RECENZIA: Čakanie na Ursinyho glóriu

Kedy naposledy ste si mohli povedať, že hudba, ktorú práve počúvate, je úplne iná, a predsa nevšedne živelná?

Druhý štúdiový album skupiny Longital, nazvaný Gloria, si nárokuje na viac, než len škatuľku „alternatíva“. Trinásť energických skladieb je nádejným prísľubom konca bezvetria korodujúcich Zlatých slávikov. Autorská dvojica Shina – Daniel Salontay dokazuje, že je svojou kvalitou schopná vyexpedovať všetkých Desmodov, Táslerov a Timkovcov na adresu „bežný podpriemer“.

„Tak dlho sme spali vnútri, tak dlho sme žili v predstavách / a teraz už vieme, že na čo to všetko, a teraz už vieme byť slobodní.“ Úvodné slová piesne Ani náhodou, sú akoby novým manifestom Longitalu. Bratislavská dvojica skutočne našla v aktuálnom kompakte svoju pravú tvár. Lyrika textov a hudobné plochy voľne plynú popri sebe bez zakopávania. Gloria je súčasne aj svedectvom dvoch ľudí, ktorí prichádzajú s tým, čo zažili. Po debute albumu Výprava (2006) vyrazili Shina a Salontay na ročné turné do zahraničia, kde odohrali vyše sto koncertov. Skladba Berlin – Grenoble – Arles, je toho najlepším dôkazom.

Duo muzikantov nastavuje farebnosťou svojej elektroniky zrkadlo a smer, akým by sa mala moderná slovenská tvorba uberať. Daniel Salontay, ktorý vyštudoval v USA jazzovú gitaru, dodáva ostrými vyhrávkami skladbám drajv a správnu mieru exaltovanosti. Zároveň vie v pravú chvíľu siahnuť po hladivom sláku a vytvoriť originálnu zmes hudobných emócií a obrazov. Speváčka Shina s jedinečnou dikciou dotvára spoločnú šachovnicu podľa potreby temnými i jasnými tónmi. Najmä piesne Anjel môj a Slnko stúpa posúva svojím jemnocitom na osobitné miesto celého kompaktu. Citlivý odstup Salontayovej melodickej gitary dáva speváčkinmu hlasu vždy vyniknúť v tých najsvetlejších polohách.

Nedostatkom autorskej invenčnosti Longital určite netrpí. Využiť pri tvorbe podkladu dychovku (Zrkadlo) či pradenie domáceho kocúra (My dve) si vyžaduje skutočne tvorivého ducha. Vrchol obrazotvornosti dosahuje album v piesni Mlyny. Mámivé Salontayove sláky netušene unášajú poslucháča mimo priestor a čas, do scenérie Cervantesových veterných obrov. Pompéznym finále celej platne je posledná skladba s rovnomenným názvom – Gloria. Svojím pozitivizmom a sugestívnym aranžmá, ukazuje svet, ktorý si azda jej tvorcovia spoločne vysnívali. „Tento náš svet / tu končí / ryby spievajú a lietajú, hudba do mora plynie / a naše srdcia voľnosť bijú.“

Najnovší počin autorskej dvojice Salontay-Shina zosobňuje chýbajúci element súdobej slovenskej pop music – kontinuálnosť. Lyrikou obrazov a stopami vedúcimi na neznáme kontinenty odkazuje na jedinečnú a svojskú tvorbu Deža Ursiniho. Longital, podobne ako Ursiny, nerezignuje svojou tvorbou na popularitu. Naopak. Rozľahlé plochy plné atmosférických odtienkov a nápevov zdanlivo ležiacich mimo „trendu“, predstavujú to najlepšie čo progresívna hudobná scéna na Slovensku ponúka.

Martin Koleják
Foto: Flickr.com
Interpret: Longital, Album: Gloria, Celkový čas: 61 minút, Rok: 2008, Vydavateľ: Slnko records

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo