Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. jún 2008

Kto sú mesiánski Židia? (II. Na počiatku)

Hoci sériu článkov o mesiánskom židovstve som začal novodobou históriu, ich dejiny siahajú celkom na počiatok. Mám na mysli ten počiatok, kedy sa podľa evanjelistu Jána „Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami“. Aj pred jeho príchodom Boh hovoril so svojim stvorením, ale v plnosti času komunikoval ...

Hoci sériu článkov o mesiánskom židovstve som začal novodobou históriu, ich dejiny siahajú celkom na počiatok. Mám na mysli ten počiatok, kedy sa podľa evanjelistu Jána „Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami“. Aj pred jeho príchodom Boh hovoril so svojim stvorením, ale v plnosti času komunikoval prostredníctvom svojho Syna a nášho Mesiáša. Ním nie je nik iný ako Ješua ha-nocri (Ježiš Nazaretský). Prečo opakovať tieto skutočnosti, ktoré pozná každý kresťan?

Som presvedčený, že ak chceme pochopiť identitu mesiánskych Židov, ale aj identitu nás kresťanov z národov sveta, potrebujeme ísť vždy na počiatok. Niekto môže namietať: „Ale na počiatku bolo predsa stvorenie sveta. Veď tak píše Biblia.“ – Mesiánsky Žid Randy Ludeman by však odpovedal: „Aj tam bol skrytý Mesiáš“. Vysvetlenie tohto tvrdenia príde na konci článku...

Opäť zopakujem určité skutočnosti z počiatku príchodu Mesiáša. Jeho meno je Ješua. Bol zrodený zo ženy, ale jeho otcom je sám Hospodin. Zo všetkých národov a miest vo svete si Boh vyvolil pre zrodenie svojho Syna malé mestečko Betlechem (doslova „dom chleba“) patriaci do zeme, ktorú zasľúbil Hospodin Abrahámovi (hebrejsky Avraham) a jeho potomstvu, že mu ju dá za večné vlastníctvo. Je ňou erec Jisrael, čiže krajina Izrael. Potomkami tohto prvého Žida boli Izák (hebr. Jicchak), jeho syn Jakub (hebr. Jakov), ktorý po víťaznom zápase a požehnaní dostal meno Jisrael. Z neho pochádza dvanásť synov. Oni sú otcami dvanástich kmeňov Izraela. Im daroval Hospodin nielen zem, ale aj zmluvu, Tóru (Písmo) a zasľúbenie Mesiáša. Ješua sa zrodil zo židovskej matky a podľa tela pochádzal z Júdovho kmeňa. Podľa fyzického pôvodu nebol kráľom, kňazom, levitom, dokonca nebol ani učiteľom zákona, ale patril k jednoduchému am ha-Jisrael (ľudu Izraela). Ako malé dieťa bol obrezaný podľa zákona svojich otcov na znak zmluvy medzi Hospodinom a jeho ľudom. Tridsať rokov žil v skrytosti v galilejskom mestečku Nazaret a pracoval ako tesár. Jeho domovom bola Izraelská zem a jeho národnosť bola židovská. Ješua čítal posvätné zvitky hebrejského ľudu a na sviatky podľa zvyky putoval do Jeruzalema (hebr. Jerušalajim). Opakujem, Ješua ha-nocri sa narodil ako Žid, žil ako Žid a nakoniec zomrel ako Ješua Hanocri Vamelech Hajehudim (Ježiš Nazaretský a kráľ židovský). Zaujímavé, však? V nápise nad jeho krížom bolo ukryté Božie meno – JHVH.

V evanjeliu podľa Matúša, ktoré bolo adresované primárne veriacim zo židovstva, sú zaznamenané pre nás pohanov prekvapivé Ješuove slová: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Jisraela.“ Napriek tomu skrze vieru vzápätí uzdravil dcéru pohanskej ženy, ktorá v ňom rozpoznala syna Dávidovho. Táto žena patriaca k pôvodným obyvateľom Kanaánu sa stala prorockým obrazom cesty ako sa aj pohania stanú súčasťou nasledovania židovského Mesiáša. Nie fyzickou príslušnosťou k tomuto ľudu ani žiadnym obradom, ale skrze vieru. Napriek sporadickému kontaktu aj s ľuďmi z národov sveta, sústreďoval Ješua svoju pozornosť na synov a dcéry Izraela. Od svojho vystúpenia v synagógach Nazaretu a Kafarnauma, cez povolávanie učeníkov, vyučovania zástupov, uzdravovanie chorých a exorcizmy, až po poslednú púť do Jeruzalema.

Jednou z priorít Ješuovej činnosti bolo zhromaždenie a formovanie dvanástich mužov – synov Izraela, ktorí symbolizovali jeho poslanie k vyvolenému národu. Jeden z nich zo zjavenia nebeského Otca vyjadril základnú vieru „mesiánskych Židov“. V hebrejčine znie: „Ata ha-mašiach, ben-Elohim chajim“, čiže „Ty si Mesiáš, syn Boha živého“. Práve na tejto viere a tomto vyznaní je postavená qehala – zhromaždenie veriacich v Mesiáša. Toto zhromaždenie je do gréčtiny preložené slovom ekklesia a my ho poznáme pod označením cirkev. Každý veriaci, ktorý v srdci uverí a ústami vyzná vieru v Ješuu, je skalou (hebrejsky kéfa; grécky petra) na ktorej je postavená cirkev. Zaujímavý je v tejto súvislosti jeden židovský midráš. Stojí v ňom: „Keď Svätý chcel stvoriť svet, prešiel generáciami od Henocha a potopy, ale až keď uvidel Abraháma, povedal: ,Hľa, našiel som skalu, na ktorej môžem postaviť a zriadiť svet. Preto nazval Abraháma skalou ako je napísané: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní. V evanjeliu podľa Jána čítame Ješuove slová: „Prv než sa Abrahám narodil, ja som.“ Apoštol Pavol videl práve v Ješuovi duchovnú skalu, ktorá sprevádzala Izraelitov na ceste z otroctva do Zasľúbenej zeme a skalu pohoršenia, o ktorej písal Izaiáš. V plnosti zjavenia mesiánski Židia objavovali, že vo všetkom, čo sa dialo od stvorenia sveta, bol Ješua prítomný. Len v ňom mohol byť v židovskej tradícii Abrahám nazvaný skalou a skrze neho môžu byť mesiánski Židia skalou, na ktorej je postavené zhromaždenie jeho nasledovníkov. Radostnou zvesťou pre nás, ktorí pochádzame z národov sveta, je skutočnosť, že prostredníctvom viery môžeme byť aj my súčasťou všetkých ich prisľúbení.

Na tomto mieste chcem pripomenúť cestu ako my, ktorí podľa pôvodu nepatríme do Izraela, môžeme byť súčasťou prisľúbení daných vyvolenému národu. Na pomoc mi môže opäť prísť onen Žid, ktorého poslal Ješua hlásať evanjelium nielen k svojim bratom, ale aj k pohanským národom. Tento apoštol v liste cirkvi do Efezu napísal: „Národy (pohania) sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi v Mesiášovi Ješuovi skrze evanjelium“. Toto je veľmi dôležité slovo pre nás pohanov. Nie my sami, ale vždy spolu s našimi židovskými bratmi a sestrami máme účasť na viere v Mesiáša. Ješua je cestou k Bohu a nášmu Otcovi. Židovským veriacim vďačíme za to, že sa radostná zvesť začala šíriť aj mimo Izraelskú krajinu k národom sveta. Hoci Ješua počas svojho verejného účinkovania naznačil a po zmŕtvychvstaní výslovne povolal svojich židovských nasledovníkov, aby ohlasovali evanjelium všetkým národom, boli potrebné ešte osobitné zjavenia. Väčšina veriacich z pohanov si myslí, že oná zmena nastala počas sviatku Šavuot (slovensky Turíce, resp. Letnice). Vtedy Boží duch s mocou zostúpil na zhromaždené spoločenstvo. Kto však bol na tomto mieste zhromaždení, kto tvoril tamojšiu cirkev? Biblický text Skutkov apoštolov hovorí výhradne o Židoch, nábožných ľuďoch zo všetkých národov vo svete. Áno, boli to Židia, čo v Jeruzaleme zakúsili mocné zoslanie Ducha Svätého. Niektorí z nich žili v priamo v Izraeli, iní bývali mimo jej hraníc uprostred národov sveta (v diaspore). Zaujímavá je aj zmienka o ich počte. Po skúseností zostúpenia Ducha Svätého sa udáva počet okolo 3.000, ktorý neskôr vzrástol na 5.000, vrátane kohanim (kňazov) slúžiacich v Jeruzaleme.

V Izraelskej krajine sa odohrali aj prvé konverzie pohanov, či už etiópskeho eunucha na ceste do Gazy alebo Kornélia v Cézarey. V prvom prípade bol k Etiópčanovi anjelom a Božím duchom poslaný diakon Filip. Pred obrátením vojaka Kornélia mal zjavenie apoštol Peter. Prorocké boli jeho slová, ktoré vyslovil v dome tohto pohana: „Teraz skutočne poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Mesiáša Ješuu; on je Pánom všetkých.“ A Boží Duch zostúpil aj na pohanov. Túto skutočnosť je dôležité poznať, lebo niektorí tvrdia, že hlásanie evanjelia národom a kresťanstvo, ktoré sa následne zrodilo uprostred pohanstva, je čisto Pavlovým dielom. Nejestvuje žiadne špeciálne „pavlovské kresťanstvo“. Pavol hlásal to isté evanjelium ako ostatní apoštoli. Isteže, robil to veľmi horlivo a radostnú zvesť ohlasoval aj mimo geografické územie Izraela. Najprv vždy začínal zvestovaním Mesiáša Židom, až potom aj pohanom. Pavol je právom nazývaný „apoštolom pohanov“. Nesmieme však zabúdať, že bol Židom milujúcim svoj národ. On, ktorý tak miloval Ješuu, v láske k svojmu ľudu vyznal: „Mám veľký zármutok a neustálu bolesť v svojom srdci. Prial by som si sám byť prekliaty a odlúčený od Mesiáša za svojich bratov, za ľud, z ktorého pochádzam.“ V Pavlovom srdci bola tá istá láska k Izraelu, akú mal Mojžiš. Napriek ich nevere, napriek tomu, že si počas jeho neprítomnosti postavili zlaté teľa, prosil Mojžiš Hospodina: „A teraz im odpusť ich previnenie alebo ak nie, vytrhni ma zo svojej knihy, ktorú si napísal.“

Práve v prostredí mimo Izrael sa zrodilo grécke označenie Ješuových nasledovníkov christianus, čo prekladáme ako kresťania. Stalo sa to v Antiochii. Toto meno dali veriacim v Ješuu pravdepodobne pohania, ktorí počuli o niekom, koho nazývajú christos. Išlo o grécky preklad hebrejského mašiach. Označenie nemá teda hebrejský, ale grécky pôvod. Židia veriaci v Mesiáša ho spočiatku vôbec nepoužívali. Otázkou je, ako boli v tom čase títo nazývaní? Novodobý pojem „mesiánski Židia“ vtedy ešte nejestvoval. Podľa Skutkov apoštolov a historikov bolo ich označenie „Nazorejci“, čo v hebrejčine znie ha-nocrim. Hovorili o nich, podobne ako o samotnom Ješuovi, podľa miesta jeho bydliska – Nazaretu.

Inzercia

Som presvedčený, že súčasní mesiánski Židia sú priamymi nasledovníkmi Ješuových židovských učeníkov, Dvanástich apoštolov, spoločenstva Jeruzalemských Turíc a židovských apoštolov Petra a Pavla. Nasledovaním a vyznaním Mesiáša sú skalou jeho cirkvi.

Samých seba nazývajú mesiánskymi veriacimi. Z tohto označenia je jasné, že nasledujú židovského Mesiáša Ješuu, svojho Pána a Spasiteľa. Preferujú toto označenie aj preto, lebo slovo „kresťania“ v súčasnosti neoznačuje len veriacich v Krista z národov, ale je symbolom stáročného „kresťanského“ antijudaizmu, antisemitizmu, prenasledovania, nútených krstov, obviňovaní z bohovraždy, pogrom a nakoniec hrôz šoa. O tom však viac nabudúce.

Ozaj, vrátim sa k počiatku. Musím však použiť mini školu hebrejčiny. Prvé slovo hebrejskej Biblie znie בראשׂית berešit, čo znamená „na počiatku“ alebo „v počiatku“. Začnem symbolikou hebrejských písmen:
ב (bet) označuje DOM
ר (reš) symbolizuje HLAVU, označuje aj vodcu
spojením oboch písiem dostaneme slovo בר (bar) = SYN
א (alef) je prvým písmenom a označuje všetko prvé (Elohim aj adam – teda Boha aj človeka)
spojením prvých troch písiem dostaneme ברא (bara), teda sloveso STVORENIA
שׂ (šin) je znakom zuba a vyjadruje aj NIČENIE (drvenie)
spojením alef a šin dostane אשׂ (eš) čiže OHEŇ
י (jod) označuje RUKU
ת (tav) je ZNAMENIE, v starej hebrejčine sa písalo v podobe KRÍŽA
ראשׂית (rašit) je PRVORODENÝ

Čo skrýva prvé slovo Biblie? Na počiatku domu nášho sveta bol Syn. On je hlavou všetkého stvorenia. On je prvorodený. Skrze neho a pre neho je všetko stvorené. Pozeraj na znamenie, ktoré ukazuje cestu k nemu. Ním je kríž. Človek ho chcel zničiť, ale oheň smrti ho nemohol udržať v svojej moci. Hľaď na Božiu ruku, ktorá ho drží. Syn, ten na kríži, je alef aj tav, prvý aj posledný, počiatok aj koniec.

ThDr. Andrej Mátel

Kto sú mesiánski Židia?
Kto sú mesiánski Židia? (III. Nechcení)
Kto sú mesiánski Židia? (IV. Olivovník)
Kto sú mesiánski Židia? (V. Zem)
Kto sú mesiánski Židia? (VI. Písma)
Kto sú mesiánski Židia? (VII. Viera)

Odporúčame

Kto sú mesiánski Židia?

Kto sú mesiánski Židia?

Túto otázku som si osobne nikdy nemusel položiť. Do sedemnástich rokov som bol úplný ateista a nikdy ma otázky viery v tomto období nezaujímali. Po mojej postupnej konverzii na strednej škole som z kresťanov poznal len katolíkov. Počas vysokoškolských štúdií som začal spoznávať aj iné denominácie ne...

Nie je to BBC do vrecka, ale...

Nie je to BBC do vrecka, ale...

Na otázky odpovedal vedúci redakcie zahraničného spravodajstva Ondrej Šebesta (29), absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v odbore história – politológia. Predtým pôsobil ako redaktor zahraničného spravodajstva v televízii TA3, redaktor zahraničného spravodajstva v STV, a tiež ako mo...

Spolitizovaná omša

Spolitizovaná omša

Pred niekoľkými mesiacmi rozbúrila hladinu spoločenskej diskusie zádušná omša za Jozefa Tisa, prezidenta slovenského štátu v rokoch 1939-1945, celebrovaná arcibiskupom Jánom Sokolom v bratislavskom blumentálskom kostole. Ako jedna z reakcií na ňu vznikla občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať. Ne...