MÉDIÁ: Ako si súdruh Saša kúpil londýnske noviny

Keď britskými médiami obletela správa, že akýsi Rus (ešte k tomu bývalý agent KGB v Londýne) chce kúpiť domáce noviny, v článkoch sa okamžite začala spomínať nedávna expanzia ruských boháčov v anglickom futbale. Napríklad Abramovič a jeho Chelsea či Usmanovov Arsenal. Pred mesiacom sa k nim zaradil ďalší. Jeho zamestnanci však kopať do lopty nebudú.

Doma je Alexander Lebedev známy ako opozičný politik, vplyvný miliardár a spolumajiteľ novín Novaja Gazeta. Áno, toho denníka, kde pracovala Anna Politkovská či iní „nežiadúci“.

A zrazu tento bohatý bankár prejaví záujem o londýnsky večerník, ktorý vyrobí každý rok stratu za takmer 20 miliónov libier. Napriek tomu, že majitelia (skupina Daily Mail & General Trust, ktorá cez Northcliffe International vlastní u nás denník Pravda) nie sú jeho ponukou nadšení. Lebedev s nimi rokoval potajme počas celého minulého roku. Pred mesiacom šľachtická rodina Rothermerovcov, ktorá stojí na čele vydavateľstva, predsa len London Evening Standard predala. Za jednu libru.

Špión, ktorý nemal rád KGB
Cesta Lebedeva k špionáži sa začala po získaní doktorátu z ekonómie v elitnom Inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Vzhľadom na rodinné pomery je paradoxné, že vôbec vstúpil do KGB. Meno jeho starého otca, riaditeľa fabriky, sa nachádzalo na listine smrti KGB počas Stalinových čistiek. Preto sa musel dva roky skrývať. Lebedevov otec bol strojárenský profesor. Ten však nebol v Strane.

Lebedev využíva svoj obrovský majetok, aby pomohol mnohým obyčajným Rusom. Oduševnene sa ozýva aj k nepopulárnym témam... Zdieľať

Matka A. Lebedeva, učiteľka angličtiny na prestížnej moskovskej univerzite, bola členkou komunistickej strany. Syna však vystríhala pred ponukou „práce“ pre KGB. „Ako som rástol, spoznával som celé politické pozadie,“ povedal Lebedev pre denník The Times. K rozhodnutiu prijať ponuku od KGB mu však pomohol práve jeho otec: „Povedal mi: ´Vezmi to. Jediná cesta, ktorá môže veci zmeniť, je zvnútra.´“ A tak napriek negativistickým názorom voči tejto organizácii vstúpil do KGB. V súčasnosti sa však vyjadril: „Nepleťte si zahraničnú špionáž s KGB. KGB bola organizácia prepojená na gulagy. To nemá nič spoločné so zahraničnou špionážou.“ Tento krok sa pre jeho budúcnosť ukázal ako významný prínos. V roku 1988 bol vyslaný ako atašé pre ekonomické záležitosti Sovietskej ambasády. Jeho úlohou bolo analyzovať politický a ekonomický vývoj v Británii. Vďaka tomu sa dostal bližšie k štúdiu kapitalizmu. Fascinoval ho najmä svet finančníctva a trh cenných papierov.

Od špionáže k peniazom
Skúsenosti, ktoré získal v Londýne, mu neskôr pomohli k realizácii jeho vlastných plánov. Najskôr pracoval ako konzultant v západných firmách a obchodoval zo „všetkým od počítačov až po ostnatý drôt“, píše Times. Avšak skutočným odrazovým mostíkom k úspechu bola pre Lebedeva jeho znalosť v oblasti finančníctva. Vďaka tomu sa dostal do pozornosti dôležitých ruských bankárov.

Po tom, čo opustil rady KGB, založil svoju prvú Ruskú investično-finančnú spoločnosť, ktorá v roku 1995 kúpila nenápadnú National Reserve Bank. Pod Lebedevovým vedením prežila ruskú finančnú krízu v roku 1998 a jej pozícia sa výrazne posilnila. Dnes patrí medzi najväčšie v Rusku a spravila z Lebedeva jedného z najbohatších mužov v krajine.

V súčasnosti tiež vlastní 30 percentný podiel v leteckej dopravnej spoločnosti Aeroflot, 26 percent v Ilyushin Finance, ktorá má významný podiel v ruskom leteckom priemysle. Ďalšie podiely má aj v Sberbank, plynárenskom koncerne Gazprom a spoločnosti Unified Energy System. Okrem toho vlastní aj niekoľko hotelov v Európe.

Podľa magazínu Forbes patrí tento ruský oligarcha medzi 400 najbohatších ľudí sveta v roku 2008. Jeho majetok sa odhaduje na 3,1 miliardy dolárov. On sám však o sebe rád tvrdí, že nie je taký bohatý, ako si o ňom ľudia myslia. Označuje sa za obyčajného „pestovateľa zemiakov“. Napriek svojmu obrovskému majetku sa nerád vidí na zozname bohatých ruských oligarchov. Noviny The Guardian priniesli jeho kritické výroky voči triede ruských oligarchov, kde ich opisuje ako chamtivých a nekultúrnych zbohatlíkov: „Nečítajú knihy, nechodia na výstavy. Jediné, čo ich zaujíma, je kúpa jachty.“ Sám žiadnu jachtu nemá.

„Dobrý oligarcha“
Novinár Luke Harding napísal pre server Guardian.co.uk: „Najmarkantnejší rozdiel medzi ním (Lebedevom) a ostatnými oligarchami sú jeho sociálne aktivity. Lebedev využíva svoj obrovský majetok, aby pomohol mnohým obyčajným Rusom. Oduševnene sa ozýva aj k nepopulárnym témam...“ Spolu zo svojím synom Jevgeninom žijúcim v Londýne založil Nadáciu Raisy Gorbačovovej, manželky Michaila Gorbačova, bývalého prezidenta Sovietskeho zväzu a blízkeho priateľa Alexandra Lebedeva. Raisa Gorbačovová zomrela v roku 1999 na leukémiu. Členovia vysokej spoločnosti v tejto londýnskej nadácii nechajú ročne milióny. V Sant Peterburgu postavil dvanásťposchodovú nemocnicu zameranú na liečbu rakoviny. Deťom je tu poskytovaná bezplatná liečba.

Saša & médiá...
V Británii sa nad Lebedevovým zámerom kúpiť posledný spoplatnený večerník v hlavnom meste ohŕňalo nosom. Údajne sa jeho zámer získať prvé anglické noviny riešil aj vo vládnych kruhoch. Napriek tomu Lebedev nie je v médiách nováčikom.

Po dvoch rokoch práce s Lebedevom vás môžem ubezpečiť, že ani raz neporušil svoj sľub nemiešať sa do redakčnej práce novín. Zdieľať

V Rusku vlastnil už neexistujúci týždenník Moscow Korrespondent. Ten zanikol po tom, čo vyniesol na svetlo sveta Putinov románik s bývalou olympijskou gymnastkou Alinou Kabaevovou. V opozičnej Novaja Gazete má 49 percentný podiel spolu s Michailom Gorbačovom. V prípade vlastníctva takéhoto veľkého podielu v novinách vznikajú obavy, či sa Lebedev príliš neangažuje do redakčnej práce. Dmitrij Maratov, vydavateľ Novaja Gazeta, pre denník Telegraph toto znepokojenie vyvracia: „Po dvoch rokoch práce s Lebedevom vás môžem ubezpečiť, že ani raz neporušil svoj sľub nemiešať sa do redakčnej práce novín.“ Novaja Gazeta Lebedevovi možno vyhovujú aj preto, že sú kritické voči Kremľu a bývalému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, s ktorým nemá „priateľské“ vzťahy.

....a politika
V roku 2003 kandidoval na post starostu Moskvy aj za poslanca do ruskej Dumy. Starostom sa však stal jeho protikandidát Jurij Lužkov. V septembri minulého roka ohlásil, že s Michailom Gorbačovom majú v úmysle založiť vlastnú sociálno-demokratickú stranu. Strana vznikla v októbri.

„V Putinovom Rusku nie je možné, aby bol niekto, koho Kremeľ nemá rád a zároveň vlastnil toľko druhov aktív, ako má Lebedev. Tak napríklad jeho podiel v Aeroflote. Je to štátna letecká spoločnosť. Koho potom chcete balamutiť opozíciou?“ povedal pre The Times jeden z moskovských magnátov, ktorý Lebedeva pozná už viac ako desať rokov.
Ďalším sporným bodom v jeho konaní bolo zatvorenie týždenníka Moscow Korrespondent. V Európe sa síce teší prívlastku nezávislý predstaviteľ opozície v Rusku, je však očividné, že proti nemu Putin nezasiahol v takej miere ako voči iným ruským oligarchom a ideovým protivníkom.

Lebedevov štandard
Prečo si teda oligarcha vybral práve stratový Evening Standard? Známy londýnsky večerník nie je ideálnou, nie to ešte výhodnou investíciou. Už v prvé dni medializácie tohto zámeru zazneli podozrenia a teórie, prečo by mohol mať Lebedev záujem využiť vplyv cez tlač.

Podľa jednej z nich ide Lebedevovi o jeho prezentáciu v britskej metropole. Jeho 28-ročný syn Jevgenij je v Londýne známou tvárou. Pre spomínanú Gorbačovovu nadáciu organizujú večierky pre smotánku, samozrejme, charitatívne. Okrem toho má Lebedev mladší v meste mnoho biznis záujmov. Vlastní hotely, reštaurácie a pod.

Alexander Lebedev priznáva, že noviny nie sú jeho typom biznisu. „Noviny sú niečím, čo by sme si mali vážiť a mať radi,“ povedal pre agentúru Bloomberg. Takisto odmieta robiť politiku. Podľa Guardianu tvrdí, že do britskej politiky zasahovať nebude. Na otázku, prečo zadĺžené noviny kúpil, hovorí, že sa mu páčili už v čase, keď pôsobil v Anglicku ako ruský špión. Biznis s novinami je podľa neho „dobrý spôsob, ako utratiť peniaze“.

Isté je, že Lebedev plánuje v londýnskom večerníku preinvestovať nemalé peniaze. Stihol už spraviť aj zmeny v redakcii. Plánoval investovať aj do iných novín, hovorilo sa najmä o denníku The Independent. Pre finančnú krízu však bude musieť zostať pri svojom novom, večernom Standarde.

Andrea Šalková, Pavol Rábara
Foto: cache.daylife.com, farm1.static.flickr.com, eurasiacenter.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo