SVETOVÁ ŠACHOVNICA: Políčko Ukrajina

Dva týždne ukazovali plynové merače kompresorovej stanice Veľké Kapušany stabilnú nulu. Štrnásť dní bez ruského plynu vyvolalo okrem strašiakov menom Jaslovské Bohunice a Kozloduj, ešte jedného staronového – geopolitiku. No kým jadrové elektrárne desia len bruselských byrokratov a Rakúšanov, „geopolitikárčenie“ stavia vlasy dupkom všetkým zúčastneným. Pritom celkom zbytočne. Azda nastal čas revidovať jednostranné vnímanie Ukrajiny ako večnej obete sabotáží Kremľa. To znamená vidieť Ukrajinu takú, aká je. Nie takú, akú by si možno niekto prial.

Adam a Eva, Viktor a Júlia
Príbeh oranžovej revolty 2004 je známy: V západnom rohu ringu Viktor Juščenko, vo východnom Viktor Janukovyč. S pomocou Júlie Tymošenkovej zasadil Viktor Viktorovi v druhom kole technické K.O. Od tej doby sa oranžový tandem cyklicky rozpadáva a znovu skladá, z čoho preferenčne ťaží pôvodne porazený – Viktor Janukovyč. Päť rokov po prevrate prestupuje Ukrajina stále na jednom mieste. Revolučný étos je dávno fuč a západným diplomatom sa míňa trpezlivosť. Vo vzduchu ešte visia Juščenkove predvolebné sľuby o ekonomickom raste, rýchlom vstupe do EÚ a skoncovaní s korupciou v štátnej správe. Ceny však rastú, ekonomika sa nehýbe, a posledný prieskum verejnej mienky nadelil prezidentovi závratných 2,4% podpory opýtaných. Viktor Juščenko, okrem iného uznávaný ekonóm, nie je ale v politike žiadna „tabula rasa“. I keď sa prirodzene natíska obraz ľudového lídra zrodeného vo víre revolúcie, jeho hviezda začala žiariť dávno pred oranžovým pučom. Juščenko sedel v premiérskom kresle už počas prezidentovania Leonida Kučmu. Až keď ho Kučma v roku 2001 odvolal, založil opozičné hnutie Naša Ukrajina. Najviac otáznikov ale vyvoláva zdanlivo neracionálny spor bývalých spojencov - Juščenka a Tymošenkovej. Napriek tomu, že „na papieri“ ide obom politikom o to isté, nevedia si zjavne prísť na meno. Najpravdepodobnejším sa zdá byť variant odlišných ekonomických záujmov. Júlia Tymošenková presadzovala v roku 2005 model rozsiahlej reprivatizácie, ktorá spočívala v tom, že štát prevezme veľké podniky späť z rúk predrevolučných vlastníkov, a následne ich opäť privatizuje. Proti sa ale postavil vtedajší šéf Bezpečnostnej rady Peter Porošenko – vplyvný podnikateľ a Juščenkov mecenáš. Následné odvolanie Tymošenkovej z postu premiérky odôvodnil prezident „nedostatkom tímového ducha“. Ich prvý spoločný kabinet teda trval len sedem mesiacov.

Súmrak geopolitiky
V súvislosti s poslednou plynovou krízou sa do verejnej debaty vkradli pojmy ako geopolitika a geopolitický záujem, považované za vývozný artikel Kremľa. Čo vlastne znamenajú? Jednoducho povedané, každé politické rozhodnutie má vždy aj svoj priestorový rozmer. Ale chápanie geopolitiky ako prejavu mocenských ambícií je veľmi zjednodušené, aj keď má svoje historické odôvodnenie. Nebol to totiž Adolf Hitler, ale klasici nemeckej geopolitickej školy, ktorí ako prví sformulovali požiadavku nemeckého národa na „Lebensraum“ a s ním spojenú expanziu ďaleko za svoje hranice. Nacistická ideológia si z ich teórií len vyselektovala čo potrebovala, a „vylepšila“ o vyvolenú rasu a plynové komory. Po druhej svetovej vojne sa geopolitika len veľmi ťažko zbavovala tieňov minulosti. Aj aktéri nového bipolárneho usporiadania sveta – USA a ZSSR, k nej pristupovali odlišne. V Spojených štátoch prežila geopolitika svoj rozmach. Najmä N. Spykman a G. Kennan boli tí, ktorých myšlienky určovali vzťah USA k ZSSR – t.j. politika zadržiavania Sovietskeho zväzu v Eurázií a tzv. politika zbrojných pretekov. Pozoruhodnú zhodu dosiahli americkí geostratégovia v otázke polohy Sovietskeho zväzu (a teda aj dnešnej Ruskej federácie a nástupníckych štátov). Vyzdvihovali jeho geograficky výhodné obranné postavenie, nerastné bohatstvo a poľnohospodársky potenciál, ktoré ho predurčujú k tomu, aby na jeho území vyvrcholil zápas o svetové prvenstvo. Na strane druhej, sovietska geopolitika oficiálne nejestvovala. Režim ju vyhlásil za pseudovedu. Žiada sa ale dodať, že vojenské intervencie Moskvy v Maďarsku (1956) a Česko-slovensku (1968), niesli jasné stopy geopolitického myslenia. Geopolitika súčasného Ruska prežíva svoju oneskorenú renesanciu, a snaží sa dobehnúť zameškané.

Ako to súvisí s Ukrajinou?
Najväčším problémom Ukrajiny je, že je to Ukrajina. Už v roku 1997 definoval Zbigniew Brzezinski - stratég a poradca prezidenta Cartera - vo svojej knihe Veľká šachovnica, svetový geopolitický poriadok nasledovne: 1.) Geostrategickí hráči – sú to štáty, ktoré majú schopnosť uplatňovať silu alebo vplyv mimo svojich hraníc. 2.) Geopolitické ohniská – štáty, ktoré nie sú tak dôležité sami o sebe, ale určujúca je ich citlivá poloha vplývajúca na správanie geostrategických hráčov. Okrem Azerbajdžanu, Južnej Kórei, Turecka a Iránu, je podľa Brzezinskeho podobným ohniskom aj dnešná Ukrajina. Ako prívrženec amerického hegemonizmu, vychádzajúc z geopolitických záverov jeho predchodcov, ponúka Brzezinski jasný recept: „Západ musí urobiť všetko pre to, aby získal Ukrajinu na svoju stranu. Pokiaľ Rusko stratí zásadný vplyv na Ukrajine, nemôže byť viac imperiálnou veľmocou...“ Z uvedeného teda zreteľne vyplýva, že hovoriť o súčasnej Ukrajine ako o „výsostných ruských vodách“ by bolo viac než skreslené. A vlastne je to aj odpoveď na otázku, prečo sme odrazu nútení kriesiť vyradené jadrové elektrárne, keď náš východný sused fungoval celé desaťročia ako bezproblémový tranzitný štát.

Dve krajiny
Snahy západného či východného spoločenstva stiahnuť Ukrajinu bezpodmienečne na svoju stranu, budú paradoxne vždy narážať na ten istý problém. Stále viac sa totiž ukazuje, že Ukrajiny sú v skutočnosti dve: Západná – (zatiaľ) Juščenkova a Východná – Janukovyčova. Hlboké rozdiely v ich zahraničnej orientácii sa zdajú byť nepreklenuteľné. A pritom na tom nie je nič udivujúce. Po letmom nahliadnutí do historického atlasu, musí byť každému zrejmé, že Východ bol vždy akosi ruský. Nehovoriac o 11 miliónovej ruskej menšine, ktorá celkom pochopiteľne inklinuje k politike Kremľa. Oproti tomu pestrý Západ, bol v minulosti pod vplyvom viacerých stredoeurópskych zoskupení. Mimo iné, aj Česko-slovenska – viď Podkarpatská Rus.

NATO? Nebláznite
Čo by spôsobilo urýchlené prijatie Ukrajiny do NATO, za ktorým si Viktor Juščenko tak vytrvalo stojí? Pri súčasnej nízkej popularite prezidenta a aj samotného členstva v Aliancii, pri sto percentnej energetickej závislosti Ukrajiny na Rusku, rozpoltenosti krajiny a vnútropolitickom chaose, sa zdá, že nič blahodarné. Uvedomili si to podľa všetkého už aj Nemecko s Francúzskom, ktoré na minuloročnom summite NATO vystúpili proti zaradeniu Ukrajiny do Akčného plánu – považovaného za vstupnú bránu do Aliancie. Indícia napovedajúca o budúcich politických elitách v Kyjeve, je ukrytá v riešení poslednej plynovej krízy – presnejšie v konkrétnych tvárach. Na dohodu ktorú spečatili predsedovia vlád Ruskej federácie a Ukrajiny, sa totiž dá pozerať aj ako na dohodu dvoch budúcich prezidentov. Kým v prípade Vladimira Putina je (vďaka prijatým zmenám v ústave) opätovná kandidatúra otázkou času, pre okúzľujúcu političku s ťahom po moci aký má Júlia Tymošenková, je post hlavy štátu prirodzenou métou. Vysvetľovalo by to aj zostrujúcu sa rivalitu medzi ňou a Juščenkom. Mimochodom, ak by sa voľby hlavy štátu konali už dnes, mala by „princezná oranžovej revolúcie“ tie najlepšie vyhliadky. To, čoho sa Juščenko obával najviac, teda že si Tymošenková nájde v boji proti nemu spojenca v Moskve, sa možno zakrátko vyplní. Nasvedčuje tomu aj jej rétorika a činy. V otázke vstupu Ukrajiny do NATO je omnoho zdržanlivejšia, a požaduje vypísanie referenda. Poslanci Tymošenkovej strany spoločne s poslancami Janukovyčovej (áno, toho Janukovyča) Strany regiónov, zablokovali v parlamente odsúdenie ruského zásahu v Gruzínsku a tiež oklieštili právomoci prezidenta.

Ak by kooperácia Tymošenkovej a Janukovyča, s tichou či hlasnejšou podporou Kremľa pokračovala aj na vládnej úrovni, môže sa Viktor Juščenko už o rok či dva vrátiť z prezidentského paláca rovno do opozičných lavíc. A ambície jedného geostrategického hráča spolu s ním.

Martin Koleják
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo