a od šéfa OĽaNO sa mu vraj dostalo ľudského pochopenia.

Ako sme už písali po prvom oznámení demisie, mohla mať aj iné motívy ako len deklarované prevzatie politickej zodpovednosti.

Mičovský totiž cez ministra financií Matoviča nepretlačil svoju požiadavku na vyššiu podporu pre poľnohospodárov zo štátneho rozpočtu (akýsi doplatok k eurodotáciám). Práve ignorancia zo strany mocných mužov OĽaNO – viac peňazí sa mu nepodarilo presadiť, ani keď štátnu kasu viedol Eduard Heger – mala byť poslednou kvapkou.

Zo spôsobu, akým Mičovský odišiel a akým sa snažil dnes vrátiť, však nebadať, že by si svoju pozíciu medzičasom natoľko posilnil, aby nielen udržiaval nádeje tých, ktorí ho podporujú, ale aj reálne dokázal niečo pre rezort vybojovať.

Existujú aj v našej politickej histórii ministri, ktorí svoje zámery dokázali pretlačiť aj napriek širokému odporu v rezorte, ktorý viedli – napríklad Rudolf Zajac. Ten však mal za sebou (zrejme nielen) rozhodujúcu politickú silu. Jednoducho, žetóny.

Bez ohľadu na to, či je odpor voči Mičovskému v agrorezorte motivovaný tým, že šliapol na korupčné schémy, alebo tým, že poľnohospodárov a potravinárov svojimi krokmi objektívne nahneval, pri svojej nulovej politickej váhe nemá šancu voči tomuto odporu čokoľvek presadiť.

Napríklad peniaze z Plánu obnovy nevybavil u Eduarda Hegera ako ministra financií a ani po tom, čo štátnu kasu prevzal Igor Matovič. A ruky preč od neho dala aj prezidentka, ktorá zvyčajne neladí s politickými názormi vedenia OĽaNO.

Za Jánom Mičovským nestojí žiadna politická sila, ktorou by mohol akékoľvek svoje plány podporiť. Odvolávanie sa na podporu z terénu od lesníkov a drobných farmárov môže byť úprimné, ale v politike úplne bezpredmetné.

A človeku je až ľúto, akým spôsobom sa tento úprimný starý pán verejne znemožnil.

Titulné FOTO TASR – Pavol Zachar

Inzercia

Inzercia

Odporúčame