Demisia Mičovského Koniec utrápeného ministra

Ján Mičovský ukončil svoje trápenie na poste ministra pôdohospodárstva. Prebral politickú zodpovednosť za nomináciu šéfky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej, ktorá dnes sedí vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z korupcie.

To je však do značnej miery zrejme len vonkajší obal skutočnej motivácie Jána Mičovského. K zlomovému momentu malo dôjsť podľa informácií Postoja na včerajšej koaličnej rade.

Keďže sa ministrovi nepodarilo cez pôžičku z Plánu obnovy získať peniaze pre poľnohospodárov, videl ešte schodnú cestu ich podpory cez zvýšenie spolufinancovania bruselských platieb zo slovenského štátneho rozpočtu.

Slovensko aktuálne prikladá k peniazom zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ 25 percent sumy. Ján Mičovský sa snažil presadiť zvýšenie tohto podielu na 45 percent. Na rokovaní koaličnej rady, ktorá sa venovala aj tejto otázke, sa však nestretol s pochopením ministra financií a šéfa OĽaNO Igora Matoviča. Teda človeka, ktorý ho do tejto ministerskej funkcie stranícky nominoval.

Nešlo však len o bežnú názorovú nezhodu. Podľa našich zdrojov sa Matovič k Mičovskému správal pohŕdavo a jeho návrh odmietal s argumentom, že aj tak sa tie peniaze rozkradnú.

Ministrov plán na zvýšenie podpory slovenských poľnohospodárov zo štátneho rozpočtu pritom mali na rokovaní podporiť aj politici z iných koaličných strán, ktorých dlhodobý názor na akékoľvek dotácie nie je práve pozitívny.

V rovine špekulácie už je, či Matovičovo odmietanie Mičovského nevzišlo práve z toho, že minister pôdohospodárstva získal podporu politických protivníkov šéfa OĽaNO v koalícii.

O takomto zvýšení spolufinancovania pritom hovoril Ján Mičovský už na jeseň. Ak by sa mu to podarilo presadiť, v rokoch 2021 – 2027 by slovenskí farmári získali navyše 1,3 miliardy eur.

Iný zdroj z prostredia koalície však potvrdzuje oficiálnu verziu, s ktorou Ján Mičovský dnes predstúpil pred médiá. Napriek viacerým väčším či menším zlyhaniam z predchádzajúceho obdobia nestojí za ministrovým rozhodnutím žiadna iná aktuálna chyba, pre ktorú by musel funkciu opustiť.

Tieto dve verzie sa však úplne nevylučujú. To, že odstúpiť nemusel, neznamená, že sa tak sám nerozhodol po tom, čo mu Igor Matovič pohŕdavo zatrhol snahu získať pre poľnohospodárstvo aspoň nejakú podporu. Ak by sa mu totiž jeho návrh podarilo pretlačiť, aspoň trochu by si polepšil svoju reputáciu medzi farmármi.

O tom, že išlo o náhle osobné rozhodnutie, svedčí aj to, že viacerí ľudia z prostredia najsilnejšieho vládneho hnutia sa o ňom dozvedeli rovnako ako verejnosť až z ministrovho brífingu. Zatiaľ sa neskloňuje ani konkrétnejší okruh kandidátov na jeho nástupcu.

Nie nedôležitým detailom v politickej kariére ministra Jána Mičovského je obdobie prechodu od Matovičovej k Hegerovej vláde. Vtedy sa v kuloároch seriózne uvažovalo o tom, že agrorezort prevezme hnutie Sme rodina výmenou za ministerstvo práce. Z tejto rošády však napokon zišlo.

Plán obnovy

Či už slabým politickým výtlakom, alebo nedostatočnou vyjednávacou schopnosťou, Ján Mičovský sa dostal do pozície najmenej úspešného ministra spomedzi nominantov OĽaNO. Hoci o ňom bolo počuť omnoho viac ako povedzme o ministerke kultúry Natálii Milanovej.

Naprieč agrosektorom sa nulový výsledok pre poľnohospodárstvo v Pláne obnovy hodnotil ako zlyhanie, predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta zo Sme rodina to v rozhovore pre Postoj označil dokonca za hanbu.

Nulovému výsledku pritom predchádzali veľkolepé plány. Ešte na jeseň si Ján Mičovský napočítal projekty, ktoré by mohol presadiť, za 4 miliardy eur. Neskôr návrhy zreálnil a priority vyčíslil na 1 miliardu eur. S tým, že ak sa mu ich nepodarí do Plánu obnovy presadiť, nemá čo robiť na stoličke ministra...

Nakoniec prišiel aj o 60 miliónov na pozemkové úpravy, s ktorými sa v Pláne od začiatku rátalo. Demisiu vtedy nepodal s tým, že hľadá ďalšie cesty, ako získať podporu pre poľnohospodárov.

U Igora Matoviča to mal Ján Mičovský nahnuté už na jeseň. Vtedajšieho premiéra však zrejme viac vyrušoval verejný tlak farmárov, ktorí na úrad vlády písali otvorené listy a vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Návrhy samotného ministra však viac-menej ignoroval.

A hoci sa rád hrdí protikorupčnou agendou a dlhoročným zápasom s mafiou, očiste rezortu, ktorý sa stal symbolom korupcie, nevedel dať z pozície premiéra náležitú politickú váhu. Mohol pritom z agrorezortu urobiť výkladnú skriňu svojej protikorupčnej politiky.

A tak Ján Mičovský pendloval medzi ministerstvom financií a úradom vlády (Heger, Matovič a obrátene) a ako Paľko Čenka doslova pjosil o kojunku.

Na porovnanie, Ján Budaj ako minister životného prostredia využil naplno svoje politické skúsenosti a váhu a vyrokoval si prakticky všetko, čo zamýšľal.

Výpočet slabostí či neschopností Jána Mičovského zmanažovať dianie v rezorte sa však nezačína ani nekončí pri Pláne obnovy.

Nominácie

Gabriela Bartošová ako dnes už bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu bola nomináciou, s ktorou sa minister podľa vlastných slov úplne nestotožnil.

Pri iných nomináciách sa skôr ukázala manažérska neschopnosť. Na konci vlaňajšieho leta na ministerstve naplno prepukla personálna kríza. Ján Mičovský si do svojho poradného tímu povyberal odborníkov z rôznych oblastí, viacerí ho však už po pár mesiacoch spolupráce začali opúšťať. Jeden z nich, Martin Ondráš, svoje dôvody verejne zhrnul vo svojom blogu. Minister sa podľa Ondráša so svojimi poradcami ani poriadne nestretával, a ak už k stretnutiu došlo, ich rady bagatelizoval či priamo ignoroval.

Mičovského opustil aj štátny tajomník Samuel Vlčan. V auguste minulého roka musela konflikt záujmov vysvetľovať vedúca služobného úradu Vladimíra Fabriciusová ako partnerka vplyvného agropodnikateľa (rezort napokon opustila vo februári – z rodinných dôvodov). Na jeseň ohlásil odchod z funkcie aj Jánom Mičovským menovaný riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Tibor Guniš, oficiálne z osobných a rodinných dôvodov.

Neskôr vymenoval za riaditeľa Jaroslava Jánoša, ktorý ním zostal aj po troch výberových konaniach na túto pozíciu.

Poľnohospodárska platobná agentúra

Práve PPA sa stala zdokumentovaným symbolom korupčného systému. Vyšetrovanie vyčíslilo objem úplatkov na 10 miliónov eur. Farmári si k oficiálne podanej žiadosti museli priplatiť, aby sa dostali k peniazom, na ktoré mali nárok podľa pravidiel platných v celej Únii.

Zistenia slovenských vyšetrovateľov neunikli ani pozornosti bruselských úradov. PPA prišla o trvalú akreditáciu na rozdeľovanie európskych fondov a momentálne stále funguje v režime dočasnej akreditácie.

Nejde pritom len o administratívnu záležitosť. Ak by PPA definitívne o akreditáciu prišla, slovenskí farmári by sa nedostali k peniazom, ktoré dostávajú aj ich konkurenti z iných krajín. Tým by slovenská potravinová konkurencieschopnosť dostala ďalšiu ranu.

Ministerstvo zadalo PPA úlohy, ktoré má splniť, aby mohla ďalej fungovať, pritom PPA je ministerstvu priamo podriadená a minister ju môže riadiť priamo ministerskými príkazmi.

Neschopnosť riešiť problémy Poľnohospodárskej platobnej agentúry vyvrcholila v marci doslova bizarným nápadom agentúru premenovať. Logicky, s novým menom to už nebude tá inštitúcia, okolo ktorej sa uplietla pavučina korupcie s vyšetrovacím názvom Dobytkár.

Že v skutočnosti nepoznáme výsledky forenzného auditu PPA, že ministerstvo, ktoré je jej zriaďovateľom, čaká, kedy sa agentúra sama napraví, aby opäť získala trvalú akreditáciu, to zrejme neprekáža.

Výčitky voči Jánovi Mičovskému smerujú aj pre prípravu tzv. Intervenčnej stratégie Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce programové obdobie. Tá, ktorej zámery predstavil Ján Mičovský, je v zákulisí ironicky nazývaná skôr Intervenčnou tragédiou.

To, na čo chceme ako krajina používať peniaze z európskych fondov, potrebujeme mať v Bruseli schválené do konca tohto roka. Stratégia mala byť hotová už na konci roka 2020 s tým, že v prvom polroku tohto roka bude priestor na pripomienky a dolaďovanie návrhov. Zámery však ministerstvo predstavilo len nedávno a zlé jazyky vravia, že ide z veľkej časti o dokument pripravený ešte za ministrovania Gabriely Matečnej s niekoľkými drobnými aktualizáciami.

A ako vyústenie všetkých problematických rozhodnutí a zle nastavenej komunikácie v agrorezorte vníma dnešné rozhodnutie Jána Mičovského aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Bez toho, aby sme znižovali protikorupčné mentálne nastavenie odchádzajúceho ministra, nemožno sa tváriť, že ohlásená demisia je len výsledkom vyšetrovania a zatýkania pre podozrenia z korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde.

Dobráctvo nestačí

Ešte stále minister Mičovský rád hovoril o tom, že časť kritiky voči jeho osobe – to sú svine, ktoré kvičia, lebo stratili válov. No viac ako rok bol on sám na čele tohto rezortu. Priamo politicky zodpovedný za všetko, čo sa v ňom deje. S legislatívnou právomocou navrhovať zmenu zákonov, ktorými sa procesy v pôdohospodárstve riadia. A s priamou výkonnou právomocou vydávať vyhlášky a meniť interné predpisy vo svojich podriadených organizáciách. Ján Mičovský akoby zabudol, že povestných sto dní na zorientovanie uplynulo už na začiatku vlaňajšieho leta.

O Jánovi Mičovskom aj jeho oponenti hovorili ako o serióznom dobrákovi, u ktorého ťažko hľadať nekalé úmysly. A práve jeho ľudská povaha sa mu mohla stať osudnou, ak sa dostal pod vplyv ľudí, ktorý takýmito nekalými úmyslami oplývali.

Navyše, v politike dobráctvo nestačí, je to tvrdá hra, v ktorej treba údery nielen prijímať, ale aj rozdávať. Aj férový box sa niekedy končí knockoutom. Minister totiž nezastupuje seba ako osobu, ale celý rezort. V ňom si podporu nezískal a nemal ju ani v politickom hnutí, ktoré ho do funkcie nominovalo.

Ak sa dnes rozhodol, že odsúvania a pohŕdania záujmami agrorezortu už bolo dosť a nechce už byť ďalej panákom fackovaným z oboch strán, treba mu popriať do ďalšieho pôsobenia všetko dobré. Hoci možno neskoro, urobil totiž gesto, na ktoré si pred Vianocami netrúfol napríklad Marek Krajčí, keď zostal na vláde osamotený s návrhom na prísnejšie opatrenia.