Svet v kocke Ako sa česká krčma vzbúrila proti pandémii

Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Jeho autormi sú Jozef Majchrák (o tom, ako sa českí krčmári búria), Martin Hanus (o ďalšom škandáliku okolo vakcíny AstraZeneca), Lukáš Krivošík (o ideologicky posadnutom premenovávaní škôl v San Franciscu) a Christian Heitmann (o tom, ako Nemci súdia cudzích vojakov, ktorí sa dopustili vojnových zločinov). 

Chcípl PES: Boj českej krčmy proti opatreniam 

V Česku naberá na popularite sofistikovaná rebélia proti pandemickým obmedzeniam. Jej organizátori nezvolávajú žiadne masové protesty ani sa neútočí na vládne či iné ciele. Idú na to typickou českou recesiou.

Iniciatíva Chcípl PES (PES je označenie pre český protiepidemiologický semafor), ktorú dali dokopy majitelia viacerých krčiem a reštaurácií, tvrdí, že má plán, ako otvoriť gastro prevádzky aj počas vládnych obmedzení. Zakladajú politické hnutie Otvorme Česko a v krčmách budú prebiehať schôdze jednotlivých straníckych buniek, ktoré majú výnimku z vládnych opatrení.

Tvárou celého projektu je bývalý poslanec za ODS Jiří Janeček, ktorý dnes vlastní malý pivovar v stredných Čechách. „Akákoľvek reštaurácia, ktorá sa prihlási, dostane registráciu ako stranícka bunka. Budú tam prebiehať rokovania, hostia budú členmi našej politickej strany. Rokovania zastupiteľstiev, parlamentu a strán majú výnimku z krízového zákona,“ opisuje svoj plán Janeček.

Právnik iniciatívy Radek Suchý k tomu dodáva, že každá reštaurácia bude viditeľne označená ako politická bunka a tak žiaden štátny orgán voči nej nebude môcť zasiahnuť.

Organizátori celú túto akciu zdôvodňujú nedostatočnými kompenzáciami zo strany vlády a tvrdia, že protiepidemické opatrenia nefungujú a akurát spúšťajú pandémiu chudoby a nezamestnanosti.

Na začiatku to celé možno vyzeralo ako sranda, ale v priebehu niekoľkých dní sa k iniciatíve prihlásilo viac ako tisíc reštaurácií a každý deň postupne otvára 50 z nich. Celkovo ich takto už bolo otvorených niekoľko stoviek.

Na aktivity iniciatívy už bola nútená reagovať aj vláda. Minister vnútra Jan Hamáček povedal, že ide o porušovanie protiepidemických opatrení v priamom prenose a spochybnil aj výnimku pre schôdze nového hnutia. Tá sa podľa neho nevzťahuje na rokovania strán, ale len na výkon povinností zastupiteľov a ústavných činiteľov. Zdá sa teda, že sa schyľuje k právnej bitke.

Vo voľbách, ktoré sú na jeseň, sa hnutie Otvorme Česko podľa jeho zakladateľov kandidovať nechystá. Ale ktovie – možno ešte niekoľko týždňov lockdownu a prehlbovania sociálno-ekonomickej frustrácie a bude tam aj potenciál na vstup do parlamentu. Keď sa to už v Česku podarilo starostom a pirátom, prečo by si nemali veriť aj krčmári.

EÚ: Prichádza tretia vakcína, o ktorej vieme viac, než sme mali vedieť

Európska lieková agentúra (EMA) a následne Európska komisia dnes schválili očkovaciu látku od farmaceutickej firmy AstraZeneca. V EÚ sa tak v najbližších dňoch začne podávať aj tretia vakcína. Jej nevýhodou oproti vakcínam od Pfizer-Biontechu a Moderny je nižšia účinnosť okolo 60 percent (na základe zmätkov pri jej testovaní nie je ešte jasné, či polovičná prvá dávka nie je účinnejšia než celá dávka). A, naopak, výhodou je, že ju netreba skladovať pri takých nízkych teplotách ako prvé dve vakcíny.

EMA schválila, aby sa táto vakcína používala pre všetky osoby od 18 rokov, no aj to sprevádzajú isté pochybnosti. Vzhľadom na testovanú vzorku, ktorú tvorili mladší ľudia do 55 rokov, nie je isté, aký účinok a vplyv bude mať v staršej či najstaršej populácii. Prvé britské skúsenosti s touto vakcínou však dávajú skôr dôvod na optimizmus.

V súvislosti s touto vakcínou dnes vypukol menší škandál, o ktorom už referujú nemecké médiá a bude sa o ňom hovoriť v najbližších dňoch. Európska komisia zverejnila zmluvu s AstraZenecou aj so začiernenými pasážami, na ktoré sa má vzťahovať obchodné tajomstvo. Problém bol v tom, že niektoré utajené miesta boli najskôr čitateľné, vďaka čomu môže európska verejnosť lepšie nazrieť do zákulisia biznisových dohôd medzi EÚ a farmafirmami.

Zo zmluvy sa síce nedá vylúštiť, aké množstvo dávok a v akom presnom čase má AstraZeneca dodať, vieme však, že celková hodnota tovaru činí 870 miliónov eur. V tej sume sú zahrnuté všetky priame aj nepriame náklady firmy. Európska komisia sa zaviazala k uhradeniu 336 miliónov eur, pričom dve tretiny z tejto sumy vyplatila už päť dní po účinnosti zmluvy, teda 27. augusta 2020. Táto informácia mala byť verejná, teraz vieme aj to, že poslednú tretiu časť zaplatí komisia v priebehu 20 dní odvtedy, čo AstraZeneca preukáže použitie prvej dávky.

V zmluve bola začiernená aj pasáž o tom, že náklady za plnenie, balenie, uskladnenie a distribúciu vakcín ponesú členské štáty. Zmluva tiež obsahuje opciu na objednanie ďalších 100 miliónov dávok vakcíny. Ak ju EÚ využije, AstraZeneca ich musí dodať najneskôr 1. júla 2021.

Ako píše Der Spiegel, presiaknutie utajených pasáží posilňuje verejnú pozíciu Európskej komisie v aktuálnom spore s farmafirmou. AstraZeneca totiž nedávno vyhlásila, že z kapacitných dôvodov dodá do konca marca len vyše 30 namiesto pôvodne plánovaných 80 miliónov dávok vakcíny, pričom sa hájila tým, že zmluva ju nezaväzuje, aby konkrétne množstvá vakcín dodala v presne určené obdobie. Komisia však tvrdila opak a zo začiernených pasáži presvitá, že v tomto spore zavádza práve AstraZeneca, keďže podľa omylom odkrytej časti zmluvy sa naozaj zaviazala ku konkrétnym množstvám, ktoré pripadajú na jednotlivé kvartály v tomto roku.

Až sa môžeme konšpiračne pýtať, či v skutočnosti nedošlo k odkrytiu utajených pasáží omylom, ale skôr išlo o menšiu zlomyseľnosť úradníkov v Európskej komisii.

USA: Premenovávanie škôl v San Franciscu postihne aj Lincolna

Školská rada San Francisca sa tento týždeň rozhodla pristúpiť k premenovaniu 44 základných a stredných škôl na území mesta. A to v rámci vyrovnávania sa s minulosťou, ktoré spustilo minuloročné usmrtenie Afroameričana Georgea Floyda políciou v Minneapolise.

Názov sa má zmeniť všade tam, kde sú školy pomenované po osobnostiach, ktoré sú spojené „s podmaňovaním si alebo zotročovaním ľudských bytostí; alebo ktoré utláčali ženy, bránili spoločenskému pokroku; alebo ktorých skutky viedli ku genocíde…“.

Podľa správy, ktorú priniesla CNN na svojej webovej stránke, sem školská rada zaradila asi tretinu škôl na území svojho okrsku. Medzi nimi aj školy pomenované po prezidentoch Georgeovi Washingtonovi, Thomasovi Jeffersonovi, Theodorovi Rooseveltovi, ba dokonca po Abrahamovi Lincolnovi alebo ešte žijúcej senátorke za Demokratickú stranu, Dianne Feinsteinovej.

V decembri, keď sa o tomto kroku len diskutovalo, sa premenovanie Strednej školy Abrahama Lincolna odôvodňovalo argumentom, že mu vraj „na čiernych životoch nezáležalo“. Bolo to dosť kuriózne zdôvodnenie, keďže ako prezident počas americkej občianskej vojny Severu proti Juhu v skutočnosti rozhodujúcou mierou prispel práve k oslobodeniu čiernych otrokov. V súčasnosti sa premenovanie školy zdôvodňuje Lincolnovým problematickým vzťahom k príslušníkom domorodých indiánskych kmeňov.

Dôvod zmeny názvu škôl, pomenovaných po Washingtonovi a Jeffersonovi, je zrejmý: Podľa článku v novinách San Francisco Chronicle sa v školskej rade dôvodilo, že študentom a ich rodinám sa vysiela nesprávny signál, ak musia nosiť školské mikiny s menami otrokárov.

Kuriózny je dôvod premenovania základnej školy, ktorá nesie meno Dianne Feinsteinovej, stále žijúcej 87-ročnej senátorky za Demokratickú stranu. V rokoch 1978 až 1988 bola Feinsteinová starostkou San Francisca. V tom čase sa stala terčom útoku konfederačná vlajka, ktorá bola súčasťou dlhoročnej vlajkovej výzdoby pred radnicou. Feinsteinová sa v očiach súčasných aktivistov previnila tým, že vlajku vtedy ako starostka dala znovu zavesiť…

Ako upozornil britský denník Guardian, rozhodnutie školskej rady meniť názvy škôl jemne skritizovala súčasná starostka San Francisca London Breedová. Nie však kvôli tomu, že ide o historický revizionizmus, ktorý zachádza do absurdity.

Breedovej prekáža akurát načasovanie: K premenovaniu škôl má dôjsť do apríla, no starostka sa čuduje, prečo sa školská rada venuje takýmto témam, hoci zatiaľ neprišla s plánom, ako do apríla dostať konečne deti do školy. Kvôli pandémii sú totiž momentálne doma.

Ďalším terčom kritiky sú náklady na premenovanie desiatok škôl. Môžu ísť rádovo do miliónov dolárov, a to v čase, keď ekonomika zaznamenáva prepad kvôli pandémii.

No prípad zároveň ukazuje protirečivosť snahy manifestačne premenovať čokoľvek, čo nesie názov po akejkoľvek historickej osobnosti, ktorá je problémová z pohľadu najnovšej progresívnej ortodoxie. Nejde len o to, že tento štandard nedosahuje 99,9 percenta ľudí, čo doposiaľ žili na planéte Zem. Aj historické osobnosti, ktoré v jednej oblasti boli „pokrokové“, boli zase v iných oblastiach typickými predstaviteľmi predsudkov svojej doby.

Lincoln oslobodil čiernych otrokov, ale nesprával sa dobre k Indiánom. Churchill prispel k porážke nacizmu, no sám bol predstaviteľom britského imperializmu. Masaryk priniesol volebné právo ženám, ale z dnešného pohľadu bol prudérny homofób. Možno sa nájdu historické postavy, ktoré zosobňujú moderný progresívny štandard v jednej oblasti, ale sotva nejakú, ktorá by ho spĺňala vo všetkých oblastiach a celým svojím životom.

No späť k San Franciscu. Podľa britského denníka Guardian sa už robí súťaž na nové, inkluzívne mená tamojších škôl. Po premenovaní by niektoré mohli niesť meno Baracka či Michelle Obamovcov. No skloňuje sa napríklad aj meno aktivistu, čo kedysi odvážne strhol konfederačnú vlajku spred radnice Dianne Feinsteinovej.

Nemecko: Prelomové rozhodnutie súdu

Bývalý dôstojník afganskej armády asi nepočítal s tým, že jeho útek do Nemecka sa skončí pre súdom a vyvolá veľkú právnu bitku.

Tento dôstojník v rokoch 2013 až 2014 pri výsluchoch fyzicky a psychicky zneužíval zajatých bojovníkov Talibanu, pričom mŕtvolu jedného z nich nechal verejne vystaviť. Po príchode do Nemecka ho v roku 2018 polícia vzala do väzby.

V prvej inštancii jeho činy sudcovia nepovažovali za vojnový zločin a odsúdili ho na dvojročný podmienečný trest. Prokuratúra sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala a prípad skončil pred Spolkovým súdnym dvorom.

Tam sa vynorila otázka, či Afganec ako vojak nepožíva imunitu. Tou sú zatiaľ kryté len hlavy štátu a predsedovia vlád, no štáty ako USA, Rusko či Čína požadujú takzvanú „funkcionálnu imunitu“ aj pre bežných vojakov. Táto imunita má zabrániť, aby zahraničné súdy mohli odsúdiť ich vojnových zločincov.

Funkcionálnu imunitu však Spolkový súd zamietol, činy obžalovaného posúdil ako mučenie a vojnový zločin a podmienečné prepustenie páchateľa zrušil. Rozhodnutie sa zakladá na nemeckom Medzinárodnom trestnom zákonníku z roku 2002.

„Z právneho hľadiska Nemecko nebolo, nie je ani nebude bezpečným útočiskom pre ľudí, ktorí spáchali závažné trestné činy proti medzinárodnému spoločenstvu,“ vyhlásil predsedajúci sudca 3. trestného senátu. Pre neho je rozhodnutie súdu historické a porovnateľné s procesmi s nacistickými vojnovými zločincami v Norimbergu, Eichmannovým procesom alebo odsúdením Radovana Karadžića.

Prípad je dôležitý nielen z teoretického hľadiska. V rokoch 2015 až 2019 nemecké prokuratúry začali 129 trestných stíhaní v spojení s vojnovými zločinmi, ktoré boli spáchané v Sýrii, Iraku či Afganistane. V súčasnosti beží v Koblenzi veľký proces s členmi sýrskej tajnej služby, ktorá počas vlády Assada mučila a zavraždila tisíce ľudí.

Ak by sa však presadila interpretácia, že požívajú imunitu, páchatelia by sa napriek svojej vine dostali na slobodu. Keďže páchatelia by potom podľa tejto interpretácie mohli byť obžalovaní iba v Sýrii, mali by zaistenú celoživotnú beztrestnosť.

Prokurátor Christoph Barthe si od rozhodnutia súdu sľubuje signál, ktorý pomôže stíhať vojnových zločincov po celom svete: „Na jednej strane to výslovne potvrdzuje doterajšiu prax spolkovej prokuratúry, ktorá obviňovala zahraničných štátnych úradníkov pre najzávažnejšie medzinárodné trestné činy pred nemeckými súdmi. Na druhej strane to bude tiež priťahovať pozornosť celého sveta, pretože stíhanie medzinárodnými trestnými súdmi, tak ako v prípade Sýrie, nie je vždy a všade možné.“