Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

AKCIA k 17. novembru

Prečítajte si, ako komunisti vôbec dokázali ovládnuť Slovensko

Pri príležitosti štátneho sviatku ponúkame knihu Jozefa Hajka KRVAVÁ CESTA DO RAJA s 30-percentnou zľavou.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník. Dnešnú epizódu zverejňujeme 17. novembra, čo je Deň boja za slobodu a demokraciu, štátny sviatok a zároveň výročie začiatku Nežnej revolúcie v dovtedy komunistickom Československu.

Je to už 32 rokov, ktoré ubehli od vtedajších revolučných udalostí, a mnohé mladšie ročníky už ani veľmi nevedia, čo bol komunizmus a ako totalitný režim pred rokom 1989 fungoval.

Konzervatívny denník Postoj chce podporiť historické povedomie, a preto vám prinášame zľavu na túto knihu Jozefa Hajka. Volá sa Krvavá cesta do raja a oddnes, teda od 17. novembra, si ju môžete zakúpiť v e-shope na webstránke Postoja s 30-percentnou zľavou, ktorá platí týždeň, teda do 24. novembra 2021.

Kniha Krvavá cesta do raja síce nie je o Nežnej revolúcii, nie je o tom, ako sa komunistická totalita v roku 1989 skončila, no je o tom, prečo na našom území zapustila korene, prečo sa u nás vôbec ujala. Je to vyjadrené aj v podnadpise Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko. V našom vydavateľstve vyšla ešte v roku 2019.

Milí priatelia, musím sa vám priznať, že keď som pred dvomi rokmi dostal túto knihu do rúk a prelistoval som si ju, videl som v prvej chvíli veľký formát, relatívne malé písmo a 460 strán čistého textu, nerátajúc ešte poznámkový aparát. Hovorím si v duchu, že teda toto budem čítať aspoň mesiac. No v skutočnosti som Hajkovu knihu zhltol za týždeň, a že sa to podarilo tak rýchlo, nie je nevyhnutne tým, že som knihomoľ. Táto kniha sa totiž skutočne číta ľahko, a hoci ide o historickú literatúru faktu, je veľmi napínavo napísaná. Jednoducho vám to pri nej odsýpa.

O čom je? Autor začína svoj výklad zhruba v polovici 19. storočia, keď sa prvýkrát začali myšlienky komunizmu šíriť aj na Slovensku, a chronologicky postupuje ďalej cez udalosti, ako je prvá svetová vojna a vznik Maďarskej i Slovenskej republiky rád bezprostredne po jej skončení. Mapuje pôsobenie a agitáciu komunistov v medzivojnovom Československu, ich zapojenie do Slovenského národného povstania, uchopenie moci v roku 1948, monsterprocesy 50. rokov a svoj historický prehľad zakončuje rokom 1968. Vtedajšia invázia sovietskych vojsk do Československa u nás zrejme viedla k vytriezveniu aj posledných idealistov, ktorí si namýšľali, že komunisti vybudujú dlho sľubovaný raj na zemi.

Jozef Hajko neopisuje len dianie u nás, ale aj dobový medzinárodný kontext. Ten je dôležitý, lebo Slovensko jednak nie je a nikdy nebolo osamoteným ostrovom uprostred oceánu a jednak komunisti mali vždy svoju centrálu v Moskve, ktorej pokyny na slovo poslúchali. Toto sa prejavilo najmä krátko pred druhou svetovou vojnou a naberalo to až groteskné rozmery. Komunisti všade v Európe súperili o priazeň robotníkov so sociálnymi demokratmi a veľmi nevyberavo najskôr proti nim bojovali. Označovali ich v súlade s líniou Moskvy dokonca za „sociálfašistov“. Potom prišiel obrat prakticky zo dňa na deň, keď komunisti vyhlásili potrebu spoločného ľavicového frontu všetkých pokrokových síl proti fašizmu. Toto sa v auguste 1939 opäť ostro zmenilo, keď nacistické Nemecko a Sovietsky zväz podpísali pakt o neútočení. Nemci boli zrazu spojencami komunistov. No a v roku 1941 sa to opäť otočilo, keď Hitler prepadol Sovietsky zväz a za spojencov komunistov boli vyhlásené západné demokratické veľmoci Spojené štáty a Veľká Británia, ktoré boli dovtedy označované za imperialistov.

Je zábavné čítať o tom, keď Hajko opisuje, ako sa týmto náhlym politickým kotrmelcom naordinovaným z Moskvy museli prispôsobovať slovenskí, respektíve československí komunisti. Veriť v takúto ideológiu a poslušne sa prispôsobovať príkazom Moskvy si skutočne vyžadovalo priam náboženskú vieru a horlivosť.

A skutočne, Hajko opisuje komunizmus ako istý druh svetského alebo sekulárneho náboženstva: neveriacich ľudí, ktorí však vyrastali v kresťanskom prostredí, oslovovalo svojím prísľubom, že vybuduje nebo už tu na zemi politickými prostriedkami. Zároveň sa táto ideológia zaštiťovala pseudovedeckým slovníkom, takže budila dojem vedeckého svetonázoru, čo oslovovalo intelektuálov a umelcov.

Inzercia

V Hajkovej knihe je veľa bystrých postrehov, ktoré ilustruje na životných osudoch konkrétnych ľudí. Všíma si napríklad ohromný mocenský oportunizmus Vavra Šrobára, významného slovenského politika, ktorý sa v roku 1918 zaslúžil o vznik Československa, pôsobil v politike v medzivojnovom období, no veľmi nepeknú úlohu zohral krátko po druhej svetovej vojne, keď ešte na staré kolená robil krovie nástupu komunistov k moci.

K tomu treba pridať dezorientovanosť mnohých slovenských intelektuálov. Milo Urban, ktorý bol výborným spisovateľom, najskôr v medzivojnovom období tak nejako idealisticky inklinoval ku komunistickým myšlienkam, potom robil cez vojnu propagandu ľudákom a po vojne sa ešte snažil rehabilitovať zase aj v očiach komunistov.

Na obranu dobových politikov a intelektuálov možno povedať aspoň to, že počas 20. storočia sa na území Slovenska veľmi často menili režimy a verejne činné osobnosti sa snažili nejako týmto zmenám prispôsobiť a nestratiť úplne tvár v očiach okolia i v očiach svojich. Aj keď sa to s odstupom viac ako polstoročia javí inak.

Byť komunistom bolo aj nebezpečné, lebo komunisti sa medzi sebou dosť hrýzli. Vladimíra Clementisa v roku 1939 rozhorčilo uzavretie paktu Molotov – Ribbentrop. Odmietol len tak akceptovať novú líniu Moskvy, podľa ktorej bol Berlín tentoraz spojencom. A keď v roku 1952 dostal Clementis povraz, osudným sa mu stal aj jeho postoj spred trinástich rokov.

No Hajko sa dotýka nielen osudov známych mien. Cituje aj spomienky obyčajných ľudí, ktorých zomlelo súkolie červeného teroru. Napríklad aj dnes sa vo verejnej debate málo reflektuje, koľko ľudí bolo odvlečených na konci vojny zo Slovenska do gulagov v Sovietskom zväze. Hajko spomína prípad chlapíka, ktorý opravoval elektrický stĺp blízko železničnej trate. Zrazu vedľa neho zastavil vlak plný väzňov odvlečených Sovietmi. Chlapík musel do vlaku nastúpiť, lebo z neho utiekol väzeň a v koncovej stanici museli čísla sedieť. V Sovietskom zväze títo ľudia robili vysiľujúcu otrockú prácu v táboroch, ktoré pripomínali tie nacistické. Pätina až štvrtina väzňov tam v stalinskom období umierala na vyčerpanie a podvýživu.

Kniha Krvavá cesta do raja sa dobre číta práve preto, že jej autor kombinuje optiku veľkých historických udalostí s individuálnymi osudmi známych osobností i neznámych jednoduchých ľudí. Z každej strany popritom preteká množstvo bizarností toho systému. Má zmysel nielen vedieť o tých veciach, ale aj pokúsiť sa do hĺbky pochopiť, z čoho vyvierali. Aj v 21. storočí sa totiž budú objavovať nové ideologické ilúzie, ktoré so sebou prinesú prísľub raja na zemi, no v skutočnosti vytvoria pre ľudí peklo.

Preto neváhajte využiť našu ponuku pri príležitosti 17. novembra: Jozef Hajko: Krvavá cesta do raja. Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko. V našom e-shope si knihu môžete kúpiť s 30-percentnou zľavou až do 24. novembra.

A pokiaľ vás zaujíma, čo sa ľudia na dnešnom Západe môžu naučiť od protikomunistických kresťanských disidentov vrátane tých slovenských, zvážte aj kúpu knihy amerického publicistu Roda Drehera Neži v lži. Príručka pre kresťanských disidentov.

Milí priatelia, ďakujem za pozornosť a niekedy nabudúce zase dovidenia pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva