Horúčavy v meste Zmeny teplôt aj prívalové dažde budú čoraz väčším problémom, ochladia nás stromy

Rozhovor bol publikovaný v auguste 2021.

„Na základe satelitných snímok sme boli schopní určiť teplotu jednotlivých exteriérov. Prekvapilo ma, ako veľmi sú prehrievané lokality v okolí letiska, Avionu v Ružinove, Zlatých pieskov či v Novom Meste. Kontruje im až Devínska Nová Ves s výrobnými halami. Čakala som, že historické centrum dopadne horšie,“ hovorí pre Postoj Eva Streberová, envirošpecialistka z Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorá spolupracovala na vytvorení Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov klimatickej zmeny na území hlavného mesta.

Hovorili sme o extrémnych horúčavách v meste, návalových dažďoch, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú, aj o potravinovej bezpečnosti, ktorú by sme mali mať na zreteli rovnako ako to, že na nejaké auto môže padnúť strom.

Eva Streberová vysvetľuje, ako fungujú mestské ostrovy tepla a chladu, prečo si na balkón radšej zvoliť drevenú podlahu a či je ešte šanca Bratislavu ochladiť.

To, že letá sú v posledných rokoch v hlavnom meste čoraz náročnejšie, sami cítime. Potvrdzujú to merania?

Na základe dlhodobých meraní SHMÚ vieme, že v oblasti Bratislavy sa priemerná ročná teplota vzduchu od roku 1951 zvýšila o takmer dva stupne. V horizonte do roku 2050 má podľa predpovedí vývoja zmeny klímy pribudnúť ďalších 25 letných a 15 tropických dní, mrazových dní má byť zároveň až o 40 menej. Horúčavy môžu nastúpiť už v priebehu mája a nebudú zriedkavé ani do polovice septembra. No nejde len o horúčavy.

Aké zmeny počasia ešte môžeme čakať?

Nebezpečné na klimatickej zmene je to, že pravidelnosť, na ktorú sme zvyknutí, nahradí premenlivosť. Sezónne, ale aj krátkodobo. Takmer s istotou vieme povedať, že zrážky objemovo narastú o desať percent, no budú sa vyskytovať nárazovo. Budeme mať obdobia sucha a niekedy bude vody viac, ako by sme chceli. Rizikom sú takzvané supercelárne búrky, ktoré prinášajú enormný vietor. Aj mierne zimy sú problémom pre stromy aj v súvislosti s pestovaním potravín. Možno bude narastať ich cena a budeme ich dovážať z väčšej diaľky. O potravinovej bezpečnosti dnes hovoríme menej ako o tom, že na nejaké auto padne strom.

Pojem mestský ostrov tepla označuje vyššiu teplotu vzduchu v meste oproti okolitej krajine. Ako tento jav vzniká?

Je dobre známe, že kompaktná zástavba a miesta s umelými povrchmi sa ohrievajú viac. Stromy a väčšie vodné plochy sú, naopak, chladiacimi prvkami. Tento teplotný rozdiel sa dá dobre zmerať aj cez deň, no najlepšie ho vidíme v noci. Okolité prírodné prostredie sa ochladí oveľa skôr ako betón, asfalt, kameň či oceľ. Tieto povrchy majú len malú schopnosť slnečné žiarenie odraziť a väčšinu z jeho energie pohltia. Zároveň ju veľmi pomaly vyžarujú naspäť. To prispieva k efektu tropických nocí, ktoré zažívame.

Čo okrem povrchov, hustoty zástavby a prítomnosti stromov, vody a pôdy má na teplotu v meste vplyv?

Ďalším výrazným faktorom je znečistenie mestského prostredia. A oblasťou, o ktorej sa málo hovorí, je vznik sekundárneho tepla. Máme na mysli to, čo sa v meste počas dňa deje, teda tepelné toky, ako napríklad priemyselná výroba či doprava.

Vieme povedať, o koľko je v meste teplejšie?

Môže ísť o niekoľko stupňov, ale aj viac ako desať. Počas prípravy Atlasu sme na základe multispektrálnych satelitných snímok boli schopní určiť teplotu jednotlivých exteriérov. Zhluky veľmi teplých povrchov sme našli najmä v oblastiach s nákupnými centrami, veľkými parkoviskami, dopravnými uzlami, ale aj v oblastiach so skladovými a s výrobnými halami.

Ktoré časti Bratislavy sú podľa snímok najviac rozhorúčené?

Prekvapilo ma, ako veľké sú prehrievané lokality v okolí letiska, Avionu v Ružinove, Zlatých pieskov či v Novom Meste. Kontruje im až Devínska Nová Ves s výrobnými halami. Čakala som, že historické centrum dopadne horšie. Aj keď je zástavba v centre kompaktná, je tam veľa zelene. Napriek tomu, že sa bratislavské centrum nachádza uprostred týchto zón, nebolo až také rozhorúčené.

Kde sa, naopak, udržujú najnižšie teploty?

Platí, že čím väčší a kompaktnejší je takzvaný ostrov chladu, teda les, park či vodná plocha, tým viac dokáže svoje prostredie ochladiť. Máme mestské lesy, Dunaj a viacero menších vodných plôch, ale aj Horský park a Sad Janka Kráľa. Masív Malých Karpát zasahuje až do mestských častí Nové Mesto či Devín, pomáhajú aj lužné lesy, pod ktorými sa nachádzajú vodárenské zdroje. Spolu ich voláme modrá kostra. V Bratislave sú našťastie tieto chladnejšie plochy veľmi veľké a dostupné z rôznych osí mesta. Jedným z kritérií kvalitného života v meste totiž je, či má čo najviac obyvateľov vo vzdialenosti do maximálne 300 metrov od svojho bydliska takýto ostrov chladu.

Stromy sú zrejme tiež ostrovom chladu, nielen preto, že tienia pred slnkom. Čo ešte robia?

Zvyšujú takzvanú evapotranspiráciu, ktorá znižuje teplotu vzduchu.

Čo to znamená?

Evapotranspirácia je, keď sa voda odparuje z niečoho, čo je živé. Tým, že vzniká vodná para, prostredie sa ochladzuje ešte viac. No stromy majú svoje dôležité miesto v meste aj bez ohľadu na zmenu klímy. Pôsobia protistresovo, sú lapačmi znečistenia, udržiavajú populáciu vtáctva a ďalších živočíchov a, samozrejme, produkujú kyslík. Od biodiverzity až po duševné zdravie sú benefity stromov a prírodných areálov naozaj široké.

V susednej Viedni dosahuje podiel mestskej zelene až 53 percent. Ako je na tom naše hlavné mesto?

Vďaka veľkým zalesneným plochám na území mesta vychádza Bratislava v týchto ukazovateľoch prekvapujúco dobre, zelené plochy pokrývajú približne tretinu územia, ak nerátame poľnohospodársku pôdu a sídliskovú zeleň. Zároveň cítime, že nám zeleň na viacerých verejných plochách chýba.

Niektoré stredne veľké stromy vraj síce dobre vyzerajú, no k ochladzovaniu prispievajú málo. Nie je jedno, aké stromy mesto aj obyvatelia sadia?

Dobre naplánovať zeleň a rozhodnúť, kde a akú vysadiť, je veda sama osebe. Štúdie z Prahy či Bruselu ukázali, že v závislosti od šírky ulice a jej orientácie, smeru prúdenia vetra, ale aj od výšky budov sa môže stať, že príliš veľa stromov tento „uličný kaňon“ upchá.

Ako to myslíte?

Pod korunami stromov sa drží znečistenie a ulica sa zle vetrá. V posledných rokoch mestá zároveň vyberajú typy stromov, ktoré sú na suchá a teplá lepšie adaptované. Aj keď si vyberám strom do záhrady, je dobré pozrieť si, či konkrétny druh alebo odroda nebude vyžadovať príliš časté zalievanie.

Bratislava v spolupráci s odborníkmi vytvorila Atlas, ktorý mapuje klimatickou zmenou najviac postihnuté oblasti a skupiny obyvateľstva a navrhuje aj možné riešenia. Čo ste zistili?

Vzhľadom na polohu Bratislavy sú horúčavy a prívalové dažde dva najhoršie prejavy meniacej sa klímy. Ďalšími efektmi, o ktorých potrebujeme hovoriť viac, sú aj suchá a vietor. Podľa výsledkov sú extrémne letné horúčavy najväčším rizikom pre obyvateľov Ružinova, Starého Mesta, čiastočne aj Petržalky a Nového Mesta. Zraniteľnou skupinou sú napríklad ľudia bez domova, ktorí sa pred slnkom nemajú kde ukryť a majú obmedzené spôsoby, ako so zmenou klímy bojovať. Ale aj ľudia v sociálnych zariadeniach či ležiaci pacienti a seniori.

Čo je hlavným problémom Bratislavy, pokiaľ ide o zrážky?

Je ich niekoľko. Návalové zrážky ochromujú dopravu a riedia odpadovú vodu, ktorú musia čistiť čistiarne odpadových vôd. Takýto dážď spôsobuje vodnú eróziu a odnáša živiny z pôdy, z poľnohospodárskej, ale aj z mestskej. Nezanedbateľné sú aj škody na majetku, verejnom aj súkromnom. A v neposlednom rade v Bratislave existujú lokality, kde sa monitorujú zosuvy pôdy. Je otázkou, čo sa stane, ak sa stretne viacero nepriaznivých faktorov vrátane extrémne výdatných zrážok niekoľko dní za sebou.

Teplo nie je len nepríjemné, môže byť aj nebezpečné. Klimatizácia je však pre mnohých nedostupná, jej vplyv na zdravie je otázny a zároveň zvyšuje spotrebu elektriny. Aký je váš názor na „klímu“?

Klimatizácia napríklad v nemocniciach, vo výrobných a v skladových priestoroch byť musí. Mnohé budovy však na ňu nie sú pripravené. Problém je, že práve ľudia, ktorí bývajú v budovách, ktoré sa stavali či rekonštruovali v období, keď sme o zmene klímy nevedeli, sú často tí najzraniteľnejší. Aj keď cez deň tienia, vetrajú počas tropickej noci. Človek si dlhodobo neoddýchne. Únava je pridružený efekt zmeny klímy. V prípade niektorých zdravotných ťažkostí je klimatizácia často jediné riešenie.

Ako môže s horúčavami a so zrážkami bojovať bežný obyvateľ mesta?

Môže si napríklad miesto betónu, asfaltu, dlažby či kovu, ktoré udržujú vyššiu okolitú teplotu a zvyšujú odtok, vybrať svetlé materiály a tie, ktoré vďaka svojmu zloženiu veľa svetla odrazia, a tam, kde je to vhodné, aj prepustia zrážkovú vodu. Na balkóne si miesto kachličiek môžeme zvoliť drevenú podlahu. Dnes už existujú materiály na takzvané chladivé strechy (z angl. cool roof) , ktoré takmer žiadne infračervené teplo nepohltia. Podobný tepelný komfort však dokáže aj zelená strecha s výsadbou, ktorá navyše zadrží zrážkovú vodu.

Najjednoduchší spôsob, ako si môžeme pomôcť, je mať cez deň zatienené a nevetrať. Dodržiavať pitný režim a dohliadať na tých starších aj menších. Ak žijeme v dome, môžeme vysadiť stromy na slnečnej strane a pri stavbe zvážiť orientáciu voči svetovým stranám. Ale aj zmeniť trošku náš spôsob života – prihadzovať menej do pece.

Prihadzovať menej do pece?

Obmedziť aktivity, ktoré k znečisteniu a v konečnom dôsledku otepľovaniu prispievajú. Môžeme si vybrať ekologickejšie kúrenie. Ale aj preferovať bicykel či chôdzu a presadnúť do hromadnej dopravy. Ak už auto, zvážme s alternatívnym pohonom alebo hybridné. Môžeme tiež vyhľadávať lokálne potraviny, ktoré neboli dovezené z diaľky, a vyvarovať sa jednorazových plastov. Spôsoby, ako znížiť našu uhlíkovú stopu, väčšinou poznáme.

Podľa Atlasu bude klíma v nasledujúcich desiatkach rokov na Slovensku viac pripomínať Taliansko či Španielsko, naša architektúra sa však na tú stredomorskú nepodobá. Ako môže dizajn budov odpovedať na vyššiu záťaž zo strany počasia?

Novostavby, ktoré na Slovensku vznikajú, už musia spĺňať najnižšie energetické štandardy. Takisto izolačná vrstva budov neslúži len proti chladu, pôsobí aj v lete.

Nové inteligentné budovy majú zabudované systémy, ktoré regulujú zatienenie počas dňa. Dokážu aj opätovne využiť zrážkovú vodu ako „sivú vodu“ napríklad na splachovanie. Známe sú aj budovy, ktoré majú koreňové čističky, kde sa voda čistí na bakteriálnej báze.

Každý môže pri stavbe domu zvážiť, aký tvar budovy si zvolí. Kocka je energeticky efektívnejšia ako dom v tvare písmena L. A viac podlaží nad sebou je zase efektívnejší dizajn z hľadiska kúrenia.

Všetky dosahy klimatickej zmeny, o ktorých sme hovorili, sú negatívne. Môže nám aj v niečom pomôcť?

Aj tu budú výhercovia a porazení, no väčšina z nás sa bude mať skôr horšie. Napríklad istým druhom ovocných stromov bude na južnom Slovensku už príliš teplo a začne sa im dariť severnejšie, na Považí. Niekomu to v podnikaní pomôže, no skôr pôjde o destabilizáciu ekosystémov.

V akom zmysle?

Druhy rastlín a živočíchov sa vyvíjali veľmi dlho v porovnaní s tým, ako rýchlo zmena klímy napreduje. Ich šanca na adaptáciu je veľmi malá, ak nie mizivá. Stromy v meste, ktoré nás majú chrániť, nezvládajú intenzívne teplo zo slnka, ale ani sálavé teplo z umelých mestských povrchov. Sú náchylné na choroby a škodce a vysychajú. Doplácame na to všetci.

Susedná Viedeň sa chystá v Esterházyho parku vybudovať svoj prvý chladiaci park. Tri prstence produkujúce vodnú hmlu do výšky 3,6 metra vraj budú schopné ochladiť okolie až o šesť stupňov. Čo plánuje Bratislava?

Podľa niektorých zdrojov poskytne jeden strom počas extrémnych horúčav tepelný komfort na jeden deň pre jedného seniora nad 75 rokov. Aj preto chce Bratislava do roku 2022 vysadiť 10 000 stromov, zatiaľ ich pribudlo približne 2500. Súčasťou chladnejšej Bratislavy je aj program obnovy verejných priestorov Živé miesta, ako aj grantové programy na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, z ktorých je možné podporiť tvorbu zelených striech a zelených fasád, výmenu povrchov z nepriepustných na priepustné.

Mesto v rámci projektu Bratislavskí susedia podporuje aj mestské záhradníčenie a prenajíma plochy využiteľné ako komunitné záhrady a predzáhradky. Taktiež v rámci nového územného plánu pripravujeme aj koncepciu zelenej infraštruktúry, ktorá bude plniť niekoľko funkcií vrátane tej klimatickej.

Ktoré mestá sú pre vás inšpiráciou?

Fascinuje ma Paríž – najmä jednoduchosťou a účinnosťou riešení. Snažia sa napríklad obnoviť kvalitu riek a vodných plôch, aby sa ľudia mohli schladiť aj na miestach, kde predtým kúpanie bežné nebolo. Počas horúčav majú parky otvorené celú noc, aby ľudia mali možnosť sa pred spaním schladiť, keď nevedia doma vydržať. Mesto založilo aj nadačný program – takzvaný zelený fond s vysokými sumami, kam okrem mesta prispievajú aj ďalšie subjekty, z ktorých sa dajú financovať zaujímavé riešenia a projekty, ktoré pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu mesta a zároveň ho robia príjemnejším na život v rýchlo sa meniacich klimatických podmienkach.

Foto: Andrej Lojan