Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
24. december 2020

Epidemiologička Krištúfková

Keby mali vakcíny výrazné nežiaduce účinky, svet by to už určite vedel

Rozhovor s epidemiologičkou Zuzanou Krištúfkovou o očkovaní proti Covid-19, bezpečnosti vakcín i aktuálnej situácii.

Keby mali vakcíny výrazné nežiaduce účinky, svet by to už určite vedel

Zuzana Krištúfková. Foto TASR - Jakub Kotian

Dnes večer sa na Slovensku začína s očkovaním proti ochoreniu Covid-19. Prvým zaočkovaným človekom bude infektológ Vladimír Krčméry. Spolu s ním podajú očkovaciu látku v nitrianskej fakultnej nemocnici ďalším zdravotníkom, medzi ktorými by mal byť aj lekár Peter Visolajský, ale i členovia konzília odborníkov či Ústredného krízového štábu.

Členka konzília odborníkov Zuzana Krištúfková vysvetľuje, ako bude vyzerať celý proces očkovania, či budeme mať dostatok vakcín, prečo v prvej vlne nezaočkujeme seniorov, i to, či aj po zaočkovaní novou vakcínou proti Covid-19 možno koronavírus šíriť ďalej. Hovorí tiež, prečo podľa nej budú mať zaočkovaní ľudia viac voľnosti, prečo sú nové vakcíny bezpečné a kedy budeme mať vďaka očkovaniu prvé chránené osoby pred koronavírusom.

Epidemiologička Zuzana Krištúfková je predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Počty pozitívne testovaných v posledných dňoch lámu rekordy. Hlavný hygienik Ján Mikas ľuďom adresoval ešte pred Vianocami otvorený list, aby im pripomenul, že zdravotníci v nemocniciach zažívajú najväčší nápor. Denne už umiera vyše 60 ľudí. Prečo podľa vás ani v tejto kritickej situácii nevieme na Slovensku prijať prísnejšie opatrenia?

My ako konzílium sme navrhovali prísnejšie opatrenia, no nenašli sme politickú podporu. V súčasnosti platia tie opatrenia, ktoré prijala vláda a treba sa nimi riadiť.

Keby však platil už vládou schválený Covid automat, mali by sme oveľa prísnejší režim. Ten, zdá sa, potrebujeme dnes viac ako otvorené výzvy verejnosti.

V súčasnosti je ťažká situácia v tom, že prísne opatrenia, ktoré sú v nami vypracovanom Covid-Automate, by počas vianočných sviatkov ťažko zasiahli ľudí. Vláda sa tak snažila nájsť nejaký kompromis a umožnila, aby sa aspoň dve rodiny mohli stretnúť a prežiť Vianoce čo i len trochu tak, ako sme zvyknutí.

Neznamená to však, aby ľudia prestali byť opatrní. Mali by naďalej striktne dodržiavať opatrenia a chrániť hlavne staršie osoby pred nákazou. Na to nesmieme zabúdať. To, že ľudia sú zodpovední, dokazujú dlhé rady pred odberovými miestami.

Budeme takýmto štýlom po 10. januári schopní uvoľňovať opatrenia?

Ak sa bude poctivo dodržiavať to, čo je už nastavené a ak sa budeme chrániť, mohlo by dôjsť minimálne k stabilizácii situácie a dúfajme, že aj k zlepšeniu. No či dôjde až k takému zlepšeniu, aby bolo možné opatrenia vo veľkom uvoľňovať, si nie som celkom istá. Ale ako vravím, závisí to len od toho, nakoľko zodpovedne sa k situácii postavíme. Je to len na zodpovednosti každého jedného z nás. Všetky opatrenia už ovládame, len ich musíme aj dodržiavať.

Otázne je, či len spoliehať sa na zodpovednosť ľudí bude stačiť. Veľkou témou je dnes aj nový zmutovaný kmeň koronavírusu. Predpokladá sa, že jeho infekčnosť je v porovnaní s doterajším kmeňom vyššia až o 71 percent a minister zdravotníctva potvrdil pravdepodobnosť jeho výskytu aj na Slovensku. Nemáte tak obavu, že jeho rozšírenie v spoločnosti spolu s voľnejšími opatreniami prispeje k ďalšiemu preťaženiu zdravotného systému?

Nový kmeň koronavírusu sa naozaj ľahšie prenáša a preto treba dokola zdôrazňovať dodržiavanie opatrení, ktoré už máme. Tie sú stále rovnaké: rúško, odstup, izolácia, hygiena rúk a časté vetranie. Ja nedám dopustiť na rúško. Stretla som sa opakovane s viacerými pozitívnymi ľuďmi a vždy som mala rúško, ktoré ma zatiaľ v každom prípade ochránilo pred infekciou. V pondelok však kvôli novej mutácii zasadlo aj konzílium.

A čo ste riešili?

Ako zistiť, či tento kmeň už bol na Slovensko zavlečený a ako ho monitorovať. Ďalej sme riešili, ako dostať našich občanov, ktorí uviazli vo Veľkej Británii čím skôr domov, keďže lety boli pozastavené. Boli sme informovaní, že situácia sa bude riešiť na úrovni EÚ. Boli by sme radi, keby prišli lietadlom, kde ich vieme podchytiť, skontrolovať, či majú negatívny PCR test, evidovať a nariadiť im karanténu, akoby mali potom individuálne chodiť na Slovensko autami. Tých, ktorí chcú prísť na návštevu k rodine, budeme od príchodu na Slovensko odhovárať, aby tak neohrozovali svojich blízkych.

Chcete týchto ľudí po návrate nejako špeciálne karantenizovať?

Áno, ale nepôjde už o štátnu karanténu, ale domácu. 

S informáciou o novej mutácii kmeňu vírusu sa otvorila aj otázka, či bude očkovanie účinné aj v tomto prípade. 

Máme informácie, že očkovacia látka, ktorá k nám príde 26. decembra, bude účinná aj proti tomuto novému kmeňu koronavírusu.

Čo sa týka našej očkovacej stratégie, v prvej vlne sa budú očkovať zdravotníci, zamestnanci zariadení sociálnych služieb a kritickej infraštruktúry. Prečo nie sú prioritou práve samotní seniori, ktorí patria medzi najohrozenejšiu skupinu ochorenia Covid-19, ale s ich očkovaním sa začne až v druhej fáze?

K tomu by som poznamenala asi toľko, že kritizovať sa dá vždy a všetko. Bolo potrebné prijať rozhodnutie. My sme navrhli tento postup a ja ho pokladám v danej situácii za najvhodnejší. Máme dobre zmapované riziká na základe dlhoročných skúseností s riešením epidémií, ktoré vznikli nielen v komunite, ale aj v nemocničnom prostredí, ako aj na základe skúseností získaných v tejto pandémii.

Najviac zdravotníkov sa nenakazí na oddeleniach, na ktorých ošetrujú pacientov s Covidom, pretože tam sú veľmi prísne opatrenia a dobre vyškolený personál. Vo vysokom riziku je práve personál na tzv. „bielych“ necovidových oddeleniach. Ak tam príjmu pacienta s inou diagnózou a je práve na začiatku inkubačného času, teda výterom pri prijatí nie je identifikovaný a infekčný začne byť až v priebehu hospitalizácie, ohrozuje personál, a to nielen lekárov a sestry, ale najmä pomocný personál, ako sú sanitári, upratovačky a údržbári.

Zdroj: MZ SR

Na bielych oddeleniach veľmi nepočítajú s tým, že sa tam môžu objaviť aj covidoví pacienti, a preto nie sú až tak vysoko ostražití. Všetci títo zamestnanci sú počas pandémie veľmi potrební a nemusím zdôrazňovať, že aj pred pandémiou ich bolo málo.

V súčasnosti sú už vyčerpaní a vtedy aj častejšie môžu robiť chyby pri ochrane svojho zdravia. Aj necovidoví pacienti potrebujú zdravotnícku starostlivosť, a preto by všetci zdravotníci mali byť očkovaní v prvej línii. Zamestnanci zariadení sociálnych služieb sú pre ich obyvateľov najväčším rizikom, pretože vírus môžu do zariadenia ľahko priniesť. Sú v kontakte s inými ľuďmi a ich ochorenie alebo karanténa vážne ohrozujú starostlivosť o obyvateľov zariadení.

Tomu rozumieme a nutnosť očkovať zdravotníkov v prvej vlne nijako nespochybňujeme. Ale predsa, neminimalizovali by sme celkový počet úmrtí i hospitalizácií, keby sme prioritizovali seniorov pred policajtmi či študentami medicíny, ktorí sa nachádzajú v prvej vlne stratégie?

Z vojakov a policajtov budú očkovaní iba tí, ktorí chodia do terénu, teda sú tiež vo vysokom riziku a sú dôležití pre zachovanie poriadku. Nepôjde o celý vojenský či policajný zbor. Očkovaní budú len tí medici, ktorí už môžu vykonávať zdravotnícke povolanie. V mnohých nemocniciach alebo odberových miestach sú mimoriadne dôležití.

A čo sa týka seniorov, k tomu môžem povedať asi toľko, že odstupy medzi prvou a druhou vlnou nebudú veľmi veľké. Môže sa stať, že niektorí z prvej vlny odmietnu očkovanie, alebo už Covid prekonali, takže sa potom veľmi rýchlo prejde na ďalšie rizikové skupiny.

Nemecko to však robí trochu inak, a to aj pri osobách v kľúčových vládnych pozíciách. Tí sú v očkovacom pláne Nemecka až na chvoste, no u nás sú prioritou pred zraniteľnejšími. Prečo?

Osoby kľúčové pre chod štátu sme tam zaradili jednak preto, lebo je naozaj potrebné, aby mohli vykonávať svoje funkcie a jednak preto, aby sme ich mohli zapojiť do kampane, nech idú príkladom. To nie je veľký počet osôb. Inak by mohli neprajníci namietať, prečo bola napríklad prezidentka očkovaná medzi prvými, keď ešte nebola na rade.

Očkovanie sa na Slovensku začne vo viacerých nemocniciach 27. decembra. V danom čase máme k dispozícii 10-tisíc očkovacích dávok, teda pre päťtisíc ľudí. Je o očkovanie záujem? Sú už dávky zarezervované?

To neviem, tieto informácie sú v kompetencii ministerstva zdravotníctva.

Nemáte obavu, že sa stane niečo podobné ako v Rusku, kde lekári nemajú koho očkovať?

Neviem, či to v ruskej populácii nie je skôr spojené s nedôverou k ruskej očkovacej látke, ktorá nebola dostatočne testovaná. Podľa toho, čo viem, vynechali tretiu fázu testovania. A v Rusku sa konšpiračné teórie šíria, tuším, ešte rýchlejšie ako u nás a asi im viac ľudí verí. Naši občania si dúfam uvedomia, že vakcínou, ktorá sa bude používať na Slovensku ako prvá, boli pred nami očkované už tisíce ľudí na svete.

Keby mali nejaké výrazné nežiaduce účinky, svet by to už určite vedel. Keď sa však nejaká skupina nebude chcieť dať na Slovensku zaočkovať, vakcínu ponúkneme ďalšej skupine, ktorá sa pred nákazou bude chcieť chrániť.

Vy by ste sa dali zaočkovať aj ruskou vakcínou?

Nemám voči ruskej vakcíne nejaké výhrady. Myslím si, že Rusko má vysoko kvalitné vedecké inštitúty a odborníkov, ktorí vakcínu Sputnik V vyvíjali. Skôr by som mala výhrady k testovaniu tejto vakcíny, ktoré bolo podľa viacerých odborníkov nedostatočné a nespĺňalo všetky podmienky medzinárodných inštitúcií. Preto na trh by sa táto vakcína mala uviesť až po náprave výhrad.

V našej vakcinačnej stratégii sa píše, že na vytvorenie dostatočnej kolektívnej imunity treba podľa plánu zaočkovať 60 až 70 percent populácie, teda vyše tri milióny obyvateľov. Dospejeme podľa vás niekedy k tomuto percentu?

To si netrúfam odhadnúť. Všetko závisí od ochoty ľudí veriť týmto vakcínam, chrániť sa a dať sa zaočkovať. Ale čísla, ktoré sa dnes prezentujú, koľko ľudí by sa dalo zaočkovať, sú pre mňa povzbudivé.

37 percent Slovákov z posledného prieskumu spoločnosti Median pre RTVS je pre vás povzbudivé číslo?

Áno. Veľmi dobre si pamätám na pandémiu prasacej chrípky v roku 2009, kedy sa dalo zaočkovať 0,3 percenta populácie. Takže oproti tomu, keby sa dala zaočkovať aj tretina populácie, bude to veľmi dobré číslo. Keď ľudia uvidia, že zaočkovaní sa môžu naozaj voľnejšie hýbať, môžu cestovať, zúčastňovať sa na kultúrnych podujatiach a nemali po očkovaní žiadne vedľajšie účinky, tak sa postupne aj tí, ktorí ešte váhajú, zaočkujú.

Očkovanie určite nebude povinné, ale je pravdepodobné, že očkovaní budú mať viac voľnosti ako neočkovaní. A to je podľa mňa aj logické.

Predpokladáte teda, že s odstupom času by sa pristúpilo k tomu, že zaočkovaní ľudia by mali isté výhody?

Myslím si, že sa časom k tomu pristúpi. Krajiny sa budú chcieť chrániť, nikto nebude chcieť, aby mu cudzinci do krajiny zaniesli infekciu a najmä tie krajiny, ktoré budú mať vysokú zaočkovanosť, podľa mňa určite nebudú dovoľovať vstup nezaočkovaným. Štáty si budú chrániť svojich občanov.

Ampulka s vakcínou proti ochoreniu COVID-19 od konzorcia Pfizer/BioNtech. Foto TASR/AP

Určite sa nikomu nepodarí stopercentná zaočkovanosť, ale pri tých sedemdesiatich percentách by mali byť chránení aj tí, ktorí nebudú zaočkovaní. Obmedzí sa totiž cirkulácia vírusu v populácii, hoci v nej stále bude určitá časť ľudí, ktorá bude ohrozená. Napríklad tí, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu byť očkovaní.

Prečo nebudeme očkovať ľudí mladších ako 18 rokov?

Pretože v mladších vekových skupinách neboli zatiaľ robené štúdie.

Kedy by sa mohla začať očkovať bežná populácia?

Zrejme niekedy na jar, možno okolo Veľkej noci.

Dokedy teda odhadujete, že budeme nosiť rúška?

Minimálne dovtedy, kým nedosiahneme určitý stupeň zaočkovanosti. Kým sa tak nestane, bude to nevyhnutné.

Takže nie je isté, či tí, ktorí budú zaočkovaní, už nijakým spôsobom nebudú prenášať ochorenie?

Nemalo by sa to stať, no na definitívny vedecký dôkaz si ešte musíme chvíľu počkať.

Myslíte si, že bude potrebné preočkovávať sa proti Covid-19 sezónne podobne ako proti chrípke?

Myslím, že nie. Vírus SARS-CoV-2 nie je až tak premenlivý, ako sú vírusy chrípky.

Inzercia

Budeme mať na Slovensku včas dostatok zazmluvnených dávok? Európska lieková agentúra totiž schválila vakcínu spoločnosti Pfizer a BioNTech neskôr ako Veľká Británia, USA, Kanada či Mexiko, a tým sa začali aj akési preteky o to, kto bude mať skôr dostatok dávok vakcíny, ktorej nie je momentálne pre všetkých dostatok.

Ja verím, že jej budeme mať dostatok, aj keď nie naraz pre všetkých. Nákup je koordinovaný na európskej úrovni. Zazmluvnené sú určené počty vakcín. Verím, že zásobovanie bude postupné, bez akýchkoľvek problémov.

Skladovanie vakcín je už vyriešené?

Rieši sa to. Na transport aj skladovanie vakcín sú stanovené jasné požiadavky a bez ich splnenia nebude vakcína vo veľkom na Slovensko ani privezená. Zatiaľ máme na Slovensku len štyri miesta, kde je ich uskladnenie možné, ale ostatné nemocnice či centrá sú v procese nákupu vysokomraziacich boxov a v krátkom čase ich aj budú mať. Určite to nebude problém.

Ako je to s ľuďmi, ktorí už prekonali Covid? Kedy sa môžu dať zaočkovať oni?

Zatiaľ platí, že počas troch mesiacov po prekonaní ochorenia by mali ľudia prechovávať protilátky. No máme aj prípady, keď infekcia prebehla bez klinických príznakov pomerne ľahko a niektorým ľuďom sa tak protilátky ani nevytvorili. Skoršie podanie, teda menej ako tri mesiace od prekonania ochorenia, však nie je kontraindikáciou. V testoch dostalo vakcínu viac ako 500 osôb, ktoré už Covid prekonali. U nikoho sa nezistili vedľajšie účinky.

Na mieste je aj otázka, prečo by mala byť imunita z očkovania pre človeka trvácnejšia ako po prekonaní ochorenia?

V prvom rade preto, lebo očkovaním dávame do tela kontrolované množstvo mRNA, ktorá prinesie do bunky informáciu, na základe ktorej sa vytvorí bielkovina - antigén. Ten spustí tvorbu protilátok. Keď sa potom protilátkami vyzbrojený organizmus stretne s vírusom, vie sa proti nemu brániť. Práve testovaním vakcíny sa určujú potrebné množstvá účinných látok. A vždy je lepšie vytvoriť si protilátky bez ochorenia, ako ich získavať ťažkým priebehom ochorenia, po ktorom môžu zostať trvalé následky alebo sa môže skončiť smrťou. Stále však nevieme, ako dlho budú trvať protilátky z očkovania. To zistíme až sledovaním očkovaných.

Ak sa však ani niektorým pacientom, ktorí prekonali ťažší priebeh ochorenia, nevytvorili protilátky, je zrejme podstatnejšie, či očkovanie vytvorí aj bunkovú imunitu. Tvorí ju?

Predpokladá sa, že áno. No bunková imunita je ťažšie merateľná, takže sa to nedá u každého zistiť.

Ako rýchlo teda získa človek po vakcinácii imunitu?

Na získanie dostatočnej ochrany sú potrebné dve dávky vakcíny podané v rozpätí troch týždňov. Po očkovaní sa dostatočná hladina protilátok vytvorí o 10-15 dní. V praxi to teda znamená, že keď začneme hneď začiatkom januára očkovať, prvé chránené osoby budeme mať v polovici februára.

Keď už prejdeme k procesu očkovania, čo keď napríklad niekto ochorenie Covid-19 prekonal a ani o tom nevedel, a aj tak bude zaočkovaný. Môže to byť problém?

Nie, prekonanie ochorenia nie je kontraindikácia pre očkovanie. 

Foto - Andrej Lojan

Počítate však s tým, že človek môže v dotazníku, ktorý je povinný pred očkovaním vyplniť, zatajovať informácie o svojom zdravotnom stave?

Ak tak spraví, tak to bude len v jeho neprospech. Každý kto sa ide dať očkovať, musí byť zodpovedný za svoje zdravie a musí vedieť odpovedať na základné otázky. Ešte nie je isté, či to bude písomný dotazník, alebo sa otázky budú klásť iba ústne. Keď to budú staršie, dementné osoby, budú odpovedať tí, ktorí sa o nich starajú.

Ako dlho bude trvať samotné očkovanie?

Treba počítať s hodinou, pretože najprv bude človek vyšetrený, potom mu bude očkovacia látka podaná a potom bude musieť počkať minimálne 15 minút, niektorí aj 30, či nedôjde k alergickej reakcii. Ak sa tak nestane, bude môcť opustiť očkovacie centrum. 

Môže si človek, ktorý príde na očkovanie, vybrať očkovaciu látku?

Na to dnes ešte neviem odpovedať.

Ľudia, ktorí sa chcú dať v Rusku zaočkovať vakcínou Sputnik V, by nemali piť alkohol minimálne dva týždne pred očkovaním a po ňom vyše 40 dní. Čo by mali ľudia vedieť pred očkovaním u nás? Čo by nemali robiť, prípadne čomu by sa mali vyhnúť? 

Mali by zachovávať pokojový režim, vystríhať sa extrémnej fyzickej námahe aj stresu, nemali by piť alkohol a dôležité je dodržiavať to isté aj po očkovaní, ale určite nie po dobu dvoch týždňov. Pôjde len o pár dní. Ľudia by sa však nemali dať zaočkovať a zabehnúť si 10 kilometrov alebo ísť na nejakú náročnú túru. Treba byť naozaj doma v pokoji, sledovať, či náhodou nebudú mať nejaké očakávané reakcie.

Ktoré patria medzi tie očakávané prejavy, pri ktorých netreba robiť paniku?

Môže to byť bolesť, opuch, začervenanie a svrbenie v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, zimnica a zvýšená teplota. Ide o prejavy toho, že organizmus si vytvára protilátky, bojuje s antigénom. Sú to očakávané reakcie, treba preto s nimi počítať. A dôležité je, aby ich človek v pokoji prežil doma. Ak budú závažnejšie, treba kontaktovať svojho lekára a potom sa riadiť pokynmi. Predpokladám, že závažných reakcií veľa nebude, ale s tými očakávanými ľahkými musíme počítať.

Ako dlho máme brať takéto príznaky ako ľahké, štandardné, a kedy treba radšej vyhľadať lekársku pomoc?

Skôr to závisí od toho, aké závažné budú, či to budú napríklad vysoké teploty. Začiatok očkovania bude počas chrípkovej sezóny a môže sa tak stať, že sa človek do toho infikuje aj vírusom chrípky. Skôr by som teda odporúčala kontaktovať lekára v prípade, že priebeh bude dramatickejší. Očakávané popísané reakcie by mali odznieť do troch, maximálne piatich dní po očkovaní.

Pán profesor Jarčuška spomínal, že po prvej dávke má byť človek obozretný, aby do druhej dávky, ktorá by mala byť o tri týždne, neochorel. Čo keď však predsa ochorie?

Pri očkovaní je dôležité, aby sa dodržoval termín druhej dávky, aby sa neskracoval. Ak sa skráti, musí sa dávka opakovať. Keď nastanú nejaké prekážky a človek napríklad ochorie, tak sa druhá dávka môže odložiť. Očkuje sa systémom, že každá dávka sa počíta, čiže aj keď to očkovanie bude neskôr ako o tri týždne, nie je to problém.

Americký úrad na kontrolu liečiv minulý piatok oznámil, že registruje niekoľko ojedinelých prípadov anafylaktického šoku, ktorý spôsobilo podanie vakcíny od spoločností Pfizer a BioNTech. Vnímať to ako problém alebo štandardnú súčasť procesu očkovania?

Anafylaktický šok, teda ťažká forma alergickej reakcie, môže vzniknúť po podaní akéhokoľvek lieku aj vakcíny. Som rada, že sa o týchto prípadoch otvorene komunikuje. Takýto šok po podaní vakcíny je mimoriadne vzácny. Momentálne dochádza k masívnemu očkovaniu v pomerne krátkom čase, takže sa môžu vyskytnúť aj takéto prípady, ktoré však, pripomínam, sú veľmi raritné.

Očkovanie vakcínou proti ochoreniu COVID-19. FOTO TASR/AP

U nás je v súlade s legislatívou povinnosť očkovať v zdravotníckom zariadení, kde je možné pacientovi ihneď podať protišokovú liečbu. Keď sa podá včas, tak sa tento šok dá zvládnuť úplne bez následkov. Je len dôležité, aby o tom očkujúci vedeli, rovnako vedeli podať liečbu. Preto tí, ktorí budú v našich centrách na Slovensku podávať očkovaciu látku, budú k tomu aj patrične zaškolení.

Niektorých ľudí znepokojuje, že vzniká fond pre nežiaduce účinky očkovania, ktorý ministerstvo zdravotníctva veľmi neodkomunikovalo. Ako si to vysvetliť?

Snaha o zriadenie takéhoto fondu bola už minimálne rok dozadu, bolo o tom rokovanie na ministerstve zdravotníctva, ale právnici dospeli k názoru, že v súčasnosti máme právne prostriedky na to, aby boli odškodnení tí, u ktorých vznikne poškodenie po očkovaní. Takže neviem o tom, že by sa teraz niečo takéto zriaďovalo.

Čo ma však zaráža, sú požiadavky, aby boli ľudia odškodnení aj vtedy, keď oni sami skonštatujú, že sú po očkovaní poškodení bez toho, aby to bolo overené nejakou skupinou odborníkov. Aj takéto požiadavky som zaznamenala. Som presvedčená, že za takých podmienok by nebol nikto nikde na svete odškodnený. Ja by som s takým fondom nemala problémy. Len by sa ukázalo, aké mimoriadne raritné sú vážnejšie poškodenia zapríčinené očkovaním.

Mnoho ľudí sa dnes obáva, či vakcína nebola vyvinutá príliš rýchlo. Vo svete vakcín ide naozaj o rekord. Prečo sa netreba báť?

Treba vedieť, že vakcína nebola vyvinutá veľmi rýchlo. Nezačínali sme na zelenej lúke, ale vychádzalo sa z veľmi pokročilého vývoja vakcíny proti MERS-u. To bola tiež infekcia spôsobovaná koronavírusom na Blízkom východe a mala vysokú smrtnosť. Tento vývoj bol už vo veľmi vysokom štádiu, už bol v druhej fáze testovania.

Vývoj vakcíny na SARS-CoV-2 nadviazal na tieto poznatky. Ja sa dám očkovať aj preto, lebo viem, že vakcína bola testovaná na počte 43-tisíc ľudí a to je podľa mňa veľká skupina. Ak by sa objavili nejaké vážne nežiaduce účinky, tak som presvedčená, že by sa pri tomto testovaní zachytili. Nemám ani pochybnosti o tom, a nie sú ani žiadne indikácie, že by sa pri vývoji či testovaní niečo podcenilo. To by malo ďalekosiahle dôsledky. Táto vakcína je pod veľkým drobnohľadom celého sveta.

Taktiež som presvedčená o tom, že naozaj nikto touto vakcínou nechce nikomu ublížiť. Ja tej vakcíne verím a vidím, že je tým svetielkom na konci tunela, tým, čo nás naozaj môže ochrániť pred nákazou, zbaviť obmedzení a pandémie.

Rýchlosť je spojená aj s tým, že schvaľovacie procesy boli urýchlené v porovnaní s inými prípadmi. Je to v poriadku?

Áno, odborníci, ktorí majú na posudzovanie stanovený určitý čas, sú za normálnych okolností zavalení aj inou prácou. Ale teraz bol tlak na to, aby dali všetku inú prácu bokom a zaoberali sa iba týmto. Ja som presvedčená, že to veľmi podrobne preskúmali, pretože všetky štúdie, ktoré sú spojené s testovaním, sú aj verejne dostupné.

AKO JE MOŽNÉ, ŽE VAKCÍNA PROTI COVID-19 BOLA VYVINUTÁ A OTESTOVANÁ TAK RÝCHLO? 💉 Okolo tejto otázky sa šíri množstvo...

Uverejnil používateľ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Utorok 8. decembra 2020 Zdieľať

Vakcíny boli testované v oblastiach, kde bol vysoký výskyt koronavírusu, napríklad v Brazílii či iných juhoamerických štátoch v čase, keď u nich vrcholila epidémia a skutočne tých ľudí pred nákazou ochránila. Účinnosť vakcíny bola overená priamo v teréne, nielen stanovením hladiny protilátok.

Mnohí ľudia majú v spojitosti so súčasnými vakcínami obavy aj preto, lebo spoločnosti, ktoré ich vyvíjajú, odmietali zobrať na seba riziko v prípade nežiaducich účinkov. Je to podľa vás v poriadku?

K tomuto sa neviem vyjadriť. Sú to len špekulácie. 

Antivakcinačné hnutie, ktoré je dnes dosť počuť, vie byť aj pomerne nenávistné. Stretávate sa v týchto dňoch s nenávistnými prejavmi?

Myslím, že každý, kto sa angažuje v boji proti pandémii, je vystavený určitým vyhrážkam. Zažila som to, ale chránim sa tým, že nie som aktívna na sociálnych sieťach, takže to nečítam, nevidím, a to je podľa mňa jediná ochrana. Pravda často nie je populárna, je o zodpovednosti, a preto ju niektorí ľudia nechcú počuť.

Som presvedčená, že veľká väčšina obyvateľov Slovenska má zdravý rozum, vie, že sa snažíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ich ochránili pred nákazou a očkovanie je ten najúčinnejší prostriedok, ako sa chrániť. Ja mu verím a bola by som rada, keby tomu verili aj ostatní.

Mám, samozrejme, aj pochopenie pre tých, ktorí váhajú a nie sú ešte rozhodnutí. Plne to rešpektujem, viem sa vžiť do ich pocitov, preto nebudeme na nikoho tlačiť, aby sa zaočkoval. Každý si musí zvážiť sám, či podstúpi očkovanie a bude sa chrániť. Preto je očkovanie dobrovoľné. Je to tak založené na uvedomelosti ľudí a snahe ochrániť seba aj blízkych pred nákazou.

Musím však povedať, že nám píšu aj ľudia s tým, že sú vďační za to, čo robíme, dožadujú sa očkovacej látky, chcú sa dať čím skôr zaočkovať a každý takýto mail ma teší a povzbudzuje v ďalšej práci. 

Odporúčame