Pandora Papers Nikto neplatí dane, keď nemusí

Spravodajskou bombou, ktoré zrejme bude zamestnávať svetové médiá tento týždeň, je v nedeľu zverejnená kauza „Pandora Papers“. Ide o skoro 12 miliónov uniknutých spisov o tom, ako konkrétni svetoví politici, boháči, celebrity šoubiznisu, ale tiež mafiáni ukrývajú svoj majetok cez firmy v daňových rajoch.

Podľa španielskeho denníka El País uniknuté dáta jeden a pol roka analyzovalo 600 novinárov zo 117 krajín v rámci Medzinárodného konzorcia investigatívnych žurnalistov (ICIJ). Na ich vyhodnocovaní sa podieľali niektoré z popredných svetových novín ako francúzsky Le Monde, britský The Guardian či americký Washington Post.

Únik sa má dotýkať 330 politikov, vrátane niektorých hláv štátov, 46 ruských oligarchov či 133 multimilionárov z rebríčka magazínu Forbes. Riaditeľ ICIJ Gerard Ryle vyhlásil pre britský denník The Guardian, že Pandora Papers sú ako „Panama Papers na steroidoch“, narážajúc na podobný únik dokumentov o daňových rajoch z roku 2016. Informácie vyplývajúce z najnovšieho „leaku“ sú však detailnejšie a ich objem je väčší.

Zo zverejnených údajov napríklad vyplýva, že jordánsky kráľ Abdalláh II. údajne vlastní celú medzinárodnú sieť nehnuteľností v cudzine. Bývalý britský premiér Tony Blair údajne ušetril vyše 300-tisíc libier pri kúpe londýnskej nehnuteľnosti vďaka firme v daňovom raji. A medzi politickými „veľkými rybami“ je aj český premiér Andrej Babiš.

Ten mal podľa portálu investigace.cz sám sebe cez offshore spoločnosti poslať asi 15 miliónov eur na nákup nehnuteľností vo Francúzsku, vrátane malého zámku. Portál tvrdí, že transakcia nesie známky prania peňazí. Českú republiku čakajú tento piatok a sobotu parlamentné voľby a zverejnené obvinenia môžu predstavovať pre premiéra Babiša zásadný problém v koncovke kampane. On sa však bráni tým, že nič protizákonné neurobil. Prípad je navyše ešte z roku 2009, teda spred jeho vstupu do politiky.

O vrcholových politikoch zo Slovenska zatiaľ nie je v súvislosti s Pandora Papers nič známe. Už medzinárodná debata o daňových rajoch, ktorú pred piatimi rokmi spustili Panama Papers, našu krajinu v zásade obišla. Slovenska sa vtedy týkalo asi 115 položiek, no išlo hlavne o širokej spoločnosti neznáme mená. Môže sa stať, že aj táto kauza u nás zarezonuje viac-menej len v teoretickej rovine, kým v iných krajinách kvôli nej budú padať hlavy význačných politikov.

Kapry si rybník nevypustia

Odhalenia Pandora Papers ukazujú, čo všetci už dávno vieme: teda že nikto neplatí dane, keď nemusí. Tým menej mocní, bohatí a slávni. Oni majú akurát väčšie možnosti svoju daňovú povinnosť znížiť než bežný „Jožko Mrkvička“.

Použitie spoločnosti registrovanej v daňovom raji ešte nemusí byť automaticky protiprávny skutok. Britský denník The Guardian napríklad prízvukuje, že Tony Blair zrejme nákupom nehnuteľnosti zákon neporušil, len využil medzeru v daňových zákonoch. Napriek tomu je pikantné vidieť ľavicového politika, ktorý využíva možnosti daňovej optimalizácie. Možno podobne pikantné, ako vidieť napríklad ľavicového ministra školstva posielať svoje deti do drahej súkromnej školy.

Veľa sa v posledných rokoch hovorí o potrebe riešiť na medzinárodnej úrovni takzvané daňové raje. Hlavne kvôli legálnej medzinárodnej daňovej optimalizácii, ktorú využívajú najväčšie globálne firmy. Teraz sa však ukazuje, že boj proti daňovým rajom majú koordinovať politici, z ktorých mnohí využívajú ich služby.

Asi neprekvapí, že bohatí ľudia chcú chrániť svoj majetok napríklad aj prostredníctvom jeho diverzifikácie v zahraničí a zakrytia svojho majetkového vzťahu k nemu prostredníctvom neprehľadnej siete spoločností. Môže ísť o legitímnu ochranu pred nepriaznivou zmenou spoločensko-politických pomerov, keď žijete v nestabilnej krajine, alebo o prevenciu napríklad voči únosom a vydieraniu.

Horšie je, ak prostredníctvom siete firiem, registrovaných v daňových rajoch, napríklad politik ukrýva majetok, na ktorý si nemohol legálne zarobiť. Prípadne cez podobné schémy prijíma úplatky. Aj hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovým únikom môže byť tenká. Pandora Papers teraz budú po investigatívnych novinároch lúskať hlavne daňové úrady.

Ešte v roku 2019 ICIJ zverejnil, že vďaka Panama Papers vyzbierali štáty vyše miliardu eur navyše do svojich rozpočtov vďaka dodatočne zaplateným daniam a pokutám. Podobný výsledok môžu mať aj teraz zverejnené Pandora Papers.

Kauza rozprúdi debatu o tom, aké sumy by sa mohli dostať do verejných rozpočtov, keby nebolo daňových únikov. Táto debata je legitímna, lebo účet za veľkých a prešibaných následne musia platiť daňovníci zo strednej vrstvy, ktorí majú omnoho menšie možnosti na optimalizáciu. No táto debata by nemala zatieňovať ani inú dôležitú spoločenskú diskusiu – o tom, aké veľké sumy by sa do verejných rozpočtov mohli dostať, keby paradoxne boli sadzby nižšie a daňové zákony menej komplikované.