Spor v koalícii Kolíková pripomína „našich ľudí“

Na problémoch Márie Kolíkovej môžeme vidieť, ako sa tu rodí nová odroda fenoménu „náš človek“. Od tej starej smeráckej sa líši odtieňmi a farbami. No nie princípom. Teda snahou chrániť a zľahčovať prešľapy našich…

Prekvapujúce pritom nie sú postoje premiéra a ďalších zainteresovaných, ale zhovievavosť médií. Ak by mal podobné problémy ako Kolíková ktokoľvek zo Smeru či z Pellegriniho tímu, investigatívne oddelenia by sa prehrievali aktivitou. V prípade ministerky, ktorá patrí k progresívnej skupine Za ľudí a ktorá má blízke vzťahy s Prezidentským palácom, je mediálny tlak na vysvetlenie jej podnikania skromný.

S ručením obmedzeným

Iste, ministerke môžeme veriť, že o sprenevere svojej sestry – a svojej firemnej spoločníčky v MK REAL – nevedela. Takisto jej môžeme veriť, že nevedela o prenájme priestorov ministerstva spravodlivosti firme s väzbami na svojho brata. Alebo o podobných obchodoch s RTVS a divadlom Nová scéna. Za podnikanie firmy zodpovedá jej vedenie, nie vlastník podielov.

Takto však problém vôbec nestojí. Pri ministerke spravodlivosti nemáme pochybnosti o trestnoprávnej rovine, ale skôr o tej morálnej.

Zaujímať by nás mal hlavne prípad firmy MK REAL, ktorá kriminálnym spôsobom siahla na peniaze vlastníkov bytov, ktoré jej nepatrili. Išlo o 16-tisíc eur. Mária Kolíková vlastní podiel v tejto firme s majetkom 300-tisíc eur osem rokov.

Zákon jej to nezakazuje. Takisto jej nepripisuje zodpovednosť za rozhodnutia konateľa.

Pri ministerke spravodlivosti však očakávame, že bude dlhoročne pôsobiť len v takých firmách, ktoré má preverené. A o ktorých má základný prehľad. Čiže v takých, kde môže ručiť (nie právne, ale morálne), že ich podnikanie bude čisté.

Právo a morálka

Ak ministerku nezaujíma profil firiem, z ktorých profitovala a v ktorých si drží podiely, je to chyba. Problém, ktorý ju môže dobehnúť…

Jednoducho, na členov vlády máme vyššie nároky. A na členov vlády, ktorí sú vyzdvihovaní ako vzory slušnosti a profesionality, to platí dvojnásobne.

Malá skúška správnosti: uspokojilo by nás, ak by Danko, Fico či Pellegrini vysvetlili spreneveru vo svojej firme tým, že o tom nevedeli a že treba konfrontovať konateľa? Alebo že zákon nevyžaduje od vlastníkov firmy, aby sa o ňu zaujímali? Nie, neuspokojilo.

Od ministerky Kolíkovej neočakávame, že s hanbou položí funkciu. To by bolo prehnané. Očakávame však, že prizná problém, prijme svoj diel zodpovednosti. A nebude sa vyhovárať na Kolíka (či na sestru).

Lebo ak by sme akceptovali tento postoj k veci, potom by sme mali byť rovnako tichí a chápaví aj pri ďalších kauzách tohto druhu.

V skratke: Kolíková by mala narážať na zvedavosť a primeranú kritiku médií. A následne kolegov a koaličných partnerov.

Ak to tak nie je, môžeme za tým vidieť protekcionizmus. Dvojaký meter. A istý typ selektívnej mediálnej a politickej imunity, ktorá má zaručovať nedotknuteľnosť „našich ľudí“.

A to je vlastne ešte väčší problém než to, ako sa k veci stavia ministerka.

Následky

Podnikanie Márie Kolíkovej je zaujímavé nielen tým, ako sa k nemu postavila väčšina médií a koalícia, ale aj nepriamymi, bočnými následkami. Sú dva.

Prvý sa týka expremiéra Matoviča.

Matovič patril k tým, ktorí sa pokúšali ministerku „grilovať“. Dôvod mohol byť nielen vecný, ale aj osobný. Kolíková, opretá o prezidentku Čaputovú, patrila k tej časti Za ľudí, ktorá dôrazne žiadala odchod Matoviča z čela vlády. Buď Matovič, alebo ja – vyhlásila v marci Kolíková.

Poslanci Obyčajných mali k podnikaniu ministerky najviac otázok aj najviac výhrad. Po stretnutí tvrdili, že ich nepresvedčila. Lenže – v snahe konfrontovať ministerku s jej podnikaníém boli opustení. Prevážili tlaky na jej ochranu.

Matovič prehral už druhú zrážku s ministerkou Kolíkovou. Najskôr sa musel pratať z postu premiéra a akceptovať, že Kolíková sa vráti tam, kde bola.

Dnes zas očakával jej odchod. No dozvedel sa len to, že ministerka na to nevidí dôvod. A že má podporu premiéra Hegera a jeho vlády.

Druhý z bočných následkov Kolíkovej problémov sa týka Borisa Kollára a jeho väzobne stíhaného kamaráta Vladimíra Pčolinského.

Kollár využil zraniteľnosť Kolíkovej a dotlačil ju ku kompromisom pri novele zákona, ktorou sa má skrátiť kolúzna väzba. Presnejšie: má sa obmedziť jej predlžovanie. Na čo netrpezlivo čaká Pčolinský.

A okrem neho aj partia stíhaných oligarchov z obchodného pozadia Smeru.

Takže: na začiatku ministerka nevedela, čo robí jej nevlastná sestra. A na konci, pre zmenu, veľmi dobre vie, kto bude na jej chybách zarábať.

Smer s Borisom Kollárom hladko dosiahli to, čo potrebovali.

Malý okružný výlet cez všetky podoby „našich ľudí“ sa tým uzavrel.