Desať rokov žila v Bruseli, kde mala dobrý džob v Európskej komisii. Keďže však mala s manželom pocit, že tam žijú akoby v zlatej klietke, odtrhnutí od reálneho sveta, pred pár rokmi sa vrátili na Slovensko. Vrhla sa do verejného života, kandidovala v eurovoľbách, stala sa poslankyňou v bratislavskom Starom Meste a zaujala investigatívnymi blogmi, ktoré pohli krajinou. V rozhovore pre Postoj Veronika Remišová hovorí, že do veľkej politiky vstúpila najmä preto, aby zmenila pomery v školstve.

Boli ste úspešnou protikorupčnou aktivistkou, až by sa dalo povedať lovkyňou ministrov Smeru, keďže ste donútili odísť ministra Pavla Pavlisa, po vašej kauze kompa sa cítil ohrozený aj minister Peter Žiga. Na jednej strane je sympatické, že do politiky vstupujú ľudia ako vy. No skúsenosť je aj taká, že mnohí aktivisti v politike zablúdili a nemali vplyv ako predtým. Neobávate sa, že aj vy sa v chodbách parlamentu stratíte?

Aktivizmus neberiem ako hlavnú náplň svojej činnosti, ale len ako nadstavbu. Aj mnohí občianski aktivisti, ktorí kandidujú za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, majú svoju profesiu. Alan Suchánek či Marek Krajčí sú napríklad lekári. Aj pre mňa je aktivizmus iba doplnkom: robím si svoju každodennú robotu a popritom píšem blogy a angažujem sa v mimovládnej kresťanskej platforme.

Pod aktivizmom chápeme upozorňovanie na veľké diery v systéme, najmä korupciu, čo je správne a užitočné. Na to, aby sa človek presadil v politike, však potrebuje aj iné vlastnosti, napríklad schopnosť kompromisov. Aj preto sa z nejedného úspešného aktivistu stal bezradný politik.

Môže byť, ale opäť, pre mňa je aktivizmus len doplnkom k mojej profesii. Desať rokov som robila v Európskej komisii, rozumiem európskej politike aj vzdelávaniu. V konečnom dôsledku aj politika je určitým prejavom aktivizmu, pretože je to verejná služba, ktorá si vyžaduje celého človeka a treba sa jej venovať od rána do večera. A práve ten aspekt aktivizmu, že človek je zapálený za nejakú vec a jeho práca sa nekončí po skončení „pracovnej doby“, môže byť veľmi nápomocný aj v politike.

Čo chcete dosiahnuť v politike, ak sa spolu s OĽaNO dostanete do parlamentu?

Chcem zmeniť pomery v školstve.

Ale kandidujete za politický projekt, ktorý je z logiky veci odsúdený na pobyt v opozícii. Teda tie pomery by ste menili, lepšie povedané nemenili, z pozície opozičnej poslankyne.

Ja stále verím, že lídri opozičných strán dokážu prekonať vzájomné animozity. Ale nezúfala by som si ani ako opozičná poslankyňa. Určite by som sa zamerala na neefektívne rozhadzovanie peňazí, čoho je v školstve viac než dosť, len predvčerom som o tom napísala jeden z blogov. Aj v opozícii môžem dosiahnuť, aby sa o vzdelávaní intenzívne hovorilo a prispieť k vytvoreniu celospoločenskej dohody, ako posunúť naše školstvo vpred.

Iste, ale opäť skôr hovoríte, že svoj protikorupčný aktivizmus chcete preniesť aj do parlamentu. Budete teda poslankyňou – investigatívnou blogerkou?

Mojou hlavnou agendou je okrem korupcie fungujúce školstvo.

Čo konkrétne chcete zmeniť?

V školstve sa chcem zamerať na tri oblasti: financie, kvalita a meranie výsledkov. Plne sa hlásim k tomu, že musíme zvýšiť učiteľské platy, nemôžu byť predsa nižšie ako v Turecku, Kolumbii alebo v Čile. To je základná podmienka, aby sme dostali šikovných učiteľov do škôl. Lenže dobre zaplatený učiteľ nie je ešte zárukou dobrého učiteľa. Okrem financií je potrebné zlepšiť odbornú prípravu učiteľov, aby štúdium pedagogiky nebolo popri sociálnej práci najľahším odborom. A následne musíme byť schopní merať výsledky dosahované vo vzdelávaní, či už v základnom, strednom, alebo vysokom školstve.

Ale ako?

Mal by sa merať pokrok, ktorý žiak dosiahne za určité obdobie. Nie merať len výsledky na konci štúdia, pretože tam by boli automaticky zvýhodnení učitelia, ktorí pôsobia v školách v elitnom prostredí. Možno budeme prekvapení, že niekde v školách pri rómskych osadách dokážu učitelia so žiakmi spraviť väčší pokrok než napríklad na bratislavskej škole.

To sa pekne počúva, otázne je, či sa to dá naozaj spoľahlivo nastaviť. Sú krajiny, kde to dobre funguje?

Testovanie pokroku žiakov funguje napríklad vo Veľkej Británii. Okrem iných benefitov testovanie pokroku pomáha učiteľom porozumieť potrebám žiakov a čo najlepšie im prispôsobiť učebný proces.

V kontexte štrajkov a požiadaviek na zvýšenie platov však nemožno ignorovať pocit nemalej časti pracujúcich rodičov, ktorí neustále riešia, čo s deťmi počas toľkých dní prázdnin a školského voľna. Napokon, aj preto zvyšovanie platov učiteľov nemá až takú jasnú podporu vo verejnosti.

Rodičia však vidia, že učitelia majú nízke platy a vzdelávanie je na okraji záujmu.

... ale vidia aj tie dni voľna, počas ktorých si komplikovane musia zariaďovať logistiku, kam s deťmi.

V Luxemburgu dostanú deti na prázdniny špeciálne zošity a učebnice, aby nevyšli počas prázdnin z cviku. Je to dôležité najmä pre deti zo slabšieho sociálneho prostredia. Možno by sa takýto model mohol presadiť aj u nás.

Teraz to vyzerá ako fantazmagória, ale skúsme to: vo voľbách sa udeje veľký pravicový zázrak a OĽaNO sa stane súčasťou novej vládnej koalície. Ste jednotkou kandidátky, trúfate si na exekutívu?

Áno, exekutíva ma baví, napokon som pracovala v Európskej komisii, čo je exutívna zložka EÚ. Určite by som sa nebála tejto zodpovednosti.

Paradoxom vašej kandidatúry je, že hoci chcete veľmi prispieť k zmene vlády, práve OĽaNO je zvyškom pravice vnímané ako prekážka zmeny. Béla Bugár hovorí, že s vami nikdy, Matovič má s Procházkom azda ešte horšie vzťahy než s Ficom. Ak chcete prispieť k zmene, neocitli ste sa v zlom projekte?

Myslím, že nie, ale táto situácia ma mrzí, politika nemá byť o sympatiách a antipatiách.

Iste, ale ak raz niekto nahráva dôverný rozhovor, asi sa nedá čakať, že mu ešte bude niekto niekedy dôverovať. A bez elementárnej dôvery to nejde ani v politike, tu si je vinníkom sám Matovič.

Spomenuli ste nahrávanie, v poriadku, lenže ako som povedala, pán Procházka ani pán Bugár nie sú v politike preto, aby prechovávali k niekomu sympatie, ale aby pre krajinu niečo spravili. Ak je pre krajinu dobré vytvoriť spoločnú alternatívu voči Smeru, čo sa bez účasti OĽaNO nedá, prekážkou by nemali byť vzájomné antipatie. Každá strana má svoju víziu a program a na kandidátke OĽaNO je 150 ľudí, s ktorými sa dá spolupracovať.

V koalícii však musíte stále dohadovať kompromisy, rokovať v zákulisí, je to veľmi komplikované aj medzi stabilnými partnermi. Viete si predstaviť, že s Igorom Matovičom sa dá takto vládnuť?

Keby som si to nevedela predstaviť, tak ani ja, ani ďalší ľudia nie sme na tejto kandidátke. Zoberte si uplynulé volebné obdobie, veď poslanci za OĽaNO sa správali aj zodpovedne, aj aktívne.

Politickým štýlom Igora Matoviča je permanentný konflikt, lenže vo vláde sa už takto fungovať nedá. Matovič by jednoducho musel zmeniť svoju politickú DNA, je však toho schopný?

K tomu sa mi ťažko vyjadruje, je to otázka na neho. Nestotožňujem sa s názorom, že klub OĽaNO bol klubom nezodpovedných poslancov.

To ani netvrdíme. Bola to však iná situácia, OĽaNO bolo v opozícii.

Predtým však boli štyria poslanci OĽaNO súčasťou vlády a určite sa nedá povedať, že Radičovej vláda padla kvôli nim.

S Igorom Matovičom spolupracujete odvtedy, keď ste kandidovali za OĽaNO v eurovoľbách. Aký je to podľa vás človek?

(Dlhé ticho.) Nepoznám ho tak dobre, aby som sa vyjadrovala k tomu, akým je človekom. Viem však povedať, že je perfektcionista, ktorý keď sa do niečoho pustí, chce to robiť dokonale.

Aká je jeho hnacia sila? Čo chce v politike podľa vás dosiahnuť?

Myslím, že politika ho baví a na rozdiel od mnohých iných politikov ju neberie ako zdroj obživy. To je podľa mňa aj hlavný faktor, prečo dokáže do politiky pritiahnuť nových a zaujímavých ľudí.

Mali ste aj iné ponuky kandidovať ako z OĽaNO?

Z relevantných politických strán nie.

A z tých nerelevantných?

Áno, ale to radšej ani nechcem hovoriť.

Azda Kotleba?

(Smiech.) Našťastie nie.

Kým ešte v lete to vyzeralo tak, že OĽaNO sa po ohlásení spolupráce s Lipšicovou NOVA pobije so Sieťou o pozíciu druhej najsilnejšej strany, teraz pôsobíte trochu vyčerpane a podľa prieskumov sa zdá, že sa pobijete skôr o vstup do parlamentu. Čím si to vysvetľujete?

Možno vznikla chyba v komunikácii zo strany OĽaNO aj NOVA smerom k svojim voličom a sympatizantom.

Kvôli čomu?

NOVA sa profiluje ako hnutie odborníkov, zatiaľ čo DNA hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností je boj proti korupcii. Podcenil sa aspekt, aby sa voliči OĽaNO nebáli Lipšica a voliči NOVA zas Matoviča.

Čiže ste si to vyhodnotili tak, že ľudia toto spojenie nepochopili?

Áno. Presnejšie, pozitíva tohto spojenia neboli dostatočne zdôrazňované.

Igor Matovič to teda dnes vníma ako kontraproduktívne spojenie?

Nikdy sme sa o tom nebavili, ale na tej komunikácii teraz musíme popracovať.

Desať rokov ste boli v Bruseli, kde ste pracovali pre Európsku komisiu. Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Mali sme s manželom pocit, že žijeme v akejsi zlatej klietke. Riešili sme problémy v Európskej komisii, stretávali sme sa s kolegami z Európskej komisie. Bol to taký uzavretý svet. Zaujímavý, ale príliš tesný. Možno to poviem trochu nadnesene, ale zdalo sa nám, že vzhľadom na Boží zámer s našimi životmi to, čo sme žili v Bruseli, bolo veľmi málo.

Keď majú teda ľudia pocit, že európske inštitúcie sú svetom odtrhnutým od reality, ide o oprávnený pocit?

Čiastočne. Boli sme napríklad veľmi radi, keď sme mohli ísť do terénu kontrolovať projekty a stretávať sa s ľuďmi.

Aká je mentalita úradníkov v Bruseli? Sú určite veľmi kvalifikovaní, vedia jazyky, proste úradnícka elita. Nepozerajú sa však z tohto dôvodu na jednotlivé členské štáty s akousi pýchou a pohŕdaním?

Nemyslím, že sa pozerajú na členské štáty s dešpektom. Mnohí úradníci aktívne presadzujú záujmy svojich krajín, hoci v Európskej komisii by mali byť skôr neutrálni.

Skôr to myslíme tak, či nemajú pocit, že mnohí politici z členských štátov podľa nich ešte nepochopili tie pravé výzvy doby, keď si dovolia viesť konflikty s Bruselom.

To trochu cítiť. Aj vzhľadom na to, že pri riešení problémov sme mali k dispozícii najlepších odborníkov z celého sveta, úradníci mohli nadobudnúť pocit, že pojedli všetku múdrosť. Riešenia a návrhy sa často tvoria veľmi dlhé obdobie, po mnohých odborných štúdiách, analýzach, konzultáciách. Z toho niekedy vyplýva aj určitá agresivita v presadzovaní návrhov. Treba však povedať, že pri akomkoľvek návrhu z dielne Európskej komisie má posledné slovo členský štát – teda minister za danú oblasť alebo premiér.

Aj vy ste niekedy prepadli tomu pocitu, že ste pojedli všetku múdrosť?

Aj mne sa stalo, že na stretnutí so zástupcami členských štátov som ich zubami-nechtami presviedčala, že toto je najlepšie možné riešenie, ktoré si musia osvojiť.

Ste praktizujúca katolíčka. Z niektorých bruselských inštitúcii často cítiť až agresívny sekularizmus. Necítili ste sa tam trochu ako mimozemšťanka?

Ešte keď som bola v roku 2002 na stáži, v Európskej komisii fungovala modlitebná skupina. Informácie o stretnutiach tejto skupiny boli uverejňované aj na vnútornom intranete. No o niekoľko rokov to tam už nebolo. Sekularizmus som cítila aj z rozhovorov medzi kolegami. Keď sa dozvedeli, že chodím každú nedeľu alebo dokonca každý druhý deň do kostola, hovorili, že to je nebezpečný náboženský fanatizmus, a ťukali si na čelo.

Dá sa povedať, že euroúradníci sú liberálnou elitou, pozbieranou zo všetkých členských krajín? Alebo je rozdiel medzi jednotlivými krajinami, teda že poľskí úradníci sú konzervatívnejší než trebárs nemeckí?

To neviem takto paušálne posúdiť. Treba však povedať, že kresťania, ktorí v európskych inštitúciách pracujú, boli zapálení a presvedčení ľudia, ktorí sa spoločne stretávali a modlili. Bolo ich však málo.

Mnohí veriaci by sa v takomto prostredí prispôsobili. Vy ste si však svoju identitu za tých desať rokov uchovali. Vďaka čomu?

Boli sme tam dvaja s manželom, to je už malé spoločenstvo. Dôležitá bola pre mňa aj slovenská komunita veriacich. Organizovali sme stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia. Snažili sme sa zachovať si intenzívny duchovný život.

V konzervatívnych kruhoch existuje dilema, či má zmysel s agresívnym sekularizmom inštitúcií, ako sú tie v Bruseli, bojovať, snažiť sa ich meniť zvnútra. Alebo či je lepšie sa stiahnuť do svojho sveta a zápasiť s Bruselom z úrovne členských štátov. Keby ste mali veriaceho kamaráta alebo kamarátku, ktorí by mali ponuku ísť pracovať do Bruselu, čo by ste im povedali?

Určite poviem, nech idú. Je to ako s každým odvetvím, s médiami alebo šoubiznisom. Nemôže predsa existovať oblasť, z ktorej by sa kresťania mali stiahnuť. Možno dokážu spraviť veľmi málo, hlavne v Bruseli, pretože európske inštitúcie sú obrovským kolosom s desiatkami tisíc úradníkov. Ale ak budú svetlom čo i len na tom svojom oddelení, spravia veľa. Okrem toho samotná Únia bola založená na hlbokých kresťanských princípoch. Na myšlienke, ako z odvekých nepriateľov urobiť spolupracujúce a solidárne krajiny. Stačí si spomenúť na Adenauera, Schumana, de Gasperiho.

Niektorí kresťania z tejto zakladateľskej generácie boli federalisti a vytvorili ju s presvedčením, že Európska únia by sa raz mala stať federáciou a národné štáty by mali byť prekonané. Nie je teraz, vzhľadom na vnútorný vývoj v Únii, rozumnejšie, aby konzervatívci prehodnotili vízie konzervatívnych zakladateľov Únie a trvali na veľmi silnom postavení národných štátov?

S tým súhlasím. Federalizmus nikdy nebude v Európe fungovať tak ako v USA. Po Lisabonskej zmluve získala únia mnohé právomoci na úkor národných štátov. Možno by bol prospešnejší pomalší vývoj. Na druhej strane, keď si zoberieme spoluprácu v eurozóne a dodržiavanie určitých rozpočtových pravidiel, tak je dobré, že existuje vonkajší tlak na Slovensko. EÚ by nemala byť stále silnejšia a silnejšia, no v niektorých oblastiach spoluprácu na európskej úrovni hodnotím pozitívne.

Ste líderkou kandidátky OľaNO, v parlamente by ste teda mali byť po zvolení výraznou tvárou tohto zoskupenia. Bude sa od vás očakávať, že Igora Matoviča dokážete v nejakých veciach korigovať. Z toho, ako ho poznáte dnes, čo by ste u neho korigovali?

Nemyslím, že by som ho v niečom chcela korigovať. (Úsmev.) Každý má svoj štýl práce a ten Matovičov mnohým imponuje. Nakoniec v posledných voľbách získal viac ako stopäťdesiattisíc preferenčných hlasov.

Foto: Zuzana Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo