Brexit Európska komisia napla svaly, aby sa potom rýchlo stiahla

Spory o nedostatok vakcín, ktoré Európska komisia zabezpečila členským štátom, už presahujú hranice Únie. Uplynulý týždeň sme boli svedkami prekáračiek medzi Komisiou a zástupcami farmaceutickej spoločností AstraZeneca.

Komisia ju obviňovala, že vo svojich dodávkach uprednostňuje Spojené kráľovstvo pred EÚ. Farmaceutická spoločnosť totiž Únii oznámila, že dočasne zníži objem dodávok vakcín do nej (30 miliónov namiesto pôvodne plánovaných 80 miliónov dávok). O tomto spore sme informovali tu.

EÚ nevidí podozrivého len vo farmaceutických spoločnostiach, ale v Spojenom kráľovstve. Komisia tvrdí, že AstraZeneca je povinná dodávať EÚ aj vakcíny, ktoré vyprodukuje v Británii. Tá oponuje, že dávky, ktoré vyrobili v Oxforde a Strafforshire, je podľa zmlúv oprávnená vyvážať do EÚ až po tom, čo si splní zmluvné záväzky voči Británii.

Brusel je nielen presvedčený o nepravdivosti tohto tvrdenia, ale má aj podozrenie, že AstraZeneca do Británie vyváža vakcíny, ktoré boli vyrobené v Belgicku a Nemecku. Rovnaké podozrenie má o spoločnosti Pfizer-Biontech, ktorá taktiež dočasne znížila výšku dodávok pre Úniu.

Európska komisia čelí hnevu národných štátov, že nezvládla nákup vakcín v dostatočnom množstve. Preto siahla ku krokom, ktoré majú obmedziť ich export z Únie. Za tento krok si vyslúžila kritiku od Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tá namieta, že obmedzenie exportu vakcín vyrobených v EÚ nezasiahne len bohaté štáty ako USA, Kanadu či Britániu, ale aj chudobné štáty bojujúce s ich nedostatkom.

V odpovedi na túto kritiku vydala Únia zoznam krajín, ktorých sa nebude týkať obmedzenie exportu vakcín. Medzi 120 krajinami sú Izrael, Egypt, Ukrajina či Libanon, ale aj štáty v blízkom režime s Úniou ako Švajčiarsko či Nórsko. Spojené kráľovstvo, ktoré bolo donedávna jej členom, však na zozname nie je. Ocitlo sa medzi štátmi ako USA, Rusko či Turecko. Je zjavné, že Komisia neprihliadla na minulé vzťahy s Britániou a vníma ju najmä ako konkurenciu.

To by sa dalo pochopiť. Niečo menej pochopiteľné sa však udialo v piatok, keď Európska komisia oznámila, že uplatňuje článok XVI. írskeho protokolu, ktorý je súčasťou brexitovej dohody. Tento protokol zaručuje voľný pohyb tovaru medzi Írskom a Severným Írskom aj po brexite a je výsledkom náročných rokovaní, ktoré mali odvrátiť vznik pevnej hranice na ostrove.

Článok XVI. umožňuje jednostranne pozastaviť určitý aspekt protokolu v prípade, že ten spôsobuje ekonomické, spoločenské či environmentálne škody jednej zo strán. K tomuto kroku by sa malo pristúpiť len v krajnom prípade, ak uviaznu predchádzajúce snahy o kompromis.

Prečo sa Komisia pokúsila uplatniť tento krok? Mala obavu, že z územia Írska budú vakcíny, ktorých export obmedzí, aj naďalej voľne distribuované na územie Severného Írska a odtiaľ do zvyšku Británie. Preto navrhli zavedenie hraničných kontrol zameraných na kontrolu prevozu vakcín.

Návrh vyvolal obrovské pobúrenie nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj v samotnom Írsku. Ani jedna z krajín o zámere EÚ využiť protokol XVI. netušila.

Kritika bola taká rozsiahla, že Komisia zo svojho zámeru po pár hodinách ustúpila. Škoda už však bola na svete. Bola to totiž najmä Únia, ktorá počas brexitových rokovaní neustále opakovala, akou veľkou prioritou je pre ňu bezhraničný režim na írskom ostrove. Pritom neraz napádala vládu Borisa Johnsona, že jej nezáleží na ustanoveniach Veľkopiatkovej dohody, ktorá priniesla mier v Severnom Írsku.

Pre viacerých ľudí tak bolo šokom, keď Únia siahla ku kroku, ktorý je v úplnom rozpore s duchom týchto dohôd. Brusel pritom k nemu nepristúpil z dôvodu ochrany Írska. To, naopak, o pláne Komisie ani len netušilo. Ťažko sa ubrániť dojmu, že Komisia sa jednoducho snažila napraviť dojem zo spackaného zaobstarávania vakcín a chcela ukázať napnuté svaly na inom fronte.

Sama potom rýchlo uznala, že k prejavu sily nedošlo na správnom mieste. Lenže treba uznať, že už dávno sa nikomu nepodarilo zjednotiť protichodné názorové skupiny na britských ostrovoch tak, ako sa to týmto krokom podarilo Komisii.

Snahu o uplatnenie článku XVI. urýchlene odsúdili nielen lídri oboch írskych administratív. Nevídanú jednotu v jeho odsúdení prejavili aj katolícki republikáni zo Sinn Fein a protestantskí unionisti z DUP. Kritika prišla od predstaviteľov britskej vlády ako aj opozície. Dokonca aj eurofil ako Tony Blair označil kroky Komisie ako úplne šialené a neakceptovateľné.  

Európska komisia nakoniec od svojho kroku nielen ustúpila, ale počas víkendu sa s Britániou a Pfizer- Biontech dohodla, že nedôjde k obmedzeniu dodávok tejto vakcíny na ostrovy. Neuvážený krok Komisie z piatka si však Briti budú dobre pamätať. Určite ich prekvapila rýchlosť, akou Brusel ustúpil od vlastných proklamovaných hodnôt.

EÚ sa zaiste nepáči, že je to práve Spojené kráľovstvo, ktoré vedie tempo očkovania v Európe. Dnes má v priemere zaočkovaných 12,5 zo 100 obyvateľov. V Únii je v priemere zaočkovaných len 2,5 zo 100 ľudí.

Otázka je, či sa Británia k tomuto číslu dopracovala okrádaním EÚ o vakcíny alebo lepšou prípravou na ich nákup a následné uvádzanie do obehu. Ak je pravdou druhá možnosť, tak by sa mala Komisia zamerať na zlepšenie svojho výkonu v tejto oblasti namiesto toho, že vyvoláva umelé konflikty. Najmä ak sa javia byť len zámienkou na zakrytie vlastných chýb.