Školy v Španielsku So striktným anticovid-protokolom, ale fungujú

„Nie, vôbec to nesúvisí s rasizmom. Stojte v rozostupe a nepredbiehajte sa,“ apeluje policajná hliadka na skupinku hašteriacich sa žien. Stoja v rade pred predajňou najznámejšej španielskej módnej značky na pešej zóne Santiago vo Valladolide. Je „čierny piatok“, krátko pred desiatou ráno. Reštaurácie, kaviarne, posilňovne, nákupné centrá v Kastílii zostanú zatvorené až do 11. decembra, čiže celých päť týždňov. Samostatných predajní s rozlohou do 2500 m² s vchodom priamo z ulice sa zákaz predaja netýka.

Rad sa tiahne dobrých 70 metrov. Pomaly prechádzam okolo, bez najmenšej túžby stať sa jeho súčasťou. Občas sa ozve hlboký povzdych. Vladimír Sorokin, majster v zachytávaní atmosféry šedivej sovietskej reality svoju románovú prvotinu „Rad“ vystaval na dialógoch ľudí, ktorí v šore počas čakania na „niečo“ prichádzajú o identitu. Tu by sa unudil, či? „Raz nás kontrolujú pri detských preliezkach, teraz zase pred obchodmi,“ začuť znenazdajky. „Veru, chvalabohu, že aspoň deti nechajú chodiť školy,“ vzápätí zakontruje ďalší hlas. „Len aby ich opäť nezavreli,“ ozvalo sa do tretice. Spontánny dôkaz, že jarná skúsenosť s izolovaním detí a mládeže v ľuďoch rezonuje. Pri pomyslení na 6 týždňov, keď deti do 14 rokov nemohli vystrčiť z domu ani nos, a tie staršie sa dostali von až o ďalší týždeň neskôr, všetkých striasa.

Južanský paradox

Agresívne prezentovanie detí a mládeže ako hlavného zdroja nákazy, ktoré rozdúchali a celé týždne udržiavali tri najsledovanejšie televízie, zanechali boľavé škrabance. Rodičia mali čo robiť, aby neustále prízvukovanie, že deti sú „supercontagiadores“, čiže „superprenášači“, dôstojne predýchali. Počas najtvrdšieho, 7 týždňov trvajúceho lockdownu, kedy dospelý človek mohol vyjsť z domu maximálne do najbližšieho obchodu alebo - vyvenčiť psa, a celé Španielsko prahlo po ľudskom povzbudení, sa na pomyselné dno spustila známa moderátorka, 44-ročná Mamen Mendizábal. V podvečernej diskusno-reportážnej relácii istému epidemiólogovi opäť svojsky zreprodukovala tézu o deťoch ako „tých, navonok zlatých, malých bytostiach, ktoré v sebe nosia veľkú vírusovú nálož“. Gestami znázornila sťaby vyliezajúci vírus, ktorý sa pazúrmi zákerne zadrapuje do každého navôkol. Odborník ju elegantne spacifikoval, ale čo už. Stalo sa.

Zatiaľ čo zahraničné média vrátane slovenských už niekedy v apríli upozorňovali na skutočnosť, že s prenosom vírusu u detí to zďaleka nie je tak, ako sa predpokladalo, španielske televízie s neporovnateľne väčším mienkotvorným dosahom ako tlač, vsadili na taktiku mŕtveho chrobáka. S odstupom času laxne a len výnimočne podotkli v štýle: 'aha, s deťmi je to trochu inak'. Ako jedna z mála sa ozvala Susanna Griso, druhá najlepšie zarábajúca televízna moderátorka v krajine a trojnásobná mama, ktorá priamo nastolila otázku: „Z detí sme takmer urobili teroristov. Ako s tým teraz naložíme?“ Nuž, pachuť pretrváva. Podobné „anti-junior“ nálady sú dodnes záhadou. Španieli mali povesť národa, ktorý všemožne vychádza deťom v ústrety a živo ich vťahuje do svojho pestrého životného štýlu. Nad tým, či to niekde vo vnútri predsa len necítia inak, sa mnohí odborníci práve zamýšľajú.

So stigmou detstva

Pred pár dňami El País opäť pouvažoval nad silnou potrebou porozumieť svetu cez stigmy. Veru, realita sa „číta“ pohodlnejšie, ak ju vnímame čiernobielo. Pre ilustráciu denník vymenúva niekoľko príkladov, ako sa Španielsko snažilo vykorčuľovať z epidémie pomedzi prvoplánovo rozostavané mantinely: buď mládež alebo seniori; buď zavrieť alebo otvoriť; buď ekonomika alebo zdravotníctvo. Vysvitlo, že takéto fungovanie je neudržateľné. S rozhodnutím zavrieť ľudí doma natvrdo mala ísť ruka v ruke komplexná, aj psychologická príprava na ich „vypustenie“, podotýka El País.

Malá rekapitulácia. Španielsko zavrelo školy a univerzity 15. marca a zaviedlo jedno z najprísnejších obmedzení pohybu osôb. Deti do 14 rokov sa dostali von až po šiestich týždňoch s pravidlom „troch jednotiek“: 1 rodič, 1 hodina, 1 kilometer od domu. Ulice sa vzápätí stali zdrojom absurdných scénok, keď policajné hliadky prečesávali okolie a striehli na rodičov, aby nedajbože nesedeli na lavičke, nepostávali a deti sa náhodou nehrali s kamarátmi. O slovo sa neraz prihlásila už aj vo svete známa „balkónová polícia“, čiže akýsi uvedomelí jedinci, upozorňujúci na nezodpovedné správanie rodičov. Spomenutá hodina vonku totiž bola určená výlučne na prechádzku a to - s vlastným potomstvom a bez partnera.

Odignorovanie potrieb detí a mladých ľudí doteraz pripomína renomovaná pedagogička Heike Freire, s ktorou sa od marca porozprávali snáď všetky španielske printové periodiká. Zakaždým zdôraznila, že počas vyhlasovania úplného zákazu vychádzania z domu vláda trikrát spomenula psičkárov, a deti s mládežou - ani jediný raz. Nestalo sa tak ani počas predlžovania úplného zákazu vychádzania. Televízie si, žiaľ, na otvorenie serióznej debaty o potrebách detí a mládeže v koronačasoch netrúfajú doteraz.

Dôsledky visia vo vzduchu

Jarné domáce väzenie bolo v Španielsku predzvesťou totálnej katastrofy. Drsne sa potvrdilo, že škola fakt neplní funkciu úschovne, kde frustrovaní rodičia odkladajú potomstvo, aby mali pokoj. Toto obľúbené klišé možno zľudovelo, ale v Španielsku už neslúži ani ako vtip, tobôž argument. Prečo? 'Ak mládež v krajine nie je prioritou, kde sme zostali my,' pýtali sa rodiny s deťmi so špeciálnymi potrebami. Sekundovali im mnohopočetné rodiny a rovnaká otázka sa natískala v súvislosti s deťmi zo znevýhodneného prostredia či z rôznorodých imigrantských komunít. Vláda bola bezradná. Hľadala páky na vykľučkovanie z dramatickej situácie, ale na pilotné otvorenie školských zariadení v júni si nakoniec netrúfla. Avšak už začiatkom leta padli slová, že sa to malo urobiť.

Po chaotickej príprave školského roka, komplikovanej decentralizáciou a následným nesúladom medzi ministerstvom školstva a školskými správami 17. autonómií, sa po vynaložení veľkého úsilia zo strany škôl potvrdilo, že práve prezenčná forma výučby predstavuje najmenšie epidemiologické riziko. Južania došli až k úvahám, že s predĺženým školským rokom, hoci za cenu navýšenia počtu učiteľov, by dokázali významne obmedziť mobilitu počas prázdnin. Predošlý školský rok sa napriek tomu skončil a aktuálny sa začal – v riadnych termínoch, čiže – zig-zagovo, keďže každá autonómia si tieto dátumy aktualizuje sama. Výnimkou bolo napríklad Katalánsko či Murcia, kde sa do školy išlo neskôr kvôli horším epidemiologických číslam. Španielskou autonómiou, ktorá si v tomto školskom roku naozaj trúfla siahnuť na niektoré prázdninové voľná je Kantábria. Treba však podotknúť, že práve tento región sa k udeľovaniu voľných dní školákom stavia, povedzme, štedrejšie.

Na školy nesiahať!

Po bezradnom manévrovaní vlády a s dozvukmi tvrdého lockdownu intuícia nejednému rodičovi našepkávala, že dôjde k zlomu. „Dnes by sme v žiadnom prípade nepristúpili na úplné zatvorenie škôl ako v marci,“ povedala ministerka školstva Isabel Celaá v rádiu Onda Cero dňa 31. augusta. Zakrátko ešte pritvrdila. „Školy musia byť zatvárané ako posledné, pretože izolovanie detí v domácom prostredí neprinieslo pozitíva, len do extrémov prehĺbilo vzdelanostnú priepasť. (...) Plusy prezenčnej formy výučby sú nenahraditeľné. (...) Deti potrebujú kontakt s rovesníkmi a prínos školy je neporovnateľne väčší ako eventuálne riziká, ktoré, samozrejme, chceme v čo najväčšej možnej miere eliminovať. (...) Výsledky štúdií opakovane potvrdzujú, že deti nie sú 'superprenášači',“ povedala v diskusnej relácii štátneho rozhlasu RNE a vyzdvihla nenahraditeľnú úlohu silného predškolského vzdelávania. V Španielsku je totiž súčasťou škôl, colegios, ktoré deti navštevujú od 3 rokov.

Španielska ministerka školstva Isabel Celaá. Zdroj: educacionyfp.gob.es

Na sklonku leta sa školy priam s bytostnou vervou chopili iniciatívy. Nechýbali sťažnosti, týkajúce sa nejasných, do značnej miery utopických požiadaviek zo strany ministerstva či autonómnych krajov. Prioritou bola informovanosť. Colegio, ktoré navštevujú naše deti, na dennej báze zasielalo dokumenty a aktualizované informačné materiály venované bezpečnosti vyučovania. „Preventívne opatrenie pred prenosom vírusového ochorenia COVID-19, spočívajúce v zatvorení vzdelávacích centier, sa ukázalo ako neúčinné a môže mať negatívny dopad na vývoj a vzdelanostnú úroveň populácie. V súčasnosti máme implementované rôzne nástroje na kontrolu prenosu vírusu, ktoré umožňujú bezpečné zahájenie školského roka 2020/2021,“ píše sa v úvode 20 stranového protokolu, ktorý Úrad zdravotníctva autonómneho kraja Kastília a León vypracoval pre potreby vzdelávacích inštitúcií.

Učenie (sa) v bubline

Školy si vymenovali vlastné realizačné covid-tímy so sekciami pre každý vzdelávací stupeň a pod vedením hlavného koordinátora rodičom komunikujú všetky opatrenia aj vzniknuté skutočnosti, vrátane aplikovania karantény. Cieľom je, aby sme sa všetky informácie dozvedali z prvej ruky a nie prostredníctvom médií. Pre zaujímavosť, škola nemala nijaký problém oznámiť mená všetkých členov svojho pandemického tímu na rozdiel od španielskej centrálnej vlády. Tá sa zverejneniu totožnosti členov krízového štábu bráni zubami-nechtami aj po poslednej výzve, ktorú jej 1. decembra už 25. krát skrze rôzne ministerstvá adresovala verejná Rada pre transparenciu a dobrú správu vecí verejných.

Z pohľadu tlačových agentúr pôsobia informácie o španielskych opatreniach kompaktne. Centrálne nariadenia však neraz zohrávajú skôr orientačnú úlohu a detaily, vrátane zatvorenia vnútorných hraníc, doťahujú regionálne vlády na základe epidemiologických ukazovateľov v konkrétnych krajoch, okresoch, mestách, obciach. Koncom prázdnin nám škola zaslala 48 stranový akčný plán so splnenými požiadavkami krajského úradu zdravotníctva.

Pre všetky stupne predškolského a povinného školského vzdelávania však platí, že k prerušeniu prezenčnej výučby v triede dôjde, len ak sa v nej vyskytne žiak s pozitívnym výsledkom covid-testu. Podľa oficiálneho bulletinu krajskej vlády v Kastílii a Leóne, kde funguje približne 1300 colegios, bolo k 9. decembru v karanténe 64 tried. Pre porovnanie, počas prvého mesiaca školského roka, teda približne od 10. septembra do 10. októbra, sa v karanténe ocitlo 334 tried. Školy napriek slušným číslam zotrvávajú v nastavených opatreniach. Počas prvého trimestra sú zrušené mimoškolské aktivity. Žiaci predprimárneho vzdelávania a mladších ročníkov na 1. stupni sa učia v tzv. bublinách, to znamená, že počas vyučovania neprichádzajú do kontaktu s deťmi z iných tried. V španielskom rozvrhu figuruje len jedna prestávka, čo v krízovom režime prináša istú výhodu. Skrátená bola na 25 minút a školáci ju trávia na dvore, nie však spoločne ako zvyčajne, ale vo vyznačených priestoroch. Za čiaru sa nesmie. Pre žiakov od druhého stupňa vyššie, čiže od 12 rokov, sú opatrenia o niečo voľnejšie. Rúška sú od 6 rokov povinné v celej krajine.

Menšie deti, vrátane predškolákov od 3 rokov, rodičia privádzajú desať minút pred začiatkom vyučovania na školský dvor a triedni učitelia ich zoradené v zástupe odvádzajú do tried. Deti kráčajú v rozostupe za sebou. Rodičia do budovy školy nevstupujú ani po skončení vyučovania a svoje ratolesti si vyzdvihnú opäť na školskom dvore.

Zdroj: elnortedecastilla.es

Po jarnej negatívnej skúsenosti s online vyučovaním sa školy pripravili aj na prípadné zatvorenie. Aby bol prechod na dištančnú výučbu čo najpružnejší, školský anticovid-protokol ozrejmuje priebeh vyzdvihnutia učebného materiálu. S číselným kódom učebníc sa dostaneme k ich digitálnej verzii a po poskytnutí kódu triednym tútorom - aj k metodickej príručke. Ide o španielsky štandard, a nie lacný. Rodičia si nákup učebníc hradia v plnej sume z vlastného vrecka so 4-percentnou DPH. Z výslednej sumy sa im po obdržaní zoznamu učebníc a školských pomôcok pre nový školský rok vždy zakrúti hlava.

Striktne, ale v akcii

Protokol krízových opatrení obsahuje mapky s vyznačeným časovým harmonogramom príchodu/odchodu žiakov na/z vyučovania, diagram so znázorneným postupom v prípade zistenej pozitivity, informácie o postupe nahlasovania kontaktov, priebeh karantény. Každý e-mail končí vetou, že škola bude rodičov pravidelne informovať o vývoji situácie, nech bude akákoľvek. Nechýba ani individuálny prístup. „Konečné rozhodnutie je na vás, my vám ponúkame možnosť preložiť vašu dcérku do triedy A k bratovi. Ak by došlo ku karanténe, budete to mať logisticky jednoduchšie,“ zatelefonoval nám koncom prázdnin Roberto Santos, koordinátor 1. stupňa. Španielsky systém totiž dvojčatá tradične rozdeľuje do rozdielnych tried, čo v aktuálnej situácii znamená navýšenie kontaktov. Ako však vnímajú situáciu rodičia početnejšieho, vekovo pestrejšieho potomstva?

„Pozitívne je, že každý región si opatrenia šije na mieru, keďže situácia je všade rôzna. Školský rok prebieha v rámci možností normálne, hoci spočiatku to tak nevyzeralo. Všetky naše deti začali vyučovanie v septembri a úspešne pokračujú v dochádzke. Áno, došlo aj k prípadom, že niektorý žiak musel zostať v karanténe, pretože bol označený za 'priamy kontakt', ale zvyšok triedy fungoval ďalej. Vidíme, že zavedené bezpečnostné opatrenia ako napríklad vzdialenosť pri vchádzaní a vychádzaní z triedy, časovo odstupňovaný príchod na vyučovanie, časté vetranie, fungujú,“ hovorí Belén, mama siedmich detí – od univerzitných študentov až po prváčku na základnej škole.

Jej manžel, sedemnásobný otec Martin Fekete situáciu vníma aj z perspektívy pedagóga na Štátnej jazykovej škole vo Valladolide, ktorú po dovŕšení 16. rokov navštevujú záujemcovia o dlhodobé jazykové kurzy. „Za bežných okolností každá skupina chodí na vyučovanie dvakrát do týždňa po 110 minút. V tomto školskom roku je však skrátené o 10 minút, aby sme mali dostatok času na zrealizovanie hygienických opatrení,“ hovorí učiteľ nemčiny. S akými ďalšími zmenami sa stretáva? „Študenti sa nemôžu prechádzať po triede, rozprávať sa, sedia oddelene, nemôžu pracovať v skupinách. Výučba je zúžená na prácu v pléne, čo znižuje možnosti osvojovania jazykových návykov. Na druhej strane, vynaložili sme všetko možné úsilie na realizovanie prezenčnej formy výučby, pretože skúsenosť s online vyučovaním v minulom školskom roku bola veľmi negatívna,“ hodnotí situáciu rodák z Prešova.