Ako funguje znížená DPH v gastre Niekde sa aj zdražovalo, záleží na tom, kde jedlo zjete

Keď bol konsolidačný balíček prvýkrát predstavený verejnosti, vyššia DPH sa mala týkať aj gastra.

To sa však nepáčilo šéfovi SNS Andrejovi Dankovi. A tak presadil, aby sa na tento sektor vzťahovala najnižšia päťpercentná sadzba.

Šéf SNS to predstavil ako veľké víťazstvo a pridal k nemu aj zníženie DPH na ubytovacie služby.

Začal sa nový rok, platia nové sadzby, no nezdá sa, že by to malo zásadný vplyv na ceny v reštauráciách.

Mnohé, naopak, ceny zdvihli, iné ich ponechali na rovnakej úrovni. Zlacňovalo sa iba vo výnimočných prípadoch.

„Nezlacňovali sme, práveže sme ceny zvyšovali,“ hovorí pre Postoj Katarína Ondrušek z Kantíny Inak, ktorá má v Bratislave tri prevádzky. Vysvetľuje to dodávateľmi.

„Aj keď my máme zníženú DPH, ale všetci naši dodávatelia nám zvyšujú ceny. Všetci sa schovali za to, že sa zvyšovala DPH na 23 percent, ale ceny sa nenavýšili len o tri percentuálne body, ale išli aj o 15 percent hore,“ hovorí.

K znižovaniu cien nepristúpili ani v reštauráciách Pulitzer či Štefánka. „K zlacneniu sme, bohužiaľ, nemohli pristúpiť, lebo je okolo toho veľa vecí, ktoré jednoducho znemožňujú urobiť niečo s cenou,“ hovorí ich spolumajiteľ Andrej Gogola.

Ako príklad môžu poslúžiť sladené nápoje, ktoré od Nového roka výrazne zdraželi. Dôvodom je nová daň zameraná na tento typ nápojov, ktorú zaviedol minister financií Ladislav Kamenický v rámci konsolidácie. Od januára sa tak na balené sladené nápoje vzťahuje daň vo výške 0,15 eura za liter, v prípade, že majú vysoký obsah kofeínu, je to dokonca 0,30 eura.

Zníženie DPH tak nemuselo pokryť nárast ostatných výdavkov vo všetkých prevádzkach, vysvetľuje pre Postoj generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Martin Novotný.

„Do výslednej cenotvorby gastroslužby vstupujú náklady na suroviny, energie, prenájom a najmä personálne náklady, ktoré mohli viesť u niektorých prevádzok k nutnosti navýšiť ceny ponúkaných jedál,“ dodáva.

Jedna z mála firiem, ktoré pristúpili k znižovaniu cien, je sieť Medusa. Tá ešte koncom minulého roka prisľúbila zlacnenie o päť percent.

Chaos s rôznymi sadzbami

Päťpercentná sadzba DPH sa však neuplatňuje vždy, čo vytvorilo na trhu chaos. 

Po novom fungujú tri rôzne sadzby a ich výška závisí od toho, či zákazníci jedlo konzumujú v reštaurácii alebo si ho berú so sebou.

„Firma, ktorá nám spravuje softvér, nám pripravila predprípravu, účtovníčka musela ísť položku po položke a poprehadzovať to. Bola to ďalšia robota navyše, ale bolo to treba spraviť,“ hovorí Gogola.

Komplikácie priznáva aj Katarína Ondrušek, teraz si musia dávať väčší pozor pri účtovaní.

Na jedlo, ktoré zákazník skonzumuje v prevádzke, sa vzťahuje päťpercentná DPH, ale ak si zákazník jedlo zoberie so sebou, sadzba stúpne na 19 percent. 

Rozdielne sadzby fungujú už asi tri roky, cieľom bolo zatraktívniť konzumáciu jedál priamo v prevádzke.

Odlišné sadzby sa uplatňujú aj na platbu za donášku podľa toho, kto ju realizuje. Ak jedlo dovezie reštaurácia, sadzba je 19 percent, ak donášková služba, tak je to 23 percent.

„Prechod na konci roka bol náročný. Vyžadoval si dôkladnú prípravu v predstihu a neobišiel sa bez ďalších nákladov na implementáciu ani bez zádrhov a komplikácií najmä v prevádzkach, kde v posledný deň roka 2024 kulminovala obsadenosť a strediská boli v prevádzke aj hlboko po polnoci,“ hovorí Novotný.

Rozličné sadzby priniesli aj mnoho otázok, s ktorými sa museli obracať na finančnú správu.

Problémom sú odvody

Andrej Gogola však pre Postoj hovorí, že zavedenie viacerých sadzieb nie je na celej veci ešte to najhoršie. 

Najviac mu prekáža, že o veciach rozhodujú ľudia spoza stola a nemôžu sa na tom zúčastňovať ľudia z praxe, ktorí by vedeli, ako to bude fungovať v reálnom živote. „A potom to tak vyzerá,“ konštatuje.

Zníženie DPH je zároveň podľa neho skôr populistickou reklamou ako niečím, čo by sektoru reálne pomohlo. Najväčšou záťažou je podľa neho vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. „Odvody sú zabijak. Platíme obrovské peniaze štátu a nič z toho nemáme,“ hovorí.

Pravdou je, že slovenské daňovo-odvodové zaťaženie patrí k tým najvyšším v Európe.

Dosahuje až 41,6 percenta, čo je najviac spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. V Česku je to 39,8 percenta, v Poľsku iba 33,6 percenta.

Tlak na platy je pritom podľa Andreja Gogolu od covidu v gastre veľmi veľký. Ľudí, ktorí v odvetví pracujú, je málo a reštaurácie tak o nich musia bojovať čo najvýhodnejšími platovými podmienkami.

Nepomáha tomu ani fakt, že výška prepitného v posledných rokoch klesla. Kedysi tvorilo veľkú časť celkového príjmu čašníka, dnes to tak už nie je a plat tak musí byť vyšší.

Ľudia preto môžu skôr očakávať v gastre ďalšie zdražovanie. Na vine je aj transakčná daň, ktorá by mala začať platiť od apríla. Po novom budú podnikatelia platiť za každý bankový prevod 0,4 percenta z transakcie a 0,8 percenta za výber hotovosti.

„Dúfame, že to do apríla nestihnú, ale ak áno, tak uvidíme, čo to spraví v apríli a v máji, a podľa toho sa zariadime,“ hovorí Katarína Ondrušek. „Nechceli by sme zbytočne zvyšovať ceny, ale budeme postupovať podľa toho, čo nám to spraví s nákladmi na konci mesiaca.“

Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska to vidí tak, že veľký priestor na zdražovanie nie je, keďže ľudia si začínajú dávať väčší pozor na výdavky. „Kúpyschopnosť obyvateľstva je obmedzená a dá sa očakávať všeobecná opatrnosť v spotrebe po sviatkoch a celkovo väčšie šetrenie aj vzhľadom na medializované správy o dosahoch konsolidačných opatrení,“ dodáva Novotný.