Lex Mikulec Boj v polícii sa končí. Boj s Kollárom nie

Vojna policajtov zrejme čoskoro vyšumí. Ministrovi vnútra sa majú vrátiť právomoci vyberať policajného prezidenta a hlavne šéfa inšpekcie.

Bola to práve inšpekcia, cez ktorú Kollárova tajná služba ostreľovala vyšetrovateľov NAKA.

Kaliňákovi ľudia

Princíp zmien, ktoré chystajú poslanci, je správny. Minister vnútra doteraz niesol zodpovednosť za pomery v polícii, no bez toho, aby mal primerané právomoci. Postarala sa o to ešte Pellegriniho vláda v zlomovom roku 2018. Oslabila postavenie ministra a posilnila parlament, resp. jeho bezpečnostný výbor. Ľudia Kaliňáka a Sakovej boli pomerne pevne zabetónovaní v policajných funkciách.

Následky boli absurdné. Nová Matovičova vláda sa rozbehla do boja proti zločinu so starým policajným vedením.

Chyby ministra

Minister Mikulec urobil chybu, keď hneď po voľbách nepresadil zmenu zákona (mal ju napísanú v programe). A nevyužil politické nástroje na výmenu policajného prezidenta, šéfa NAKA a šéfa inšpekcie.

Namiesto toho sa použili trestnoprávne zbrane. Po policajného prezidenta Lučanského si prišli vyšetrovatelia. Šéfa NAKA Zuriana tiež rozpracovali – zbierali sa na neho udania. A tlačilo sa na jeho odchod, ak nechce byť stíhaný. Nakoniec vyšetrovatelia udreli aj na riaditeľa inšpekčnej služby Szabóa. Dnes je už (po priznaní viny) odsúdený za korupciu a zneužívanie právomoci.

Takže: prvé dejstvo vojny v polícii sme tu mali už krátko po voľbách. Čistky nerobil minister cez politické nominácie a výmeny, ale špeciálna prokuratúra cez stíhanie šéfov polície.

Väzba už nebola len krajným opatrením, ktoré sa uplatňuje vo výnimočných a nutných prípadoch. Stal sa z nej hrací automat.

Bola to hrubá chyba.

Siskári a policajti, ktorým hrozili čistky cez novú prax väzobného stíhania, vytvorili spoločný front. Tajná služba spojila sily s inšpekciou a neskôr aj s generálnou prokuratúrou. Nasadili presne tie isté zbrane ako Mikulcov tím. Ukázali, že väzobne stíhať je možné kohokoľvek, kto zašiel za hranu zákona a na koho existujú udania. Aj elitných vyšetrovateľov, ktorí pracovali na najväčších kauzách…

Lex Mikulec?

Dnes sa chce ministerstvo vrátiť ku krokom, ktoré obišlo po voľbách. K civilizovaným výmenám cez riadenie. Nie cez plošné stínanie hláv v trestnom konaní.

Ak je niekto podozrivý z korupcie, mal by byť v prvom rade odvolaný z verejnej funkcie. Až následne stíhaný (na slobode alebo v krajných prípadoch vo väzbe). Inak bude ťažké udržať dôveru verejnosti k úradom.

Po vojne policajtov je však silno otázne, či má byť ministrom s rozsiahlym posilnením právomocí práve Mikulec. Rok a pol nevedel dostať bezpečnostné zložky pod kontrolu. Jeho autorita sa rozpadla.

S posilňovaním kompetencií, upratovaním a obnovou dôvery by to mal vyskúšať niekto iný. Je to aj v záujme Obyčajných, ktorým patrí ministerstvo vnútra. A v záujme Hegerovej vlády.

Riešenia

Ďalšia vec, na ktorú by sa mala zamerať vláda, je balans. Rovnováha medzi právomocami ministra a svojprávnosťou policajného prezidenta či šéfa inšpekcie.

Vplyv ministra na policajného prezidenta a riaditeľa inšpekcie má byť silný, no nie absolútny. Inak hrozí opačný extrém: úplná nesvojprávnosť a podriadenosť šéfa polície či inšpekcie jedinému „veliteľovi“. Návrhy, aby ich mohol minister kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu – ako to navrhuje poradca ministra Spišiak – sú prehnané. Optimálnym riešením by bolo, ak by šéfa inšpekcie vyberal minister – a jeho vymenovanie a odvolávanie by na jeho návrh riešila vláda.

Poslanci by zmeny nemali robiť narýchlo, cez zmenu zákona o štátnej službe, ale premyslene.

Napokon, nemáme tu len vojnu policajtov, ale aj konflikty v bezpečnostných zložkách (polícia verzus SIS) a na prokuratúre (špeciálna verzus generálna prokuratúra).

Čo s Kollárom a jeho SIS

Nové pravidlá treba namieriť aj na tajnú službu a čiastočne aj prokuratúru. Napríklad: tajnej službe by sa mala zúžiť jej pôsobnosť. Aby nemohla svojvoľne pracovať na svedkoch a vyšetrovateľoch, ktorí odkrývajú zločiny v SIS. Práve toto viedlo k vojne spravodajskej služby proti NAKA. Začala odpočúvať svedkov (takáčovcov), ktorí vystupovali v trestnom konaní proti exriaditeľovi kontrarozviedky tajnej služby Gašparovičovi.

Vojna v polícii sa dá ukončiť rýchlo. Rekonštrukciou vedenia v policajnom zbore a inšpekcii.

O niečo zložitejšie bude upratať Kollárovu SIS. Alebo ukončiť konflikt medzi Žilinkom, ktorého podporuje Kollár, a Lipšicom, za ktorým stojí Matovič. Na to budú potrebné širšie dohody o nových pravidlách hry.

Ak to bude nepriechodné, na rad by mala prísť otázka reformy SIS a prípadnej výmeny jej vedenia (aj bez súhlasu koaličnej Sme rodina). Tajná služba sa má predsa zodpovedať vláde. Nie predsedovi parlamentu, resp. jeho strane. Alebo inak: politické dohody a nominanti strán nemôžu stáť nad zákonom. A už vôbec nie vtedy, keď SIS vstupuje do vyšetrovania siskárov – a podkopáva program vlády.

Problémom predsa nie je len to, čo sa nedarilo ministrovi Mikulcovi.

Väčším problémom je to, čo všetko sa podarilo Borisovi Kollárovi.

A jeho klientele.