Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Henry Ford

Ako o biznise uvažoval priekopník automobilizmu

Fordova autobiografia Môj život a dielo je plná nadčasových úvah o podnikaní a riadení výroby. Teraz aj v slovenčine.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Tento rok vyšiel v slovenskom preklade vo vydavateľstve Citadella jeden klasický knižný bestseller, ktorý zaujme široké spektrum čitateľov – od podnikateľov a ľudí v manažérskych pozíciách cez automobilových nadšencov až po študentov ekonomických smerov či proste len ľudí, ktorí chcú držať volant svojho života pevne vo vlastných rukách. Je to autobiografia priemyselníka Henryho Forda s názvom Môj život a dielo.

Ja som ju čítal ešte pred nejakým časom v pôvodnej anglickej verzii a urobila na mňa hlboký dojem, preto ma veľmi teší, že je teraz k dispozícii aj slovenský preklad. Možno celkom dobrý tip na vianočný darček.

Kniha vyšla v Amerike ešte v roku 1922. Henry Ford bol vtedy na vrchole svojej kariéry. Mal za sebou dve desaťročia, počas ktorých objem výroby automobilov v jeho fabrikách bezprecedentne rástol, ešte stále sa vtedy predával jeho legendárny model T a väčšina kontroverznejších udalostí jeho života sa nachádzala niekoľko rokov v budúcnosti.

No nenechajte sa pomýliť a nepodľahnite dojmu, že Fordova autobiografia je zastaraná len preto, že vyšla skoro pred sto rokmi. Iste, automobilový priemysel odvtedy urobil obrovský pokrok. Je to však podrobne vysvetlená podnikateľská filozofia Henryho Forda, ktorá je nadčasová a prehovára aj do mnohých súčasných hospodárskych a výrobných problémov.

Na úvod pár základných súvislostí, aby ste si osobnosť, o ktorej je dnes reč, vedeli zaradiť. Henry Ford sa narodil na farme v Michigane v roku 1863, teda uprostred americkej občianskej vojny Severu proti Juhu. Zomrel dva roky po skončení druhej svetovej vojny, teda v roku 1947, ako 83-ročný.

Farmárčenie mladého Forda nebavilo. Namiesto toho sa rád vŕtal v mechanických hodinkách. Svoje technické znalosti neskôr zdokonaľoval vo firmách, ktoré pracovali s parnými strojmi či s elektrinou. No jemu učaroval spaľovací motor a meno Ford bude navždy spojené s rozvojom automobilizmu.

S príchodom 20. storočia Ford rozbehol výrobu automobilov vo vlastnej réžii. Ak by ste si o tomto človeku mali zapamätať jedinú vetu, tak je to tá, že Henry Ford z automobilu, ktorý bol dovtedy luxusnou hračkou pre zopár boháčov, spravil životnú potrebu, ktorú si odrazu mohli dovoliť široké vrstvy spoločnosti. Povedané inak, Henry Ford zdemokratizoval automobilizmus tým, ako auto sprístupnil masám.

Dokázal to jednak sústavnými technickými zlepšeniami svojich výrobkov, s ktorými kráčali ruka v ruke aj zlepšenia v procese masovej pásovej výroby, ktorú Ford využíval. Vďaka tomu mohla napríklad cena jeho slávneho auta model T z roka na rok klesať. Popri tom od zamestnancov nielen veľa očakával, ale bol k nim zároveň veľkorysý. Jednostranne im v istom momente zdvojnásobil dennú mzdu oproti vtedajšiemu priemeru v odvetví. Bol za tým nielen altruizmus, ale aj snaha obmedziť častú fluktuáciu pracovníkov. Takto si jednak udržal ľudí, ktorých mal, a keď rozširoval výrobu, pritiahol k sebe najlepších pracovníkov v Detroite.

Popri vysokých mzdách, ktoré mali umožniť, aby si časom aj jeho robotníci mohli dovoliť Fordove autá, zaviedol pre nich osemhodinový pracovný deň v rámci šesťdňového a neskôr len päťdňového pracovného týždňa. Len pre porovnanie, americký kapitalista Henry Ford zaviedol päťdňový 40-hodinový pracovný týždeň v roku 1926. V celých Spojených štátoch sa voľná sobota presadila asi do roku 1938. Naproti tomu v socialistickom Československu, čo bol údajne štát, v ktorom komunistická strana vládla v mene robotníkov, sa voľné soboty presadili až v roku 1968.

Henry Ford neveril v triedny boj medzi kapitálom a prácou, naopak, veril v komplementárnosť, teda vo vzájomné dopĺňanie sa kapitálu a práce. Treba tiež pridať, že aj bežný pracovník sa môže vyzdvihnúť a stať sa kapitalistom alebo kapitalista zbankrotovať a prísť o všetko.

Zaujímavosťou je, že Henry Ford dával šancu každému, kto pracovať chcel. Vo svojej autobiografii píše, že ho nezaujíma minulosť zamestnancov. V tomto zmysle dával šancu napríklad ľuďom, ktorí boli istý čas vo väzení. Dajte si to do kontrastu s tým, ako v súčasnosti mnoho ľudí udržiava mimo trhu práce záznam v registri trestov aj dlho po tom, ako si uložený trest odkrútili.

Inzercia

Ford zároveň hovoril, že treba hľadať spôsoby, ako do výroby zapojiť telesne postihnutých, lebo dobročinnosť nikdy nemôže nahradiť pocit osobnej dôstojnosti, ktorý má človek z dobre vykonanej práce. Ford píše napríklad o nevidiacom, ktorému našli pre neho vhodné miesto v sklade, a on spravil viac práce ako dvaja zdraví zamestnanci. Ak vás zaujíma integrácia zdravotne postihnutých do pracovného procesu, úvahy Henryho Forda vás môžu zaujať.

Nemal ani nejaké vysoké akademické nároky na svojich zamestnancov. Výrobu organizoval tak, že ľudia sa u neho zapracovali. Learning by doing. Ford ľudí presúval na rôzne pozície, aby zistil, čo im ide najlepšie. Vnútorne sa snažil o flexibilnú výrobnú organizáciu, ktorá by sa vyhýbala rigidným hierarchiám.

Jeho spôsob rozmýšľania o produkte je taktiež stále aktuálny. Už vo Fordových časoch mnohí továrnici rozmýšľali spôsobom, že na životnosti výrobku im veľmi nezáležalo, veď ak sa pokazil, dali sa ďalšie peniaze zarobiť na opravách alebo kúpe nových výrobkov. Ford mal inú filozofiu. Tvrdil, že auto má byť niečo ako vreckové hodinky od starého otca. Jeho legendárny model T bol jednoduchý stroj, ktorý mal dobrú životnosť, dobre sa dal udržiavať, a keď sa pokazil, Ford vinu za to bral na seba.

Z jeho autobiografie je tiež zrejmé, že nemal rád finančníkov a právnikov. Tvrdil, že bankári nerozumejú biznisu. Argumentoval tiež, že americké železnice sa na začiatku 20. storočia stali drahými a neefektívnymi, lebo bankári z nich chceli vytiahnuť rýchle zisky, namiesto toho, aby ich prenechali inovátorom.

Averzia voči bankárom sa prejavila aj pri Fordovom spravovaní vlastnej automobilovej spoločnosti. Snažil sa držať majetkové podiely v rodine a jej rozmach financoval nie z úverov, ale z príjmov, ktoré generoval predaj. Ani v 21. storočí nie je takýto prístup na zahodenie. Lebo v prostredí častých hospodárskych recesií každých pár rokov vám potreba splácať firemné dlhy môže zlomiť väzy, ak ste expandovali prirýchlo a recesia spôsobí prepad záujmu o vaše produkty.

Fordova autobiografia je plná výborných postrehov, ktoré sa zídu do podnikania i do života. Samozrejme, ani Henry Ford nebol dokonalý a nezaobišiel sa bez kontroverzií. Neskôr, už po napísaní svojej knihy, bol pri zavádzaní noviniek pri svojich modeloch zdržanlivejší a niekedy ho konkurencia predbiehala pre jeho vlastnú rigiditu. K robotníkom bol ústretový, ale krvopotne, aj za cenu vážnych fyzických zrážok bojoval proti tomu, aby sa v jeho závodoch uplatnili odbory.

Nie každý sa tešil z toho, ako pásová výroba zrevolucionalizovala aj ďalšie odvetvia priemyslu. V dystopickom románe Nádherný nový svet Aldousa Huxleyho ľudia na krku namiesto kresťanského krížika nosia T, čo je narážka na Fordov model T, letopočet počítajú od Forda a namiesto „My Lord“ hovoria „My Ford“.

No asi najviac sa spomína problém Fordovho antisemitizmu, kvôli čomu ho obdivoval aj Hitler a nacisti mu poslali jedno svoje vyznamenanie a neskôr masovú sériovú organizáciu práce využili v koncentračných táboroch na zabitie miliónov. To však bol skôr nezamýšľaný dôsledok manažérskej filozofie fordizmu. Henry Ford nebol prvý génius, ktorý na jednej strane prispel k napredovaniu ľudstva, no na druhej strane mal aj niektoré divné názory či bizarné návyky. Netreba jeho temné stránky zapierať, ale poučiť sa z toho, čo bolo dobré a nadčasové.

Žijeme v krajine, v ktorej je výroba automobilov vlajkovým odvetvím priemyslu, a tak má zmysel prečítať si, čo si o tomto biznise i o biznise všeobecne myslí jeden z jeho historických priekopníkov. Čítať Fordovu autobiografiu je ako sedieť na káve s jedným z najväčších podnikateľských géniov všetkých čias a nechať ho, aby sa s vami podelil o svoju biznisovú filozofiu.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak nás sledujete cez YouTube, lajknite, prosím, toto video a staňte sa odberateľom kanála Postoj TV.

Uvidíme sa nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva