Rozčúľme sa spolu s Gretou Čo konzervatívca hnevá na našom vzťahu k životnému prostrediu

Medzinárodná klimatická konferencia COP26 v Glasgowe pokračuje aj tento týždeň. Akurát už bez Grety Thunbergovej. Škótske médiá ešte v pondelok informovali, že osemnásťročná klimatická aktivistka sa vybrala na cestu späť do rodného Švédska.

Greta vyhlásila rokovanie svetových politikov len za „blablabla“. Spolu s ďalšími demonštrantmi doslova odkázala z ulice účastníkom konferencie, že si svoju klimatickú krízu „môžu strčiť do r..i“.

Aj u svetových lídrov je nadbiehanie Grete vlažnejšie než ešte pred dvomi rokmi, keď sa ňou na podobnom samite nechali okríknuť jej známymi slovami: „Ako sa opovažujete?!“ Zrejme to súvisí aj s tým, že klimatická aktivistka medzičasom dospela. Vo svojich 18 rokoch už pomaly stráca auru „hlasu detí“. A začína splývať s nespočítateľným množstvom aktivistiek a aktivistov vekovo okolo dvadsiatky, ktorí bojujú za všetky možné idealistické agendy.

Je to podobný vývoj ako s bývalými detskými filmovými hviezdami, ktorých kariéra s nástupom dospelosti upadla. Možno je Greta Thunbergová na ceste stať sa akýmsi Macaulayom Culkinom (herec zo Sám doma) klimatického aktivizmu.

Pár vecí, ktoré rozčuľujú mňa

Mnohí konzervatívci majú iný pohľad ako Greta, robia si z nej žarty, no to neznamená, že im sú príroda a vzťah človeka k životnému prostrediu ľahostajné. Napríklad ja mám občas takisto chuť podľa vzoru mladej Švédky vykríknuť: „Ako sa opovažujete?!“ Väčšinou sa to však týka menej zásadných environmentálnych výziev, než je uhlíková neutralita do roku 2050.

Rád by som sa s vami podľa vzoru nahnevanej Grety s mojimi ponosami podelil. Čo všetko ma na našom vzťahu k životnému prostrediu rozčuľuje?

Rozčuľuje ma, keď na chodníku vidím na každom kroku upustené tvárové rúška a filtre, hoci na sídlisku sú každých pár metrov smetiaky. To nemôžete tú masku zahodiť do smetného koša?

Rozčuľujú ma majitelia psov, ktorí s nimi zásadne chodia von na detské ihriská. Minule som takto zazrel so psom hneď vedľa pieskoviska jednu fešandu asi v Gretinom veku. Rozmýšľal som, či aj ona trpí klimatickou úzkosťou ako mnohí jej rovesníci a či zvykla chodiť v piatky poza školu v rámci protestov Fridays for Future. Ktovie, možno aj ona patrí k 73 percentám mladých Slovákov, ktorí si podľa prieskumu na objednávku prezidentskej kancelárie myslia, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu, a k 74 percentám mladých, ktorí sú v mene životného prostredia ochotní robiť kompromisy so svojím životným štýlom.

Rozčuľujú ma odpadky v lese. Mám doma takú knižnú príručku prežitia pre vojakov v prírode. Píše sa tam: „Zanechávať za sebou v lese odpadky je znakom chýbajúcej disciplíny.“ Nie je dôvod, aby to neplatilo aj pre civilistov.

Rozčuľuje ma tiež, keď prídem do Tatier za prírodou a výhľad v turisticky hojne navštevovanom mieste špatí škaredé rúbanisko uprostred lesa. Keď v tej chvíli počujem okolo seba češtinu, poľštinu alebo iný cudzí jazyk, aj sa trochu zahanbím, lebo si viem predstaviť, ako to musí pôsobiť na tých zahraničných turistov – asi ako päsť na oko.

Teší ma, že papierové tašky majú v Lidli, ale rozčuľuje ma, že ich opäť nemajú v Tescu, hoci ich tam už nedávno mali. Som fanúšikom kapitalizmu, nesúhlasím s názorom, že ho treba odstrániť v mene boja proti klimatickej zmene, no ani si nemyslím, že sa ľudia potrebujú o použité igelitky potkýnať ešte aj na dne Mariánskej priekopy.

Donedávna ma rozčuľovalo, že sme na Slovensku dotovali rovnako ekonomicky nerentabilnú ťažbu hnedého uhlia a súčasne obnoviteľné zdroje energie, pričom na obidvoch koncoch boli na tie peniaze nacucnutí aj ľudia z prostredia bývalej sociálnodemokratickej štátostrany. Našťastie aspoň v tomto sa veci trochu menia.

Kto vysadí viac stromov

S Glasgowom si žiadne očakávania nespájam, naopak, s nádejou hľadím na budúcoročné komunálne voľby. Prial by som si v nich veľkú súťaž kandidátov o to, kto vysadí na voľných plochách v mestách viac stromov.

Iste to poznáte: počas letných horúčav býva teplotný rozdiel medzi slnkom zaliatym priestranstvom a plochou v tieni stromov desať až dvadsať stupňov. Netreba pripomínať ani to, že stromy premieňajú oxid uhličitý na kyslík a vytvárajú domov pre množstvo živočíchov.

Nie všade je rozumné stromy vysádzať. Viac stromov predstavuje aj väčšie nároky na starostlivosť o ne zo strany obcí. A hoci ich tieň v slnečných dňoch schladí, v búrkach predstavujú odlomené konáre či vyvrátené stromy hrozbu pre zdravie, majetok či elektrické vedenie.

No napriek tomu by témou komunálnych volieb 2022 mohlo byť strategické vysádzanie stromov v slovenských mestách a obciach. A vytváranie širšieho priestoru na starostlivosť a udržiavanie zelene.

V neposlednom rade by malo ísť práve o tému konzervatívnych strán. Konzervatívna politika nie je len o uchovávaní nadčasových hodnôt, ale aj o uchovávaní Stvoriteľovho diela.

Avšak na máloktorý z vyššie zmienených problémov má dosah prebiehajúci samit. Máločo z toho, čo trápi na našom vzťahu k životnému prostrediu mňa, vyrieši prezidentka Čaputová v družnom rozhovore s princom Charlesom, driemajúci Biden či dezorientovaný Obama, ktorý si počas prejavu v Glasgowe pomýlil Škótsko s Írskom.

Väčšina z toho, čo na našom vzťahu k životnému prostrediu rozčuľuje mňa, je skôr agendou starostov a primátorov, županov, prípadne vládnych politikov na národnej úrovni. Kedysi sa tak pekne hovorilo: „Mysli globálne, konaj lokálne.“

Konzervatívna starostlivosť o životné prostredie nezačína v Glasgowe, ale v bezprostrednom okruhu dosahu každého jednotlivca.