Olympiáda v Pekingu Kritika nie je povolená. Čínsky režim umlčiava aktivistov a varuje športovcov

Na veľkolepom pekinskom štadióne Vtáčie hniezdo sa po 14 rokoch opäť rozhorí olympijský oheň. A tak ako v roku 2008, ani teraz sa nebude diskutovať len o víťazstvách a prehrách.   

Okrem športových výkonov bude pod drobnohľadom aj čínsky režim. Už pred oficiálnym začiatkom sa objavili informácie o umlčiavaní aktivistov. 

Najhlasnejší kritici majú zablokované účty na sociálnych sieťach. Niektorí už boli aj zadržaní. Ďalších zase kontrolujú v ich domovoch.  

Denník The Guardian poukazuje na zadržanie viacerých známych aktivistov. Pred hrami úrady zadržali právnika Xie Yanga a spisovateľa Yang Maodonga. Tretí právnik Tang Jitian zmizol v decembri. 

Všetko sa to deje popri tom, ako do dejiska hier prichádzajú športovci z celého sveta. Oficiálni predstavitelia krajiny ich vítajú, no zároveň dvíhajú varovný prst. Olympionikom hrozia, že ak budú protestovať, môže to viesť k trestnému stíhaniu.  

Čítajte tiež

Peking 2022 Ako mesto bez snehu môže zorganizovať zimnú olympiádu

Peter Kravčák

Peking hostí najvýznamnejšie svetové športové podujatie v jeho letnej aj zimnej forme ako prvé mesto v histórii.

Čína je mocnejšia ako v roku 2008

Varovania pre zahraničných športovcov sú jedným z rozdielov oproti roku 2008. Peking vtedy hostil letnú olympiádu a aspoň náznakmi sa snažil otvoriť svetu. Na otváracom ceremoniáli nechýbal napríklad vtedajší americký prezident George W. Bush. 

„Prezident Si ťin-pching teraz ukazuje, že Čína sa stala natoľko silnou, že sa nemusí starať o to, čo si ľudia myslia,“ hovorí pre New York Times právnik Teng Biao. „V porovnaní s rokom 2008 je čínska vláda mocnejšia a agresívnejšia. Zdá sa, že sa menej zaujíma o medzinárodný tlak,“ dodal.   

„Pokiaľ ide o citlivé pojmy v Číne, zimné olympijské hry sú práve teraz na druhom mieste po Si Ťin-pchingovi. Žiadna kritika zo strany občanov nie je povolená,“ vysvetľuje popredný aktivista za ľudské práva Hu Ťia. 

Číne pri kontrole kritikov a protestujúcich výrazne pomáha aj pandémia. Do Pekingu totiž neprídu zahraniční fanúšikovia. Domácim vstupenky nepredáva, iba ich distribuuje. 

Diplomatický bojkot

Odborník na oblasť ľudských práv Michael Posner hovorí, že ide o najnevhodnejšie miesto na konanie hier od olympiády v Berlíne v roku 1936. Viaceré krajiny už avizovali diplomatický bojkot.

V Pekingu nebudú štátnici z USA, Austrálie, Británie či Kanady. Nezavíta tam ani slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Hlava štátu uviedla, že sa stotožňuje s výhradami bojkotujúcich krajín. 

Západ Číne vyčíta obmedzovanie ľudských práv, prenasledovanie Ujgurov či postup v Hongkongu. 

Čínsky líder Si ťin-pching však nebude na otváracom ceremoniáli osamotený. Účasť potvrdil ruský prezident Vladimir Putin, saudskoarabský korunný princ Muhammad, egyptský prezident Abdal Fattáh Sisí či poľská hlava štátu Andrzej Duda. 

Kritika olympijského výboru

Terčom kritiky ľudskoprávnych aktivistov sa stal aj Medzinárodný olympijský výbor. Obviňujú ho, že sa svojím nekritickým postojom stal súčasťou vládnej propagandy Pekingu. 

Šéf výboru Thomas Bach odmieta politizáciu hier. „Svoju misiu môžeme splniť len v prípade, že zimné olympijské hry budú stáť nad politikou. Hry nemôžu byť nástrojom na dosiahnutie politických cieľov,“ povedal vo vyjadrení deň pred otváracím ceremoniálom. 

Bach hovorí, že športovci budú mať stále slobodu prejavu mimo medailových ceremoniálov a súťaží. „Odporučil by som každému športovcovi, nech sú hry kdekoľvek, aby neurážal iných ľudí a nepoškodzoval ich práva,“ dodal. 

Podobne sa k obvineniam západných krajín a aktivistov stavia aj samotná Čína. Tvrdí, že je to snaha o politizáciu hier a očierňovanie.