Studnička (Rudolf Fabry)

Rudolf  Fabry
Studnička
(Svojej žene M.)
 

Skoro by som pozabudol,
tuhľa lesná studnička,
do ktorej si prameň sadol
jak hrdlička do kríčka.

Nad bystrinou pri prameni
nezábudky porastú.
Miesto uzla poslúžia mi
nezabudnúť na lásku.

Kyticu ti nezábudok
z týchto lesných kytíc dám,
by sme srdcia rozplesali
a pomohli spomienkam.

Nezábudky pamäť upnú
na ľúbosť, jej pramene,
hoci do nich zavše čľupnú:
lístie, smeť mi kamene.

 

Už dávnejšie som chcel zaradiť do Postoja báseň Rudolfa Fabryho (1915 – 1982), no voľajako sa mi „vyšmykol“. Teraz mám dobrú príležitosť – 8. februára uplynulo 105 rokov od jeho narodenia. Básnik, prozaik, publicista, autor rozhlasových hier, surrealistický grafik, bol šéfredaktorom viacerých časopisov a novín. Báseň Studnička som vybral z vydania Rudolf Fabry: V štyroch krajinách ticha. Vybrané spisy Rudolfa Fabryho, zväzok druhý  (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1973, doslov napísal Miloš Tomčík, obálka a väzba Rudolf Fabry).