Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby v USA Komentáre a názory
05. november 2020

Krehká budúcnosť konzervativizmu

Trumpistom už asi zostanem

Áno, viem, je to hulvát, chvastúň, klamár, nedovzdelaný a nedozretý človek. Tak teda prečo?

Trumpistom už asi zostanem

Americký prezident Donald Trump prichádza na predvolebné zhromaždenie na letisko Richarda B. Russella v americkom meste Rome v nedeľu 1. novembra 2020, foto TASR/AP

Mám na to svedkov, keďže som pred štyrmi rokmi verejne na Postoji vyhlásil, že v onom roku 2016 by som Donalda Trumpa nevolil. „Nepokladám za voliteľnú Hillary ani Trumpa“, povedal som vtedy, „vo voľbe medzi vypočítateľným a nevypočítateľným zlom niet pre mňa menšieho zla. Clintonová je zlá a skorumpovaná, kým Trump je zlý a narušený: isteže vo svojich vulgárnych eskapádach vysloví nejednu pravdu, takže katastrofálne zlyhanie Ameriky na Blízkom východe hodnotí absolútne správne. Dalo by sa dúfať, že si bude rozumieť s Putinom a vo svete bude viac mieru. Proti tomu však hovorí Trumpova nekontrolovaná a narušená osobnosť“.

Keby som bol Američanom, včera by som ho volil a neváhal by som pri tom ani sekundu. Je to možno zlý človek, ktorý však urobil v úrade pomerne veľa dobrého. Už porovnanie mojich obáv z roka 2016 s činmi Trumpa v úrade hovorí jasným jazykom: Nehrnul sa nekontrolovane do žiadnej vojny, naopak, stal sa prezidentom mieru. Dokonca aj s Kimom (a to je už ťažký kaliber) sa chcel bratať. Keby to bolo o faktoch, Obama by musel vrátiť nobelovku za mier a darovať ju Trumpovi. Kto z nás je dosť starý na to, aby si pamätal amerického prezidenta, ktorý nezačal, nepredĺžil či nevyostril nejakú vojnu?

V Amerike som nikdy nebol, na to som príliš zamilovaný do našej zvodnej rozmanitej Európy, svoje informácie o Trumpovi čerpám preto zväčša z mainstreamových západných médií. Už dlhšie si všímam, že zvlášť v spravodajstve o Trumpovi padli všetky novinárske štandardy. Klikol som si včera ráno na prvý článok o amerických voľbách, článok o vyjadreniach Trumpa má štyri vety a v dvoch vetách je obsiahnuté upozornenie, že povedal niečo „bez toho, aby predložil dôkazy“ a „bez poskytnutia potvrdení“. Je to dosť absurdná požiadavka na politika, politický názor je málokedy dokázateľný.

Keď politik od demokratov tvrdí niečo nepodložené, nikdy to nie je označené ako „tvrdenie bez dôkazov“. Vtedy sa píše, že u dotyčného „rastú obavy“, „rastie strach“ alebo že sa rovno „bojí“. Keď Joe Biden označil Maďarsko a Poľsko za „totalitné režimy“, márne som hľadal požiadavku na predloženie dôkazov. Keď šíril liberálny hoax, že v Poľsku sú údajne „zóny bez LGBT ľudí“ (v skutočnosti tam boli vyhlásené „voľné zóny bez LGBT ideológie“), varovanie od autorov článkov mi tiež chýbalo.

Keby som veril všetkému, čo kolegovia-novinári v posledných týždňoch o Trumpovej kampani písali, Trump by nemohol dostať viac ako 20 percent. V deň pred voľbami som ešte kdesi čítal, že teraz ešte aj stráca u belochov, ktorí inak tak či tak vymrú, a že kvôli svojej chaotickej koronapolitike nadobro stratil pre seba takých dôležitých dôchodcov na Floride. V deň po voľbách bolo všetko inak. Trump vyhral Floridu s náskokom a tie isté médiá mi utrápene vysvetľovali, ako šikovne si ten lúzer získal floridských hispáncov a ako sa z kedysi elitárskej Republikánskej strany stal  „naozajstný zväz robotníkov“. Aha, zaujímavé. No prečo som sa to nedozvedel skôr?

Píšem tieto riadky z Rakúska, teda z krajiny, ktorá v pondelok zažila svoj prvý islamistický útok. Podľa aktuálneho prieskumu až 85 percent Rakúšanov hovorí, že by volilo Bidena. To číslo neprekvapuje, neexistuje totiž už ani jedno rakúske médium, v ktorom by ste mohli čítať občas aj niečo dobré o Trumpovi.

Tento môj komentár by mi napríklad v Rakúsku žiadne médium nezverejnilo. Na krátky čas som mohol písať v „najkonzervatívnejšom“ rakúskom denníku konzervatívne komentáre, zástupca šéfredaktora mi však v osobnom rozhovore dal najavo, že chváliť Trumpa, to už nejde, to by bolo úplne za čiarou. Už z tej predstavy mal zhrozený výraz tváre. Slovensko je ešte slobodnou krajinou, u vás sa ešte môžem deklarovať ako (neradostný) trumpista. A Amerika, „the homeland of the free“? Tam sa ide do zápasu, koľko z tej slobody zostane.

V mojom Rakúsku taký zápas momentálne nie je. Rakúsko je príklad toho, čo sa stane, keď si médiá, justícia a politika zariadia pohodlný „deep state“, ktorý sa zaobíde bez vážnej spoločenskej alternatívy.

Viedenský atentátnik, ktorý bol úradom veľmi dobre známy, mohol vraždiť len kvôli zlyhaniu rakúskej justície. Spravodajská informácia zo Slovenska, že sa pokúšal kúpiť u vás muníciu, išla v Rakúsku do stratena. Sedel predtým v base za to, že chcel v Sýrii podrezávať hrdlá za Islamský štát, bol predčasne prepustený a musel sa len raz za čas objaviť v deradikalizačnom spolku „Derad“. Deradikalizovaní moslimovia tam boli z neho nadšení, až tak dojemne ešte koncom októbra odsúdil islamistické stínanie hláv vo Francúzsku. Prečo si potom vlastne pestuje tú čoraz dlhšiu salafistickú bradu – to sa ho tam už nepýtali.

A teraz malý kvíz: žiadal niekto po tom, čo fanatický balkánsky moslim kvôli zlyhaniu justície vraždil v centre hlavného mesta, odstúpenie ministerky spravodlivosti, ktorá je zhodou okolností vlažná balkánska moslimka? Ani náhodou. Nikto.

Takto to vyzerá, keď tí inak zmýšľajúci v justícii a v médiách sú vytlačení celkom na okraj. Trump oproti tomu vymenoval do rôznych amerických súdov stovky ľudí s pevným charakterom. Dobre to urobil. Na súdoch a v médiách sa to láme. V súdnictve sa Donald Trump zaslúžil o obnovenie kresťanskej západnej civilizácie.

Hej, milí slušňáci, ja viem, ten Trump je skutočne hrozný. Aj ja som si z neho neraz robil srandu. Nenarodil som sa ako trumpista. Myslím, že o jeho osobnosti bolo napísané dosť, nechcem vás tým nudiť. Je to hulvát, chvastúň, klamár, nedovzdelaný a nedozretý človek. Aj keby pil, vôbec by sa mi s ním nechcelo ísť na pivo. To už radšej s Putinom, ten má aspoň niečo v hlave.

Pri jeho nespočetných chybách je však Donald Trump prezidentom, ktorý v uplynulých štyroch rokoch prekvapujúco často hájil slobodu a mier. Urobil chybu na Blízkom východe, keď si naštval najstaršiu civilizáciu Irán práve v okamihu, keď tam islamizmus bezprecedentne slabne, a necúval zo spojenectva s najagresívnejším režimom Blízkeho východu – nevedel odolať 110 miliardám dolárov od Saudov za americké zbrane.

Inak inštinktívne pochopil všetko podstatné: že Rusko je dnes hrozbou druhej kategórie, ktorá môže svojimi dezinformáciami destabilizovať len také krajiny, v ktorých dezinformácie médialno-politického mainstreamu už nedokážu presvedčiť vlastný národ. A  že najväčšia výzva je Čína. Len tá Čina je schopná získať ekonomicky ešte po tom, čo (chcene alebo skôr nechcene) spustila celosvetovú pandémiu.

Ja viem, celý ten Trump s tou oranžovou pleťou je fraška konzervativizmu. Beriem, že takýto vodca nás kompromituje. Lepšie by bolo trpezlivo vychovať nových kresťanských lídrov, takých, ktorí normálne hodnoty nielen obhajujú, no ich aj žijú. Len – to môže trvať desaťročia. Kto mi garantuje, že tá progresívna junta nám dovtedy nevyhodí posledných rozumných ľudí z novín a z univerzít a nevygumuje mozgy posledným deťom?

Určite, musíme to všetko spraviť, musíme vychovať dobrých ľudí. Len dovtedy, dovtedy, dovtedy som rád, že ju tu ešte aj ten hrozný Trump.

Inzercia

Odporúčame