Komentáre a názory 14. január 2021

7 dní v kocke Koalícia pripomína Loď bláznov

Dag Daniš
Dag Daniš

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri kľúčové témy týždňa.

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri kľúčové témy týždňa.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Dag Daniš

Koalícia pripomína Loď bláznov
Ilustrácia: Albrecht Durer, Loď bláznov

1. Skrat

Pred 500 rokmi vydal nemecký teológ a satirik Sebastian Brant alegóriu Loď bláznov. Opisuje posádku lode, ktorá sa v stave úplného chaosu a nepríčetnosti vydala na plavbu do Narragonie. Raja bláznov.

Brant tým ironizoval a kritizoval rozklad spoločnosti: ak sa z nej vytratí vyšší duchovný obsah, cnosti a morálne princípy, nepresadí sa diabolské zlo, ale skôr úbohosť. Nahá úbohosť, poháňaná nízkymi a pomätenými ľudskými neresťami, ktorých patrónom je podľa Branta svätý Grobián.

V istom zmysle mal Brant pravdu. Úpadok neprichádza v podobe hrôzy. Tá predsa často v ľuďoch pozdvihne tie najlepšie vlastnosti. Zodpovednosť, odvahu, obetavosť. A stvorí hrdinov (druh, na ktorý už len spomíname). Úpadok prichádza skôr v podobe duševnej biedy, kde idú záujmy spoločenstva nabok – a kde má hlavné slovo dutá, konfliktná sebastrednosť. 

Nie, nebudeme tu analyzovať koaličné a špeciálne Matovičove vojny, zúrivé urážky kritikov, opakované obvinenia iných zo smrti tisícov ľudí, nadávanie vedcom do hlupákov, zverejňovanie zvukových nahrávok z porady vlády, donášanie, facebookové záchvaty ani iné zvrátenosti, ktorými vláda otravuje verejnosť.

A už vôbec nebudeme skúmať, kto koho hryzol do ramena – aby dostal naspäť svoju hračku. A aby si vynútil uznanie a rešpekt.

Koalícia sa, žiaľ, rozložila. Nie politicky (politiku nerobí). Rozpadáva sa mentálne a morálne. Tento týždeň bol suverénne najhorší od nástupu novej vlády. A kompletne zahodený. 

Je choré, ak Sulík o svojich výhradách neinformuje najskôr vládu a partnerov (a až potom médiá). Takto sa nesprávajú ani úplní začiatočníci. No ešte horšie je, ak svojvoľne, bez dohody v koalícii, oznamuje rozhodnutia predseda vlády (spravidla na facebooku). A ak kampaňovo hrotí konflikty, agresívne a verejne, v priamom prenose. Namiesto toho, aby ich riešil. 

V tejto fáze to už nie je o Matovičovi, ktorý sa nedokáže vyrovnať s kritikou a hlavne s rastom podpory Sulíkovej SaS (resp. pádom podpory OĽaNO). V tejto fáze to je o vláde, ministroch, poslancoch a koaličných stranách, teda o všetkých, ktorí tento stav bezmocne, zbabelo tolerujú. A umožňujú. 

Sú len dve možnosti. Buď všetci – v pude vlastnej sebazáchovy – Matoviča rázne donútia, aby rešpektoval pravidlá hry a slušného správania. A aby udržal šancu, ktorú dostal vo voľbách. Alebo, ak na to nikto z nich nemá, naplnia druhý a oveľa horší scenár. Spadnú. A pripravia cestu pre návrat Pellegriniho.

Prípadne pre novú vládu Pellegriniho, SaS a progresívcov, čo by bola príšerná perspektíva.

2. V kruhu

Jadrom sporu bolo opäť celoštátne testovanie. Sme presne tam, kde sme boli v októbri. Ako cez kopirák.

Konzílium odborníkov, vedci a lekári vidia v celoštátnom testovaní mrhanie síl a žiadajú intenzívne testovanie zamorených okresov (dlhodobo opakované).

Podobne sa k tomu stavia aj väčšina členov vlády. Celoštátne manévre odmietla nielen SaS, ale aj Za ľudí. A problém s tým mali aj v Sme rodina a dokonca aj v časti OĽaNO. K plánu neexistuje nijaké spoločné uznesenie vlády.

Vo štvrtok Za ľudí aj Sme rodina informovali premiéra, že odmietajú celoštátne povinné testovanie a preferujú jeho zúženie na zasiahnuté mestá a na veľké firmy. Boris Kollár chce namiesto Matovičovho plánu prísnejší lockdown a obmedzenie pohybu. 

Pre námietky partnerov sa musela odložiť vláda na piatok. 

Slovom, Matovičov nápad nemal ani odbornú, ani politickú podporu. Čo, samozrejme, nič neznamená. Možno len to, že manipulácie a nátlak premiéra prekročia ďalšie hranice…

Je smutné, že vláda sa opäť zasekla. Pretože situácia v nemocniciach je stále, napriek miernemu poklesu covid - pacientov, napätá.

A riešenia existujú. 

Intenzívne hromadné testovanie by sa malo zamerať na kriticky zasiahnuté okresy, ktorých je podľa aktuálnych dát 18. Tie prinášajú najviac hospitalizovaných a práve v nich treba zakročiť (možno aj v troch-štyroch kolách). 

V tých istých, teda rizikových okresoch by mali byť sprísnené lockdownové obmedzenia. Až kým sa v nich nezlepší epidemická situácia.

V ďalších, menej problémových regiónoch by mala byť dostupná možnosť dobrovoľného testovania, hlavne pre ľudí s príznakmi a rizikovými kontaktmi. Funguje veľmi dobre.

Ďalej: keďže narážame na nedostatok vakcín, vláda by mala zmeniť plán a prednostne, čo najskôr zaočkovať 100-tisíc najstarších ľudí, resp. seniorov z domovov sociálnych služieb. Len čo budú chránené tieto najzraniteľnejšie skupiny, počty hospitalizácií môžu klesnúť o polovicu. 

Toto by mali byť tri priority vlády, ktoré majú všeobecnú podporu.

A dve z nich sa mohli realizovať už v decembri (rezerva 3,5 milióna testov by na pokrytie ohnísk stačila). Matovič však vtedy napriek naliehaniu ministra zdravotníctva uprednostnil trucovanie, lebo neboli tri kolá „jeho“ celoštátneho testovania…

3. Ťažké časy pre slobodu

Pred týždňom, po obsadení Kapitolu prívržencami Trumpa, sme varovali, že tento incident môže viesť k pritvrdeniu cenzúry v réžii silných big-tech spoločností a ich politického krídla – progresívnej ľavice.

Stalo sa to rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, než sme čakali. Facebook, Instagram a Twitter zablokovali Trumpa. Vraj pre obavy z podnecovania nepokojov. Trumpov tím avizoval, že si nájde novú platformu. Okamžite potom IT divízia Amazonu (s podporou Googlu a Applu) odstrihla od cloudov a serverov konzervatívnu sociálnu sieť Parler. Vypli ju. Vraj pre radikálny obsah.

Tieto praktiky môžeme bez akéhokoľvek preháňania označiť ako nebezpečnú cenzúru. Nie štátnu. Súkromnú cenzúru, o ktorej rozhoduje finančná aristokracia – vlastníci sietí a dát. Tí dnes stoja vysoko nad bezmocnou politikou či nad úradmi. Sú dokonca silnejší než americký prezident.

A budú ešte silnejší. Pretože ich figúrky z radov demokratov vyhrali prezidentské voľby a ovládli obe komory Kongresu.

Samozrejme, stále platí, že nenávistný či agresívny obsah, ktorý sa šíri cez sociálne siete, treba obmedzovať. No musí sa to diať cez zákony, právo a štátnu reguláciu, ktorú budú rešpektovať vlastníci sociálnych sietí a médií. Je neprijateľné, aby o bytí či nebytí používateľov či ich sociálnych sietí (Parler) rozhodovala úzka skupina oligarchov. Lebo tam už nejde len o boj proti nevhodnému obsahu, ale o cenzúru a obmedzovanie slobody slova.

Rozhodnutia IT gigantov už vyrušili aj takých umiernených lídrov ako Angela Merkelová. Aj ju znepokojilo, že partia súkromných firiem s obrovskou mocou môže rozhodovať, kto bude online. A kto pôjde do vyhnanstva.

Politika vlastníkov sietí odkrýva dve vážne hrozby.

Prvá: cenzúra, ktorú svojvoľne predvádzajú, nemusí ohrozovať len extrémistov a radikálov. A ani ich neohrozuje, aspoň nie tých progresívnych, ktorí podporovali protesty a výtržnosti Black Lives Matter (vedúce k podpaľovaniu policajných áut a k útokom na úrady).

Ich cenzúra môže skôr či neskôr likvidovať akýkoľvek konzervatívny názor. A časom aj akýkoľvek normálny názor, ktorý nekopíruje módne predpisy… Woke kultúra (kultúra „uvedomelých“) už napríklad viedla k prepusteniu vedkyne, ktorá hlásala, že pohlavie je biologická danosť, nie katalógová voľba. Teda: prišla o prácu, lebo konštatovala fakt, vedeckú pravdu, ktorá však bola v rozpore s novou progresívnou vierou.

Druhá hrozba: finančná sila a moc vlastníkov sietí dosiahla bezprecedentnú úroveň. Ešte nikdy v dejinách ľudstva neboli kapitál – a moc – tak tvrdo koncentrované v rukách úzkej skupiny ľudí. A nielen to. Ich nástroje umožňujú takmer absolutistickú kontrolu nad spoločnosťou. Monopoly, resp. oligopoly ako Microsoft, Google, Facebook, Apple sledujú, kontrolujú a ovládajú naše súkromie. Manipulujú nás. A navyše je od nich závislé prežitie akejkoľvek firmy.

Zašlo to tak ďaleko, že táto oligarchia si môže, obrazne povedané, kúpiť svet. Investuje do médií, do politických strán, do mimovládok. Cez siete nadácií financuje aktivistov a intelektuálov. A dozerá na to, aby klasická, poctivá ľavica – tá, ktorá bojovala proti moci súkromného kapitálu – neexistovala. A aby jej priestor obsadili neškodní a elitárski progresívci, ktorí skúmajú, či majú byť záchody pánske a dámske, alebo radšej „unisex“. 

Jednoducho: vlastníci globálnych sietí môžu zlikvidovať firemnú konkurenciu, ktorá im prekáža v ovládnutí trhu (aj to urobili pri sieti Parler). Môžu potlačiť politickú opozíciu (aj to urobili; v kampani blokovali kritické správy o Bidenovcoch, najnovšie vypli amerického prezidenta). A môžu potláčať myšlienky a ideológie, ktoré by ich mohli ohrozovať (aj to už robia).

A ak sa proti tomu spoločnosť nepostaví, časom tu budeme mať to, čo niektorí autori nazývajú digital dictatorship. Digitálna diktatúra.

4. Kočner v base

Prehľad sa pokúsime zakončiť optimisticky.

Najvyšší súd definitívne uzavrel kauzu zmenky. Prípad, na ktorom sa štyri roky lámali dejiny Slovenska.

Kočner si mohol dovoliť riskantný 70-miliónový spor s americkými akcionármi Markízy len preto, že mal oporu medzi domácimi oligarchami. Bödörovci mali pod kontrolou políciu a NAKA, ktorá Kočnera kryla. V roku 2017 vyšetrovateľ (Krajmerov človek) kauzu zmenky vyšetril a uzavrel s tým, že zmenky sú pravé a Kočner s Ruskom sú čistí.

Zásadný obrat prišiel až po vražde Jána Kuciaka, páde vlády, výmene policajného vedenia a odstavení bödörovcov od kormidla.

Svet, v ktorom žili Kočner s Ruskom, sa otočil. Úrady im už neposkytovali ochranu. Naopak, začali ich stíhať ako podvodníkov, ktorí si chceli podpismi antedatovaných papierikov zarobiť desiatky miliónov. A spolu s nimi stíhajú aj tých, ktorí sa tu roky hrali na vlastníkov Slovenska.

Poučenie: človek môže stáť nad zákonom. A môže sa napriek sérii zločinov cítiť ako nedotknuteľný. No vždy je to s rizikom, že raz prekročí hranice. Zakopne. A skončí.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0