Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
16. november 2020

V hlave Borisa Johnsona

Čo pre neho znamená zvolenie Bidena?

Je možné, že Boris Johnson do poslednej chvíle dúfal, že Trump vyhrá a jemu sa tak bude ľahšie pretláčať tvrdý brexit.

Čo pre neho znamená zvolenie Bidena?

Ilustračná foto TASR/AP

Keď v roku 2016 britskí občania v referende rozhodli o odchode z EÚ, veľa sa hovorilo o víťazstve populistických síl.

Takzvaní populisti zaznamenali ďalšie víťazstvo o pár mesiacov neskôr, keď v prezidentských voľbách v USA zvíťazil Donald Trump. Odvtedy sa zas veľa hovorilo o prepojení týchto dvoch udalostí a brexiteri či americký prezident sa netajili vzájomnými sympatiami.

Ako sa zmenia ich vzťahy po tom, čo sa k moci vo Washingtone dostane politik zabehnutého estabilišmentu?

Joe Biden nikdy nebol fanúšikom brexitu. Veď už jeho bývalý šéf, vtedajší prezident Barack Obama, zasiahol do brexitovej kampane vyhlásením, že v prípade odchodu Británie z EÚ sa Briti zaradia na koniec radu uchádzačov o obchodné rokovania s USA.

V tom čase totiž USA viedli extenzívne rokovania o uzavretí obchodnej zmluvy s EÚ a zdalo sa, že dohoda je na spadnutie. To sa však zmenilo s nástupom Donalda Trumpa, keď sa obchodné rokovania s EÚ zastavili. Prezident, naopak, prejavil záujem o uzavretie obchodnej zmluvy so Spojeným kráľovstvom. Rokovania sa začali za vlády Theresy Mayovej a ešte viac sa rozbehli po nástupe Borisa Johnsona.

Nie je to presné, ale pre demokratov je Johnson niečo ako Trump

K uzavretiu obchodnej zmluvy však dosiaľ nedošlo. Dôvodov je viacero. Tým najvýraznejším je, že Trump síce prejavil sympatie brexiterom, ale americký prezident je najmä tvrdý obchodník. O obchodnej zmluve rád rozprával, zároveň však od Britov požadoval rozsiahle ústupky v oblasti environmentálnych regulácií. Tie sú v Británii na pomerne vysokej úrovni a krajina si ich mieni udržať aj po brexite. Vášne rozpútal najmä plán dovozu kurčiat umývaných v chlóre. Táto praktika je zakázaná v EÚ aj Británii, USA ju však voľne vyžíva.

Ďalším problémom, ktorý poburoval verejnosť, bol prípadný vstup amerických zdravotníckych firiem do nemocničného sektora. Ten je v Británii silne regulovaný. Väčšina krajiny je hrdá na NHS (národný zdravotný systém) a obáva sa, že vstup amerického kapitálu ohrozí jeho bezplatnosť.

To, ako budú obchodné rokovania medzi Britániou a USA pokračovať, je preto momentálne otázne. Analytici sa domnievajú, že Bidenova administratíva sa opäť zameria na obchodnú dohodu s EÚ a rokovania so Spojeným kráľovstvom pôjdu na druhú koľaj. Briti sa však stále môžu odvolávať na svoj špeciálny vzťah s USA, ktorý zadefinoval už Churchill. Ten nateraz potvrdil aj Joe Biden, keď minulú stredu kontaktoval Johnsona ako prvého európskeho premiéra.

EÚ však momentálne predstavuje väčší trh ako osamotená Británia a je teda väčším lákadlom pre americký kapitál. Britom do karát nehrá ani to, že už Obamovej administratíve bola v Európe najbližšia Angela Merkelová. Američania v minulosti vyžívali Spojené kráľovstvo ako zdroj informácií o dianí v Európe. V situácii, keď Británia EÚ opúšťa, sa jej úloha zmenšuje.

Boris Johnson sa však bude tak či tak uchádzať o priazeň Američanov. Potrebuje však prekonať niektoré pálčivé problémy. Napríklad ten, že veľká časť Bidenových poradcov vidí Johnsona ako britskú verziu Trumpa. A nejde len o podobne zlý účes či mohutnú postavu. Demokrati vidia v britskom premiérovi populistu rovnakého strihu, akým je Donald Trump.

Napriek podobnosti v niektorých smeroch to však celkom nesedí. Áno, Johnson ochotne naskočil na vlnu populistických nálad v brexitovej kampani. Z jeho strany však išlo skôr o chladnokrvný kalkul a jeho vízia globálnej Británie je v rozpore s izolacionistickým videním sveta Donalda Trumpa. Johnson zostal politickým liberálom klasického strihu, akurát cítil, že budúcnosť jeho krajiny je mimo EÚ. Taktiež na rozdiel od Trumpa venuje len veľmi malú pozornosť hodnotovým sporom liberalizmu s konzervativizmom.

Trumpovi bol preto stále politicky bližší Nigel Farage, ktorého neraz vidieť v blízkosti prezidenta. To však neznamená, že sa britská vláda nesnažila Trumpovi zaliečať a to najmä kvôli snahe o uzavretie obchodnej dohody.

Demokrati to všetko videli a budú si to pamätať. Ešte viac v ich pamäti ostal komentár Borisa Johnsona k momentu, keď Barack Obama nechal preložiť bustu Winstona Churchilla preč z Oválnej kancelárie v Bielom dome. Johnson vtedy konštatoval, že ho tento krok veľmi neprekvapuje, keďže pri kenskom pôvode prezidenta sa dala očakávať jeho vrodená nechuť k britskému impériu. Tento výrok okolie Obamu vnímalo veľmi negatívne a ostal v pamäti doteraz.

Johnsonova taktika na Bidena

Briti potrebujú presvedčiť amerických demokratov, že sú cenným spojencom USA. Budú sa spoliehať na dve témy. Prvou je ich predsedníctvo klimatického samitu, ktorý sa koná budúci rok. Biden vidí otázku klimatických zmien ako jednu z priorít. Johnson sa na rozdiel od Trumpa v tejto téme nikdy nevyčleňoval od mainstreamu a rád ju využije na získanie priazne Bidenovcov.

Vylepšiť obraz Johnsonovej vlády v očiach demokratov môže aj nečakaná udalosť z minulého týždňa, keď zo svojich funkcií odstúpili Lee Cain a Dominic Cummings. Obaja menovaní boli architektmi kampane za odchod z EÚ, Cain slúžil ako riaditeľ komunikačného úradu premiéra a Cummings bol jeho hlavným poradcom. V zákulisí sa šepká, že museli odísť najmä kvôli sporom s Johsonovou snúbenicou Carrie Symondsovou. Tá chce údajne Borisovu agendu nasmerovať k problematike klimatických zmien a ľudských práv. Takáto agenda a odchod Cummingsa sa môžu Bidenovmu tímu pozdávať.

Briti chcú taktiež poukazovať na svoju rolu v bezpečnostno-zahraničnej politike. Demokrati zaiste ocenia, že boli jednou z krajín, ktoré sa snažili napĺňať Obamovu dohodu s Iránom po tom, čo od nej odstúpil Donald Trump. Ich politika voči Rusku či Severnej Kórei je rovnako v súlade s videním sveta demokratov.

Zvolenie nového prezidenta predstavuje výzvu pre Britov aj v oblasti brexitovej obchodnej zmluvy. Ako je to možné? Biden je totižto veľmi hrdý na svoj írsky pôvod a má silné väzby na vplyvnú komunitu Írov žijúcich v USA. Preto sa nechal počuť, že postbrexitové zmluvy nesmú nijako zasahovať do Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktorá nastolila mier v Severnom Írsku. K dohode došlo pod patronátom iného známeho demokrata Billa Clintona.

To je sčasti problém. Briti to síce neradi pripustia, ale v snahe uchovať jednotu obchodného a colného priestoru krajiny navrhujú riešenia, z ktorých niektoré môžu byť v rozpore s vyššie uvedenou dohodou. Nástup Bidena do úradu tak situáciu pre nich komplikuje.

V kuloároch sa dokonca špekulovalo, že Johnson úmyselne vyčkával s finálnym rozhodnutím o rokovaniach s EÚ do termínu amerických volieb. V prípade víťazstva Donalda Trumpa by z rokovaní vystúpil, keďže by mal cez Atlantik silného spojenca a potenciálneho obchodného partnera. Úspech Joea Bidena tak zúžil manévrovací priestor Johnsonovej vlády.

Zrejme už tento týždeň uvidíme, či zmena americko-britskej dynamiky prispeje k uzavretiu obchodnej dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Inzercia

Odporúčame