ZAHRANIČIE: Stuhy a perly

„Shnirele perele gilderne fon,“ alebo „stuhy, perly a zlaté vlajky,“ spieva sa v starej židovskej piesni. Povolebný vývoj v Izraeli ale ukazuje, že takýto obraz Blízkeho východu ostáva nateraz vzdialenou utópiou.

Napriek tomu, že centristická Kadima Cipi Livniovej získala v Knessete najviac kresiel, skutočným víťazom volieb je pravica. Prvý raz v šesťdesiatročnej histórii Izraela nepoveril prezident zostavením vlády víťaznú stranu. Rozhodnutie prezidenta Simona Peresa je do istej miery logické. Benjamin Netanjahu (Likud) sa môže v Knessete, na rozdiel od Cipi Livniovej, oprieť o podporu pravicových (i ortodoxných a nacionalistických) strán. Avšak partaje, ktoré sa lídrovi Likudu núkajú do koalície, zaváňajú takmer istým Pyrrhovým víťazstvom.

S moldavským vyhadzovačom
Jednu koaličnú alternatívu má Benajmin Netanjahu istú už teraz. Ako prvý mu podporu prisľúbil Avigdor Lieberman, ktorého pravicovo-extrémistický Izrael náš domov, obsadil vo voľbách senzačné tretie miesto. Tento moldavský imigrant a barový vyhadzovač, je sám osebe unikátnym zjavom na politickej scéne, a nie náhodou je považovaný za izraelský ekvivalent Jörga Haidera. Vo veci mierového procesu a samostatného palestínskeho štátu, sú obaja politici zástancami tzv. tvrdej línie. Problémom je aj otázka izraelských moslimov. Tí dnes tvoria 20 percent obyvateľstva Izraela, a predpokladá sa, že do roku 2025 budú predstavovať rovnú štvrtinu židovského štátu. Pri Liebermanových riešeniach vzájomného súžitia, ale musí každého zamraziť. Izraelský Haider nielenže neuznáva nároky moslimov participovať na správe vecí verejných, ale je ochotný odňať im v prípade potreby aj štátne občianstvo. A pritom otázka symbiózy týchto dvoch etník naberá čoraz viac na aktuálnosti.

Podľa šéfredaktora medzinárodného vydania časopisu Newsweek, Fareeda Zakariu, sa ukazuje problém budúceho spolužitia Židov a Arabov vo vnútri Izraela dôležitejší, než samotné vzťahy s Ahmadínedžádom, Hizbaláhom či Hamasom. Ak Netanjahu vytvorí čisto pravicový kabinet s účasťou Liebermana a ďalších malých ultraortodoxných a nacionalistických strán, môže na plnohodnotnú medzinárodnú akceptáciu zabudnúť. Aj Spojené štáty – najbližší spojenec Jeruzalema – sa jednoznačne zasadzujú za blízkovýchodný mierový proces. Netanjahu si to podľa všetkého veľmi dobre uvedomuje a všemožne sa snaží získať pre spoluprácu subjekt zo stredoľavého spektra.

Figový lístok
Netanjahuovo volanie do vlády už jednoznačne odmietla ľavicová Strana práce Ehuda Baraka, a prisľúbila, že bude „zodpovednou, skutočnou a konštruktívnou opozíciou.“ Spočiatku rovnako kategorická Cipi Livniová, ktorá odmietla byť „figovým listom“ vlády zastávajúcej tvrdú líniu, ale ponuku stále zvažuje. Líderka Kadimy teraz stojí zoči-voči svojim zásadám. Do predvolebnej kampane vstupovala ako zástankyňa mierového procesu s prísľubom „politiky iného typu“. Na nedeľných koaličných rokovaniach preto žiadala Netanjahua, aby akceptoval dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. To isté riešenie, ktoré Benjamin Netanjahu pred šiestimi rokmi ako člen kabinetu Ariela Šarona odmietol. Kadima sa javí ako jediná alternatíva poskytujúca Netanjahuovi plnú medzinárodnú podporu.

Preto sa izraelský denník Haaretz oprávnene pýta a súčasne si i odpovedá: Stane sa (Livniová) podriadeným partnerom v koalícii, ktorú pôvodne odmietala, alebo sa zotrvá na svojich princípoch? Uspeje pri zmierňovaní tvrdej politickej línie Benjamina Netanjahua? Ak nie, musí sa stať lídrom opozície.

Martin Koleják
Foto: Flickr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo