Aktualizované o americkú interpretáciu zmluvy
Slovensko v noci zo štvrtka na piatok podpísalo spoločne so Spojenými štátmi dohodu o obrannej spolupráci. Ministra obrany Jaroslava Naďa ako signatára za Slovensko sprevádzal minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Za USA zmluvu podpisoval šéf diplomacie Antony Blinken.
Zmluva pôjde v najbližších dňoch z Washingtonu do slovenského parlamentu, kde ju musia odobriť poslanci a následne ratifikovať aj prezidentka Zuzana Čaputová.
„Zmluva o obrannej spolupráci jasne ukazuje intenzitu nášho blízkeho partnerstva v obrane a bezpečnosti,“ povedal minister Naď s tým, že zmluva posúva vzájomnú spoluprácu na ešte vyššiu úroveň. Dodal tiež, že Spojené štáty sú pre Slovensko dôležitým strategickým spojencom.

Signatári dohody, Jaroslav Naď a Antony Blinken. Foto – TASR/AP
„Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii ozbrojených síl, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ,“ povedal Naď s tým, že ide o vyjadrenie spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti.
Blinken pri podpisovaní povedal, že Spojené štáty sú Slovensku vďačné za „priateľstvo a partnerskú spoluprácu“. Dodal tiež, že krajiny budú po definitívnom potvrdení dohody silnejšie a vo väčšom bezpečí.
Podpis dohody je podľa šéfa slovenskej diplomacie dôležitým krokom. „Je plne v súlade s našimi záujmami a úsilím ako člena NATO a EÚ posilňovať našu, európsku aj aliančnú bezpečnosť,“ uviedol Korčok.
Bilaterálna dohoda vytvára právny rámec na posilnenie obrannej spolupráce a čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru, pripomína rezort zahraničia.
„Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO,“ dodal Korčok.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Foto – TASR/AP
Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Americký minister zahraničia sa pri podpise zmluvy ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.
„Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť,“ povedal Blinken.
Zmluvu budú poslanci parlamentu riešiť na mimoriadnej schôdzi v utorok 8. februára. Jediným bodom programu má byť práve dohoda v oblasti obrany.
Na jej prijatie bude koalícia potrebovať 76 hlasov. Aj keď nad niektorými poslancami z klubov OĽaNO a Sme rodina visí otáznik, keďže nepoznáme ich zahraničnopolitickú orientáciu, všetky vládne strany deklarovali, že zmluvu podporia.
Poslancom OĽaNO sa v súvislosti s dohodou vyhrážali. Dostali obálku s nábojom a výhražným textom. Podľa predsedu klubu Michala Šipoša ich však takého vyhrážky nezastrašia.
Predseda parlamentu Boris Kollár objasnil, že piati alebo šiesti poslanci Sme rodina sa zdržia hlasovania. Problém so schválením zmluvy v parlamente však nevidí šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa. Vo štvrtok v relácii Na hrane povedal, že zmluva by mala byť schválená bez problémov.
Ak dohoda Národnou radou prejde, poputuje do prezidentskej kancelárie. Čaputová dohodu podporuje, k jej ratifikácii je naklonená.
Prezidentka v pondelok povedala, že videla americkú interpretačnú doložku. Podľa Čaputovej je v súlade so slovenskou interpretáciou.
„Znamená to, že obe zmluvné strany si v zásade rovnakým spôsobom vykladajú text dohody,“ vysvetlila Čaputová. Pripomenula, že doložky k tejto zmluve sú dobré nielen pre túto politickú generáciu, ale aj všetky následné.
Presné znenie amerického vnímania obrannej dohody sme pred podpisom zmluvy nepoznali. Nebolo ani isté, či Spojené štáty doložku zverejnia. Napokon sa tak stalo. USA v dokumente uvádzajú, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov Slovenska.

USA v dokumente uvádzajú, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov Slovenska.
Doložka obsahuje aj informácie o základňach USA na Slovensku. Americká interpretácia deklaruje, že „dohoda nevytvára žiadne základne“. Američania v nej pripomínajú, že ide len o rámcový text, ktorý „nie je rozhodnutím ani jednej zo strán vyslať personál konkrétnym spôsobom“. Príchod ich vojakov teda podlieha schváleniu parlamentom alebo vládou.
„Dohoda nevytvára žiadne základne USA v Slovenskej republike, namiesto toho vytvára právne záväzky týkajúce sa, okrem iného, podmienok prístupu USA a využívania dohodnutých zariadení a priestorov, akými sú slovenské vojenské základne uvedené v prílohe A Dohody,“ uvádza americká doložka.
Opozícia zmluvu kritizuje, pričom hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.
Dohoda vyvolala opozičné protesty a strana Smer deklaruje, že ak zmluva prejde parlamentom, začne so zberom podpisov na iniciovanie referenda.