Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
16. júl 2021

Svet v kocke

Kričať ¡Viva Cuba libre! je zatiaľ predčasné

Protesty na Kube a konanie Európskej komisie proti Poľsku a Maďarsku kvôli LGBTIQ+.

Kričať ¡Viva Cuba libre! je zatiaľ predčasné

Provládni demonštranti pochodujú ulicami Havany. Foto: TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Chriastian Heitmann (o protestoch na Kube) a Lukáš Krivošík (o konaní EK proti Poľsku a Maďarsku).

Prinesú protesty Kubáncom konečne slobodu?

Kubu zasiahli najväčšie demonštrácie od roku 1994. Päťtisíc demonštrantov bolo zatknutých, represie si vyžiadali prvé obete na životoch.

So sloganmi „Sloboda!“, „Dole s diktatúrou!“ a „Nemáme strach“ tiahnu Kubánci do ulíc. V desiatkach miest po celej Kube demonštrujú proti zlej ekonomickej situácii a komunistickému režimu. Počet zatknutých a zmiznutých stúpol zo stovky na päťtisíc, o život prišiel podľa oficiálnych údajov jeden, neoficiálne dokonca päť ľudí.

Komunistické motto „Patria o Muerte“, domovina alebo smrť, medzi demonštrujúcimi nahradila „Patria y Vida“, domovina a život.

Protesty spôsobil ekonomický prepad posledných rokov a rastúci pocit občanov, že kubánska vláda pandémiu nemá pod kontrolou. V posledných týždňoch počet nakazených na stotisíc obyvateľov vystrelil na vyše 500.

Pandémia ostrov zasiahla najmä ekonomicky. Hospodárstvo už pred pandémiou začínalo stagnovať a v roku 2019 Kuba skĺzla do recesie, v roku 2020 sa v dôsledku výpadku turizmu HDP prepadlo o takmer 11 percent.

To tvrdo postihlo najmä vznikajúcu strednú triedu. Väčšina Kubáncov je zamestnancami štátu a žije v chudobe, priemerná mzda v roku 2019 dosahovala 35 dolárov. Prežitie obyvateľstva preto závisí od „librety“, knižočky s potravinovými známkami, ktorá pokrýva medzi tretinou a polovicou jeho mesačnej spotreby potravín.

Skromný blahobyt požívajú najmä tí, ktorí majú prístup k turistom. Taxikári tak môžu často zarobiť v jediný deň mesačný príjem lekára, profesora či úradníka. Režim však naďalej hádže podnikateľom polená pod nohy, zakazuje napríklad Kubáncom vlastniť továrne. Táto závislosť od turizmu sa Kube stala osudnou, turizmus poklesol o približne 90 percent.

V roku 2014 bol síce zrušený zákaz dovozu automobilov, no ceny naďalej určuje štát. Napríklad Peugeot 508 stojí 262 185 dolárov, osem- až desaťnásobok európskych cien. Regulované je nielen, v ktorých sektoroch sa smie podnikať, ale napríklad aj počet stoličiek či zamestnancov.

Že Havana ešte stále nezbankrotovala, je najmä zásluhou Venezuely, ktorá počas vlády Huga Cháveza Kubu podporovala miliardami petrodolárov. Odkedy však Maduro a socializmus zruinovali aj venezuelskú ekonomiku, Kuba ekonomicky upadá. Nápomocné nie sú ani sankcie Spojených štátov.

Inzercia

Protesty motivuje návrat vypínania elektriky, ale aj nedostatok liekov, vakcín či dokonca jedla. Kuba musí dovážať 80 percent svojich potravín. Cítiť aj sklamanie z nového prezidenta Miguela Díaz-Canela. Od jeho nástupu si mnohí sľubovali reformy, viac slobody a prosperity, to sa však nesplnilo.

Úspech protestov a vyústenie do akejsi „druhej kubánskej revolúcie“ sú však nepravdepodobné. Režim mobilizuje svojich prívržencov a vyzýva k boju proti „kontrarevolúcii“. Pritom sa neštíti potlačiť demonštrácie násilím. Protestnému hnutiu zatiaľ chýba koordinácia, mnohí si netrúfajú zúčastniť sa na protestoch. Odborník na Latinskú Ameriku Günther Maihold si preto myslí: Cuba libre ešte musí počkať.

EK proti Maďarsku a Poľsku

Európska komisia začala konanie proti Maďarsku a Poľsku kvôli údajnému porušovaniu práv sexuálnych menšín v týchto dvoch členských štátoch EÚ. V prípade nášho južného suseda je dôvodom nedávno schválený zákon, ktorý obmedzuje propagáciu obsahu o homosexualite a zmene pohlavia medzi osobami mladšími ako osemnásť rokov. V prípade nášho severného suseda sú zase dôvodom takzvané zóny bez LGBTI ideológie, ktoré vyhlásili niektoré poľské mestá.

„Európa nikdy nedovolí, aby boli časti našej spoločnosti stigmatizované: či už pre to, koho milujú, pre svoj vek, pre etnickú príslušnosť, pre politické názory, alebo pre náboženské presvedčenie,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Do dvoch mesiacov by Budapešť a Varšava mali poslať oficiálnu odpoveď Európskej komisii. V krajnom prípade môžu ich prípady skončiť až pred Súdnym dvorom EÚ.

EK sformulovala svoje námietky voči maďarskému zákonu ako porušenie európskych právnych predpisov, upravujúcich fungovanie jednotného trhu. Brusel napríklad Budapešti vyčíta, že zákon môže predstavovať obmedzenie pre cezhraničný audiovizuálny obsah. Maďarská vláda v počínaní EK vidí, naopak, politicky účelové zasahovanie do záležitostí, ktoré patria výhradne do kompetencií členských štátov.

V prípade Poľska má EK s Varšavou ešte vážnejší spor, než sú zóny bez LGBT ideológie. Poľský Ústavný súd totiž rozhodol, že verdikty Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú fungovania súdnictva v členských štátoch, nie sú v súlade s poľskou ústavou.

EK nad tým vyjadrila hlboké znepokojenie a je pripravená podniknúť voči Poľsku tvrdšie kroky. V spore ide o to, či má naďalej primát európske právo alebo poľské národné právo. Vývoj u nášho severného suseda stojí za pozornosť, keďže nadštátne zväzky sa rozpadajú práve takto: tým, že člen vyhlási zvrchovanosť vlastných predpisov nad predpismi celku. Konflikt medzi Varšavou a Bruselom, ak by ďalej eskaloval, by mohol vyústiť až do vystúpenia Poľska z Európskej únie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame