Komentáre a názory 03. máj 2021

Podpora rodín Matovičove plány narážajú na Mikloša

Dag Daniš
Dag Daniš

Zámer finančne podporiť rodiny s deťmi je sám osebe skvelý. V Matovičovom podaní je však ťažko schodný.

Zámer finančne podporiť rodiny s deťmi je sám osebe skvelý. V Matovičovom podaní je však ťažko schodný.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Dag Daniš

Matovičove plány narážajú na Mikloša
TASR

Matovič prišiel s nápadom podporiť rodiny už začiatkom roka. Pochválil sa tým, ako má vo zvyku, na facebooku (ešte ako premiér). Tri mesiace mal jeho záhadný návrh čisto virtuálnu podobu. A veľa sa na tom nezmenilo. Stále nepoznáme parametre „reformy“. Na verejnosť prenikli len nepotvrdené informácie, podľa ktorých Matovič ráta so skokovým zvýšením rodičovského príspevku na 200 eur mesačne (na jedno dieťa). Štátnu kasu by to stálo takmer dve miliardy eur ročne. Teda ešte viac ako dôchodková reforma. 

Hodnoty

Samotná myšlienka si pritom určite zaslúži pozornosť aj podporu. Od pádu železnej opony nebola sociálna a špeciálne rodinná politika nikdy štátnou prioritou. Platilo to aj za vlád Roberta Fica. „Sociálne balíky“ sa dávkovali selektívne a prevažne marketingovo. Nie koncepčne.

Zanedbané sociálne istoty sú asi najväčšou slabinou ponovembrového režimu. Zelenú má individualizmus, kariérny rast, zabezpečovanie príjmov. Zakladanie rodiny a výchovu detí dnes mnohí vnímajú ako bremeno. Komplikáciu. Riziko. Alebo ako ohrozenie materiálneho štandardu.

V konečnom dôsledku je to však presne opačne. Spoločnosť, ktorá demograficky starne, prestáva rásť a skôr či neskôr narazí. Aj finančne.

Ak Matovič považuje štátnu podporu rodín za prioritu, môžeme to len privítať. Dobre nastavená prorodinná politika je jedným z faktorov, ktoré môžu zastaviť alebo aspoň zmierniť starnutie spoločnosti.

Logiku má aj zabezpečenie zdrojov pre takéto zmeny – teda zvýšenie daní. Veľké sociálne programy sa nedajú splácať na dlh.

Miklošove reformy

Pri Matovičovom návrhu je však problém, že sa zameriava výlučne na zvyšovanie DPH. Teda na oblasť, kde už máme 15 rokov vystrieľané náboje.

Postarala sa o to daňová reforma Mikloša z čias druhej Dzurindovej vlády. Ivan Mikloš presadil nízku rovnú daň z príjmov (a ziskov firiem). Výpadok riešil masívnym zvýšením DPH. Teda vyšším zdanením spotreby. Zvýhodnená DPH na potraviny sa zrušila – čo bola v európskych podmienkach rarita – a zaviedla sa jednotná DPH na všetky tovary a služby. Pomerne vysoká. 19 percent.

Výsledok: základné životné potreby boli zdanené vyššou DPH ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine.

Po finančnej kríze sa DPH zvýšila – vraj dočasne – na 20 percent.

V čase, keď sa obnovil hospodársky rast, Ficova vláda opäť zaviedla zníženú sadzbu DPH na vybrané tovary. Do veľkej miery však išlo len o vyššie spomínaný marketingový trik. Do zníženej sadzby nespadli potraviny, ako sa to prezentovalo, ale len niektoré typy potravín. Tak aby to sedelo v tabuľkách ministra financií.

Slovensko aj po týchto zmenách ostalo štátom, kde spotrebitelia platia základnú (vysokú) sadzbu DPH aj za veľké skupiny základných potravín.

Ak sa rozhliadneme po okolí, nájdeme aj krajiny, kde majú výrazne vyššiu základnú sadzbu DPH. V Maďarsku je to 27 percent, v Poľsku 23 percent. Lenže – veľkú časť základných tovarov a služieb tam pokrýva práve znížená sadzba DPH.

Ak by sme na Slovensku pristúpili na masívne zvýšenie DPH, napríklad na 25 percent, patrili by sme medzi štáty s najvyššie zdanenou spotrebou (ako Dánsko). No pri neporovnateľne nižších príjmoch domácností.

Navyše, spotrebu – vrátane veľkej skupiny základných potravín – by sme zdaňovali vyššou sadzbou ako kapitál, resp. daň zo zisku korporácií. Tam je daň stále pomerne nízka: 21 percent.

Jednoducho: cesta prudkého zvyšovania DPH je síce jednoduchá. No je už obsadená.

Riešenie: kombinácia

Ak chce Matovič nájsť dostatok zdrojov pre svoje ambiciózne sociálne plány, bude sa musieť poobzerať po iných, trochu náročnejších spôsoboch ako prosté nafukovanie DPH.

Jedným z nich je preskúmať možnosti pri dani z príjmov, resp. dani zo ziskov firiem. Hlavne tých s monopolným alebo dominantným postavením. Prípadne tých, ktoré podnikajú v oblasti hazardu.

Druhým je hlbšia reforma na strane výdavkov štátu. Vláda si zrejme bude musieť vybrať, či sú pre ňu prioritou investície do sociálneho systému alebo do modernizácie armády.

Treťou a najschodnejšou cestou by mohol byť mix rozpočtových opatrení: mierne zvýšenie DPH, zvýšenie daní pre niektoré typy podnikania a zníženie výdavkov na štátnu správu.

To by však manažér Matovič musel viac energie venovať vláde. A menej prázdnym facebookovým vyhláškam.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0