Poľsko-bieloruská hranica Europoslanci sú znepokojení, Kurdistan vyzýva občanov, aby do Bieloruska nešli

Členovia Európskeho parlamentu počas rozpravy so šéfom zahraničnej politiky Únie Josepom Borrellom vyjadrili hlboké znepokojenie nad dramatickou migračnou krízou, ktorá sa v súčasnosti odohráva na poľsko-bieloruských hraniciach.

Zákonodarcovia pri tejto príležitosti opätovne odsúdili taktiku bieloruského diktátorského režimu na čele s Alexandrom Lukašenkom, ktorý cielene riadi toky migrantov k vonkajším hraniciam EÚ.

To podľa ich názoru možno vnímať ako Lukašenkovu odvetu za sankcie uvalené EÚ na jeho režim, píše sa v správe pre médiá.

Únia vyzýva bieloruské úrady k pomoci

Európska únia hľadá riešenie súčasnej krízy spoločne s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov, uviedol Borrell a zároveň zdôraznil, že bieloruské úrady musia poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom uväzneným v pohraničnej oblasti vrátane umožnenia prístupu humanitárnym organizáciám do tohto regiónu a vytvorenia humanitárnych koridorov.

Josep Borrell pripomenul, že ministri zahraničných vecí EÚ na svojom pondelňajšom stretnutí v Bruseli prerokujú rozšírenie sankcií voči Minsku.

Poľsko-bieloruská hranica Líder poľských biskupov vyzýva k vrúcnej modlitbe za ukončenie migračnej krízy

Juraj Brezáni

Viacerí poslanci počas rozpravy vyjadrili znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou na hraniciach, kde sú ľudia uviaznutí medzi pohraničnými jednotkami z oboch strán a sú vystavení nepriaznivým vplyvom chladného počasia.

Vyzvali preto poľské orgány, aby ukončili agresívne vytláčanie migrantov späť do Bieloruska a aby prijali potrebnú pomoc od agentúr EÚ; vyjadrili pritom poľutovanie nad tým, že táto podpora bola doteraz odmietnutá.

Ďalší europoslanci poukazovali na to, že je naliehavo potrebné zabezpečiť priamy prístup pracovníkov humanitárnych organizácií k migrantom.

Mnohí neboli na chladné počasie pripravení. Foto AP

Z pohraničných oblastí sa stali dočasné táboriská. Foto AP

Niektorí poslanci požadovali, aby sa finančné prostriedky EÚ použili na vybudovanie plota na ochranu vonkajších hraníc Únie pred nelegálnymi migrantmi a hybridnými útokmi, zatiaľ čo iní túto myšlienku rozhodne odmietli.

Časť europoslancov zdôraznila potrebu ďalších sankcií EÚ voči Bielorusku a poukázala na „zákulisnú úlohu“ ruskej vlády v prebiehajúcej pohraničnej kríze, pričom vyzvali na dialóg s Moskvou s cieľom nájsť riešenie celej situácie.

Aerolinky prestávajú voziť migrantov z Turecka

Bieloruská štátna letecká spoločnosť Belavia oznámila, že na žiadosť tureckých úradov prestane od piatku prepravovať z Turecka občanov Sýrie, Iraku a Jemenu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„V súlade s rozhodnutím ... tureckých úradov, občanom Iraku, Sýrie a Jemenu nebude od 12. novembra 2021 umožnená preprava z Turecka do Bieloruska,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke spoločnosti Belavia.

Poľsko, ktoré obviňuje Minsk zo zámerného organizovania nelegálnej migrácie do EÚ, vo štvrtok uviedlo, že rokuje s viacerými krajinami Blízkeho východu vrátane Iraku o pozastavení letov do Bieloruska.

Poľsko-bieloruská hranica Lukašenko zneužíva migrantov ako geopolitickú zbraň

Christian Heitmann

Migranti, ktorí uviazli na bieloruských hraniciach, podľa Varšavy prileteli do Minska z Arbílu, Bagdadu, Ammánu, Bejrútu a Istanbulu.      

Európska únia avizovala, že na budúci týždeň uvalí sankcie na Bielorusko za to, že zámerne posiela tisíce migrantov na jej hranice s cieľom vyvolať chaos a destabilizáciu.

EÚ podľa diplomatov zvažuje, že na sankčný zoznam zaradí ďalších 30 jednotlivcov a subjektov z Bieloruska vrátane spoločnosti Belavia a cestovných agentúr.

Belavia bola nútená zrušiť lety do väčšiny európskych krajín pre zákaz prijímať lety bieloruských leteckých spoločností v štátoch EÚ. Európska únia sa totiž v júni rozhodla zakázať lety bieloruských aerolínií do EÚ a vyzvala letecké spoločnosti so sídlom v Únii, aby nelietali cez bieloruský vzdušný priestor.

Dôvodom tohto kroku bolo májové zadržanie opozičného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča na letisku v Minsku, kam nútene presmerovali let spoločnosti Ryanair smerujúci z Atén do Vilniusu. Belavia šak stále prevádzkuje lety do destinácií ako Egypt, Jordánsko, Spojené arabské emiráty, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan či Kazachstan.

Kurdi varujú svojich občanov pred cestou do Bieloruska

Predstavitelia irackého Kurdistanu varujú svojich občanov pred cestovaním do Bieloruska. Politici tvrdia, že mnohí z migrantov, ktorí sa takto snažia dostať do Nemecka, boli oklamaní pašerákmi. Informoval o tom v piatok poľský spravodajská web Onet.pl.

V Kurdistane podľa Onet.pl momentálne prebieha informačná kampaň, ktorá má jeho obyvateľov upozorniť, že tí, ktorí sa rozhodnú emigrovať, sa stávajú súčasťou hybridných aktivít režimu Alexandra Lukašenka.

Zijád Raúf, predstaviteľ kurdskej vlády v Poľsku, v rozhovore pre poľský verejnoprávny rozhlas uviedol, že kurdské vedenie je znepokojené ťaživou situáciou, v ktorej sa nachádzajú migranti uviaznutí na hraniciach Poľska a Bieloruska.

Foto AP

Poľskí aktivisti držiaci fotografie migrantov. Foto AP

„Boli by sme radi, keby si uvedomili, že boli zmanipulovaní a rozhodnutie opustiť krajinu a odísť nebolo správne...počúvali pašerákov, ktorí to robili len pre svoj materiálny prospech,“ vysvetlil Raúf.

Kurdskí predstavitelia v Poľsku zároveň ponúkli pomoc svojim krajanom, ktorí táboria pozdĺž východnej hranice Bieloruska s Poľskom.

Web Polsat News vo štvrtok informoval, že od začiatku roka 2021 poľská pohraničná stráž eviduje viac ako 30-tisíc pokusov o ilegálne prekročenie poľsko-bieloruských hraníc.

Od leta bolo zaznamenaných aj mnoho pokusov o násilný vstup na územie Poľska zo strany cudzincov zhromaždených bieloruskými bezpečnostnými zložkami v zahraničí, ako aj provokácií zo strany týchto zložiek.

V reakcii na tento vývoj od 2. septembra v 183 lokalitách v Podleskom a Lublinskom vojvodstve, susediacich s Bieloruskom, platí výnimočný stav a boli tam presunuté stovky príslušníkov poľských bezpečnostných zložiek.