KOMENTÁR: Utopení v oranžáde

Českou republikou sa cez víkend prehnal oranžový valec. A nepochádza zo Zlatej Idky, ale z centrály ČSSD.

Krajské a senátne voľby sa pre vládne strany skončili pohromou. Mapa regiónov sa topí v oranžáde. Pritom ešte pred mesiacom si občianski demokrati nepripúšťali, že by v komunálnych voľbách neobhájili aspoň siedmich z dvanástich hajtmanov (predsedov samospráv). Po víkende je isté, že im neostane ani jeden. Sociálni demokrati triumfovali vo všetkých 13-tich regiónoch, a na to, aby mali v každom kúte republiky svojho hajtmana, si vystačia bez vytvárania koalícií s ODS.

Kašlite na regióny
Recept na komunálny úspech v podaní ČSSD je jednoduchý: „Kašlite na regionálnu politiku. Dôležitá je celoštátna.“ V duchu tohto hesla sa Jiřímu Paroubkovi podarilo vtĺcť ľuďom do hláv, že krajské voľby nie sú primárne o krajoch, ale o vyslovovaní dôvery či nedôvery centrálnej vláde. Svojim cieľom prispôsobil aj predvolebnú kampaň. Tej totiž patria celkom zaslúžene dve superlatíva: najdrahšia a najkontaktnejšia. Americká agentúra pripravila socialistom najdrahšiu kampaň v ich histórii. O jej pompéznosti svedčí „Oranžový express“, obrovský kamión, ktorý pre svoju dĺžku 19-násť metrov potreboval špeciálne povolenie z ministerstva dopravy. Celý cirkus vyšiel sociálnych demokratov na 65 miliónov korún. Druhým pilierom úspechu ČSSD bola neúnavná práca v teréne. Zatiaľ čo sa kandidáti socialistov sústreďovali na osobný styk s ľuďmi, komunálni lídri vládnych strán sa na voličov usmievali z bilboardov. Tých nerozhodných získal Paroubek na svoju stranu kritikou poplatkov v zdravotníctve, ktoré sa stali účinným kladivom na Topolánkove, veľmi mierne a v mnohých smeroch len načaté, reformy. Avšak triumf ČSSD by nebol taký grandiózny, a prehra ODS taká potupná, nebyť konania, či skôr nekonania koaličných strán. Tie sa nielenže nenamáhali vetché reformy brániť, ale nechali Jiřího Paroubka, nech si doslova jazdí po republike na oranžovom tiráku a rozpráva ľuďom, čo len chce.

Na víťaznej vlne
Opozícia sa Topolánkov kabinet pokúšala zvrhnúť už trikrát. To, že Paroubek ohlásil štvrté hlasovanie o nedôvere vláde už na túto stredu, je výsledkom nasledovnej kalkulácie: Úspech v komunálnych voľbách viac-menej očakával, aj keď nie taký výrazný. Na vyhlásenie nedôvery mu stále chýba päť hlasov. Neostáva mu preto nič iné, iba dúfať, že koalíciu potopia jej vlastní rebelujúci poslanci. Preto sa snaží vytvoriť emočnú vlnu víťazstva, na ktorej by sa zviezol najlepšie až do premiérskeho kresla. Paroubek sa ale zahráva s ohňom. Čisto hypoteticky: Ak by Topolánkov kabinet padol, a o novom by sa začalo rokovať ihneď, svetlo sveta by aj pri najlepšej vôli uzrel najskôr niekedy v decembri. Nová vláda by tak na prípravy predsedníctva EÚ mala len niekoľko dní, a to je obrovský hazard s dobrým menom celej krajiny. Nehovoriac o tom, že Česká republika, bude ako prvý zástupca strednej a východnej Európy na čele únie budiť vo svete o to väčšiu pozornosť.

Bém + Paroubek ?
Či už vláda padne alebo nie, nečaká Topolánka a ani ODS nič dobré. Nie je žiadnou náhodou, že sa po krutej prehre v regiónoch obrátila pozornosť médií práve na Pavla Béma. Pražský primátor a „korunný princ“ ODS bude s veľkou pravdepodobnosťou ten, kto sa na decembrovom kongrese strany pokúsi zostreliť Topolánka z postu partajného predsedu. Mirek Topolánek bude teda na koncoročnom sneme namiesto zamýšľaného schvaľovania nových stanov, s ktorými chcel konečne pohnať Vlasta Tlustého z ODS, bojovať o holé prežitie. Vidina Pavla Béma na čele občianskych demokratov vyvoláva obavy nielen v strane, ale aj medzi koaličnými partnermi. Ak sú totiž dnes na ľavej a pravej strane politického spektra osobnosti, ktoré by mohli Českú republiku opäť vtiahnuť do klausovsko-zemanovského marazmu, sú nimi práve Pavel Bém a Jiří Paroubek. A to z troch dôvodov. Po prvé Paroubek a Bém už spoločne vládli. Bok po boku na pražskom magistráte, kde líder socialistov v minulosti pôsobil ako ekonomický námestník. Odvtedy medzi nimi panuje zvláštny vzťah. V médiách proti sebe vôbec nevystupujú a zdvorilo jeden druhého opomínajú, čo je vzhľadom na rivalitu ODS a ČSSD jav nevídaný. Po druhé Bém je Klausov človek, čo znamená, že opozičnú zmluvu z rokov 1998 až 2002, na rozdiel od Topolánka, nikdy verejne neodsúdil. A po tretie, je dobré si pripomenúť, čo ako prvé poradil Jiří Paroubek Robertovi Ficovi, keď pred dvoma rokmi zostavoval vládu. Veľkú koalíciu.

Martin Koleják
V skrátenej verzii publikované na HNonline.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo