Astronóm Juraj Tóth Boh by sotva použil kométu ako znamenie

Jana Zlatohlávková

Chcel byť kozmonautom, je z neho uznávaný astronóm. Študuje asteroidy, meteoroidy a kométy. Zaujala ho tiež betlehemská „kométa“.

4 minúty čítania 4 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a katolícku teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v Slovenskom rozhlase, v TA3 a TV LUX a tiež ako hovorkyňa v štátnej správe. Je vydatá, má tri deti a pred časom vymenila bratislavské mestské prostredie za vidiecky život na myjavských kopaniciach.

Ďalšie autorove články:

Evanjelický farár na Myjave Strach je jedna z najväčších zbraní, ktorými sme manipulovaní. Veľká noc je o tom, že báť sa netreba

Sloboda či slabosť? Keď človek nadobudne miernosť v užívaní, dokáže si život lepšie vychutnať

Český salezián Zdeněk Jančařík Je potrebné, aby ženy dostali v cirkvi mikrofón. K slovu sa dostávajú len cez štrbinky

Astronóm Juraj Tóth sa zameriava na štúdium malých telies Slnečnej sústavy. Spolu s kolegami vytvoril svetovo uznávaný systém AMOS, ktorý skúma meteorické roje. Viedol expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku. V rámci svojho vedeckého zamerania sa zaoberal aj štúdiom tzv. betlehemskej hviezdy.

„Veda a viera sú komplementárne princípy. Veda pomáha očisťovať naše ľudské predstavy o Bohu v tom zmysle, že ukazuje, čo Boh určite nie je. Boh ďaleko prevyšuje všetky javy a zákonitosti, všetky telesá, ktoré vo vesmíre máme,“ hovorí Tóth v Postoj TV.

V rozhovore vysvetľuje, ako veda pozerá na prípad betlehemskej hviezdy, ktorá sa opisuje v Matúšovom evanjeliu. Hovorí tiež o tom, prečo nejde o kométu a ako sa takéto zobrazenie dostalo do tradičného vianočného príbehu. „Boh by sotva použil kométu ako znamenie príchodu svojho syna na tento svet. Vtedajší ľudia totiž vnímali kométy negatívne. Kométy mali relatívne rýchly uhlový pohyb po oblohe a boli späté s tým, že sú blízko k Zemi a k všetkému pozemskému, s čím sa ľudia trápili. Hviezdy a planéty, ktoré boli veľmi vzdialené a pri pozorovaniach sa nemenili, respektíve sa riadili istými zákonitosťami, sa považovali za niečo dokonalé až božské,“ vysvetľuje Tóth.

A prečo sa vôbec perzskí pohanskí astronómovia vydali na základe konjunkcie planét – aj vtedy bežného astronomického javu – do neznámeho kraja pozrieť malé dieťa? V čom bola konjunkcia Jupitera so Saturnom v čase Ježišovho narodenia iná ako napríklad konjunkcia tých istých planét 21. decembra 2020? Ako máme očami viery pozerať na prepojenie s astrológiou, keď „hviezdy“ oznamujú svetu príchod Božieho syna a predurčujú malé dieťa narodené v skromných podmienkach za nového kráľa?

Správu o hviezde, ktorá sa zjavila pri narodení Ježiša, ponúka len Matúšovo evanjelium. Z mimobiblických zdrojov máme k dispozícii archívy od Číňanov a Kórejcov, ktorí v tom čase veľmi dobre zaznamenávali pozorovania oblohy. „Betlehemskú hviezdu vieme vedecky celkom dobre podložiť, môže však pokojne ísť aj o zázračný jav,“ uzatvára Tóth a teologické vysvetlenie hviezdy z Matúšovho evanjelia prenecháva biblistom.

Vo videu sa ešte dozviete:
- prečo má Vatikán svoje vlastné observatórium,

- či hrozí Zemi zrážka s iným vesmírnym telesom a či sa s tým dá niečo robiť,

- ako môžeme odlíšiť padnutý meteorit od pozemského kameňa.

Pozrite si celý rozhovor o zaujímavých astronomických úkazoch a prepojení vedy s vierou:

Ak práve nemôžete pozerať video, vypočujte si podcast: