Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
10. september 2021

História

Reakcia na text J. Hajka: Ak zapochybujete o SNP, poženú vás

Reakcia historika Karola Hollého na text Jozefa Hajka. 

Reakcia na text J. Hajka: Ak zapochybujete o SNP, poženú vás

Jozef Cíger Hronský. Zdroj: Archív Matice slovenskej.

Hoci J. Hajko primárne reaguje na texty P. Gettinga a D. Vraždu (i keď autorov nemenuje) v Sme a Denníku N, faktom je, že nebyť mojich aktivít, tieto texty by neboli vznikli. Hajkov príspevok je teda ďalšou mediálnou reakciou na kauzu, ktorá sa odvinula od rozhodnutia vedenia Kremnických novín, ktoré bolo oficiálne podporené kultúrnou komisiou pri kremnickom mestskom zastupiteľstve, odmietnuť zverejnenie môjho textu o Jozefovi Cígerovi Hronskom v máji 2021. Hajkov text považujem za argumentačne nekorektný, a preto si myslím, že je mojou povinnosťou na jeho výstup verejne reagovať.

Korene súčasných negatívnych interpretácií životného pôsobenia Hronského v období 1939 – 1945 Hajko vidí predovšetkým v jeho postoji k Slovenskému národnému povstaniu (SNP), ktorý verejne formuloval v románe Svet na trasovisku. Toto má byť vraj dôvod, prečo kritika Hronského rezonovala v Denníku N a Sme: „Na pretras sa dostáva Cíger Hronský až teraz. A ohýba sa pri ňom téma Slovenského národného povstania. Dovolil si siahnuť na povesť ozbrojeného vystúpenia. A to sa nerobí.“ Poukážem ďalej, že citovaná interpretácia vôbec nevyjadruje podstatu veci.

Hajko síce cituje z Denníka N aj moje slová, v ktorých sú obsiahnuté dôležité argumenty, nijako ich však nekomentuje a nezamýšľa sa nad tým, čo som chcel ja či P. Getting, resp. D. Vražda (hoci Vraždov kvalitný žurnalistický výstup je primárne spravodajský a do veľkej miery prezentuje obsah môjho textu) vlastne povedať. Stručne teda zopakujem základnú argumentačnú líniu svojej kritiky Hronského. Režim slovenského štátu považujem za morálne zlý v jeho základoch. Súčasný historický výskum o tom priniesol veľké množstvo dôkazov. Židia boli síce jeho najviditeľnejšie a najzjavnejšie obete, ale tu nešlo len o nich. Išlo o autoritárny režim, ktorý otvorene potláčal základné práva a slobody svojich občanov, ktorí mu nevyhovovali buď z rasových, alebo ideologických dôvodov. Voči týmto skupinám sa mohlo, resp. malo vystupovať nenávistne a atakujúco.

Môj základný argument teda je, že Hronský ako významná spoločenská osobnosť túto ideológiu a prax nenávisti legitimizoval. Ja (a podrobnejšie aj P. Getting) túto výhradu konkretizujem Hronského turné s A. Machom na jar 1944 (!). Ďalej to dokladujem aj tým, že Hronský aktívne urgoval úrady, aby sa konečne rozhýbali a dokončili proces arizácie, o ktorý žiadala Matica slovenská. Argumentoval tu aj tým, že „podnik veľmi dobre prosperuje a Žid zarába ako dosiaľ nikdy“. Toto sú zásadné okolnosti a Hronského postoj k SNP je v tomto kontexte vlastne úplne logický. Nie je to nejaký ústredný argument a bolo by skôr prekvapením, ak by bol jeho postoj odlišný. Známy fragment zo Sveta na trasovisku nám ukazuje optiku Hronského, ktorej podstatu vidím v hodnotovom rebríčku, na ktorého vrchole stojí štátnosť. To, že išlo o štátnosť, ktorej charakter korešpondoval s hodnotovým svetom A. Hitlera, nijako neprekážalo (alebo to skôr vyhovovalo?).

Ja zastávam postoj, že základné piliere morálky, ktoré sú spoločné tak kresťanskej či katolíckej vierouke, ako aj nekonfesionálnej etike ľudskosti, musia byť na vrchole hodnotových rebríčkov. Je legitímne pre istý typ svetonázoru pokladať samostatný štát založený na národnom koncepte za významnú hodnotu. Pokiaľ však štátnosť stojí nad morálkou, ide o principiálne nesprávny postoj, a ten popri mnohých ďalších osobnostiach zastával aj Hronský. A je legitímne na to poukazovať.

Argumentácia komunizmom či rovnakým metrom tu nemá relevanciu. Samozrejme, komunizmus bol štrukturálne veľmi podobný ľudáctvu a mohli by sme sa baviť o negatívach verejného pôsobenia mnohých ďalších osobností po roku 1945. Ja, P. Getting či D. Vražda sme však písali o Hronskom... Nuž a vo svojom texte som – myslím, že celkom dôrazne – pripomenul veľké spisovateľské kvality Hronského a nezabudol som ani na jeho schopnosti pri organizovaní práce Matice slovenskej. Toto však nie sú žiadne protiargumenty.

Inzercia

Zdá sa teda, že autor nepochopil podstatu, ktorá netkvie v glorifikovaní SNP, ktorého obraz Hronský narušil. Podstata je v základných morálnych princípoch. Hajko píše: „A za tento štát sa staval Jozef Cíger Hronský. Dnes sa to už od neho nedozvieme, ale objektívnemu prístupu by pomohlo, keby sme spoznali, či si hlbšie uvedomoval aj tienisté stránky vtedajšieho režimu.“ K tomu sa žiada dodať, že ak by Hronský skutočne spravil reflexiu morálnych zlyhaní vtedajšej štátnosti, už by sme o tom vedeli. Jednoducho jeho stotožnenie s režimom, ktorý každoročne pompézne oslavoval narodeniny Adolfa Hitlera, rovnako patrí k profilu vynikajúceho spisovateľa a schopného kultúrneho manažéra, akým nesporne Hronský bol. Toto konštatovanie je jednoducho faktom, a nie „hnaním [Hronského] na pranier [...] šesťdesiat rokov po jeho smrti“...

A napokon krátko k samotnej Kremnici, ktorá je v Hajkovom texte spomínaná len selektívne, a teda podľa mojej mienky nekorektne. Tabuľa na Základnej škole P. Križku nie je sporná primárne preto, že Hronský pôsobil v období 1939 – 1945 ako správca Matice slovenskej... Zásadným dôvodom tu je, že túto tabuľu spolufinancovala politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko a na jej odhalení sa zúčastnil Martin Beluský. To nie je v žiadnom prípade náhoda. Ideológia tohto politického prúdu je totiž celkom konzekventná a pri zdôvodnení tejto aktivity sa zvýrazňovalo pôsobenie Hronského v období 1939 – 1945.

Toto je úplne kľúčová súvislosť. Hronský má v Kremnici ešte jednu, dávnejšie osadenú tabuľu a dovolím si tvrdiť, že žiadna kauza by tu nebola vznikla, ak by sa na genéze tej druhej nezúčastnil tento fašistický prúd v slovenskej politike. Práve on vštepil tabuli na Základnej škole P. Križku odkaz, ktorý by sa v takejto vzdelávacej inštitúcii rozhodne šíriť nemal. Preto je tá tabuľa problémom. Pozabudnutie na túto súvislosť pokladám za základný argumentačný nedostatok autora, ktorý v zásade vedie až k zavádzaniu čitateľov. A je to tiež zásadný dôvod, prečo si myslím, že túto stručnú reakciu bolo potrebné napísať.

Stručný som bol zámerne, pre tých, čo budú mať záujem o podrobnejšie rozvinutie mojich myšlienok, uvádzam odkaz na publikovaný rozhovor so mnou, v ktorom sa nachádzajú odkazy aj na ďalšie relevantné zdroje k celej tejto kauze.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva