Pôjdem svojmu údelu v ústrety so zdvihnutou hlavou...

Tohto roku bol počas sviatkov Veľkej noci rukami pápeža Benedikta XVI. pokrstený moslimský novinár Magdi Allam, žijúci a pracujúci v Taliansku, dlhodobo kritizujúci islamských extrémistov. Prečítajte si jeho list svojmu šéfredaktorovi, ktorý vyšiel 23. marca v denníku Corriere della Sera.

Drahý šéfredaktor,

to, čo ti chcem oznámiť, súvisí s mojou voľbou náboženskej viery a súkromným životom, v žiadnom prípade nechcem do toho zapájať denník Corriere della Sera, v ktorom mám česť pracovať ako zástupca šéfredaktora od roku 2003. Píšem ti to ako účastník udalosti, ako súkromný občan.

Včera večer som konvertoval na kresťanské katolícke náboženstvo, čím som sa vzdal svojej predchádzajúcej islamskej viery. Konečne som tak uvidel svetlo božskou milosťou vyzretého zdravého ovocia dlhého vývoja, prežívaného v utrpení aj radosti medzi vnútorným prežívaním a uvedomelým prejavom. Som obzvlášť vďačný jeho Svätosti pápežovi Benediktovi XVI., ktorý mi udelil sviatosti kresťanského zasvätenia, krst, birmovanie a Eucharistiu, v Bazilike sv. Petra počas slávnostnej Veľkonočnej vigílie. A prijal som najjednoduchšie a najzrejmejšie kresťanské meno: „Cristiano“. Od včerajšieho večera je teda mojím menom Magdi Cristiano Allam.

Pre mňa je to najkrajší deň môjho života. Získať dar kresťanskej viery v deň zmŕtvychvstania Krista z rúk Svätého Otca je pre veriaceho nedostižné a nedoceniteľné privilégium. V mojich takmer 56 rokoch je to historická, výnimočná a nezabudnuteľná udalosť, ktorá vzhľadom k minulosti znamená radikálny a definitívny obrat. Zázrak Kristovho vzkriesenia sa odrazil na mojej duši, oslobodil ju z temnoty, v ktorej nenávisť a intolerancia k „odlišnému“, nekriticky odsúdenému ako „nepriateľ“, boli nadradené nad láskou a rešpektom k „blížnemu“, ktorý je stále v každom prípade „osobou“; moja myseľ je tak oslobodená z tmárstva ideológie, ktorá legitimizuje lži a podvody, vedie k vraždám a samovraždám, slepú poddajnosť k tyraniám. Priľnul som k autentickému náboženstvu pravdy, života a slobody.

Počas svojej prvej Veľkej noci ako kresťan som neobjavil iba Ježiša, objavil som po prvý krát tvár skutočného a jediného Boha, ktorý je Bohom Viery a Rozumu. Moja konverzia na katolicizmus je momentom ukotvenia postupného a hlbokého vnútorného rozjímania, od ktorého som sa nemohol odtiahnuť, aj vzhľadom na to, že som päť rokov nútený žiť pod neustálou ochranou doma a s policajným dozorom pri každom mojom pohybe kvôli smrteľným hrozbám a rozsudkom od islamských extrémistov a teroristov, ako vnútri, tak aj mimo Talianska.

Musel som sa pýtať sám seba na postoj tých, ktorí verejne vyniesli fatwy, islamské súdne verdikty, proti mne (bol som moslimom) ako „nepriateľa islamu“, „pokrytca, ktorý je koptickým kresťanom vydávajúcim sa za moslima, aby zničil islam“, „klamára a ohovárača islamu“, zdôvodniac takto rozsudky smrti nado mnou. Pýtal som sa, ako je možné, že tí, ktorí ako ja úprimne a odvážne volali za „umiernený islam“, prijímali zodpovednosť tým, že poukazovali na islamský terorizmus a extrémizmus, nakoniec skončia na základe Koránu odsúdení na smrť v mene islamu. Bol som donútený vidieť, že napriek neurčitosti fenoménu islamského extrémizmu a terorizmu, ako sa ukazuje z globálneho pohľadu, je koreň zla vo fyziologicky násilnom a historicky konfliktnom islame neodmysliteľne prítomný.

V tom istom čase mi osud umožnil stretnúť sa s praktizujúcimi kresťanmi dobrej vôle, ktorí sa svojím svedectvom a priateľstvom postupne stali pre mňa oporným bodom pri istote pravdy a pevnosti hodnôt. Počínajúc mnohými priateľmi z Comunione e Liberazione, na čele s otcom Julianom Carronom, ďalej s jednoduchými duchovnými ako otec Gabriele Mangiarotti, sestra Maria Gloria Riva, otec Carlo Maurizi a otec Yohannis Lahvi Gaid; vďaka otcovi Angelovi Tengattinimu a otcovi Mauriziovi Ferlezovi som znovuobjavil saleziánov, čo bolo spojené aj s naviazaním priateľstva s ich hlavným predstaveným otcom Pascualom Chavezom Villanuevaom; zoznámil som sa aj s veľmi ľudskými vysokými predstaviteľmi ako kardinál Tarcisio Bertone, mons. Luigi Negri, Giancarlo Vecerrica, Gino Romanazzi a hlavne mons. Rino Fisichella, ktorý ma osobne sprevádzal na ceste duchovného prijatia kresťanskej viery.

Ale nepochybne najvýnimočnejšou a najdôležitejšou udalosťou pri mojom rozhodnutí konvertovať bolo stretnutie s pápežom Benediktom XVI., ktorého som ako moslim obdivoval a bránil za to, ako majstrovsky poukazuje na nerozlučnú spojitosť viery a rozumu ako základu skutočného náboženstva a ľudskej civilizácie, a ktorého sa pridŕžam ako kresťan, aby ma inšpiroval novým svetlom v napĺňaní úlohy, ktorú pre mňa prichystal Boh.

Základom bol proces, ktorý začal v mojich štyroch rokoch, moja mama Safeya, veriaca a praktizujúca moslimka, v jednej zo sérii „náhodných udalostí“, ktoré sa nakoniec ukázali nie ako dôsledky náhody, ale ako intergrálna časť božskej prozreteľnosti, ktorá je pre každého z nás vyhradená, ma zverila do láskavej opatery sestry Lavinie z Comboni Missionary Sisters a talianskych duchovných, ktorí prišli do Cairo, mesta, kde som sa narodil, svedčiť ich kresťanskú vieru prácou pre spoločenské dobro. Takto sa mi dostalo skúsenosti s ich životom v základnej škole, nasledované Saleziánskym inštitútom dona Bosca a na juniorskej škole a vyššej skole, ktoré vo mne rozšírilo nielen vedecké vedomosti, ale predovšetkým aj hodnotové poznanie.

Vďaka členom katolíckych rehoľných rádov som si osvojil hlboké a základné etické koncepcie života, ktoré človeka pretvárajú na obraz a podobnosť Božiu, volajú po prijatí úlohy, ktorá ho včleňuje do rámca univerzálneho a večného plánu riadeného k vnútornému oživeniu jednotlivcov na tejto zemi a celého ľudstva v súdny deň, ktorá je založená na viere v Boha a prvenstve hodnôt, ktorých základom je zmysel pre individuálnu zodpovednosť a pre službu spoločnosti. Je to kresťanská výchova a zdieľanie životných skúseností s katolíckymi duchovnými, ktoré vo mne zušľachťovali hlbokú vieru v transcendentno a tiež hľadanie istoty v pravdu a v absolútne a univerzálne hodnoty.

Boli časy, keď láskavá účasť a nábožné úsilie mojej matky ma priviedli bližšie k islamu, ktorý som príležitostne praktizoval v kultúrnom zmysle a v ktorého som veril v duchovnom zmysle v chápaní tých časov (boli to roky 1970-te) celkovo zodpovedajúce viere rešpektujúcej človeka a tolerantnej voči blížnym, v kontexte Násirovho režimu, kde dominovali sekulárne princípy.

Môj otec Muhammad bol úplne sekulárny a súhlasil s názormi väčšiny Egypťanov, ktorý mali Západ ako model z hľadiska individuálnej slobody, sociálnych práv a kultúrnych a umeleckých spôsobov, i keď Násirov politický totalitarianizmus a agresívna ideológia Pan-arabizmu zameraná na likvidáciu Izraela nanešťastie priniesla pohromu pre Egypt a otvorila cestu pre obnovu Pan-islamizmu, pre vzostup islamských extrémstov a explóziu globálneho islamského terorizmu.

Dlhé roky v škole mi umožnili dostatočne spoznať katolicizmus a ženy a mužov, ktorí zasvätili svoje životy službe Bohu a Cirkvi. Už vtedy som čítal Bibliu a Evanjelium, a bol som zvlášť fascinovaný ľudskou a božskou osobou Ježiša. Zúčastňoval som sa sv. omše a tiež sa stalo, iba raz, že som šiel k oltáru prijať prijímanie. Bolo to gesto, ktoré evidentne signalizovalo moje zaujatie kresťanstvom a moju túžbu cítiť sa časťou katolíckej náboženskej komunity.

Potom, po mojom príchode do Talianska začiatkom 70-tych rokov medzi prúdmi študentských revolt a ťažkostí s integráciou, prešiel som obdobím ateizmu chápaného ako viera, ktorý bol aj tak založený na absolútnych a univerzálnych hodnotách. Nikdy som nebol ľahostajný k prítomnosti Boha, i keď iba teraz cítim, že Boh lásky, viery a rozumu je úplne vyrovnaný s dedičstvom hodnôt, ktoré sú zakorenené vo mne.

Drahý šéfredaktor,

pýtal si sa ma, či sa nebojím o svoj život, vo vedomí, že moja konverzia na kresťanstvo určite prinesie ďalšie a oveľa vážnejšie rozsudky smrti za odpadlíctvo. Máš dokonale pravdu. Viem, čo ma čaká, ale pôjdem svojmu údelu v ústrety so zdvihnutou hlavou, vzpriameným postojom a vnútornou pevnosťou toho, kto má istotu svojej viery. A budem tak robiť zvlášť po odvážnom a historickom geste pápeža, ktorý, len čo sa dozvedel o mojom prianí, rozhodol sa udeliť mi kresťanské zasvätenie osobne. Jeho Svätosť tak dala výslovný a revolučný odkaz Cirkvi, ktorá bola dosiaľ príliš opatrná pri konverziách moslimov, zdráha sa prozelytizmu v moslimských krajinách a drží v tichosti konverzie v kresťanských zemiach. Zo strachu. Strachu, že nemôže zaručiť ochranu konvertitom pred rozsudkom smrti a zo strachu pred represáliami proti kresťanom žijúcim v moslimských krajinách. Dnes nám Benedikt XVI. svojim svedectvom hovorí, že musíme strach prekonať a nebáť sa tvrdiť pravdu o Ježišovi aj pred moslimami.

Za seba hovorím, že je čas postaviť sa svojvôli a násiliu tých moslimov, ktorí nerešpektujú slobodu náboženskej voľby. V Taliansku sú tisíce konvertitov na islam, ktorí žijú svoju novú vieru v mieri. Ale tiež sú tu tisíce moslimských konvertitov na kresťanstvo, ktorí sú nútení skrývať svoju vieru zo strachu, že budú vraždení islamskými extrémistami, ktorí číhajú medzi nami. Jedným z takých „náhodných prípadov“, ktoré evokujú skrytú ruku Pána, môže byť aj môj prvý článok pre Corriere z 3. septembra 2003 s názvom „Nové katakomby konvertitov z islamu“. Bol to pohľad do života niektorých moslimov konvertovaných v Taliansku na kresťanstvo, kritizujúci ich hlbokú duchovnú a ľudskú samotu tvárou v tvár neprítomným štátnym úradom neposkytujúcim im ochranu, a aj mlčanie samotnej Cirkvi. Dúfam, že pápežove historické gesto a moje svedectvo dovedie k presvedčeniu, že nadišla chvíľa opustiť temnotu katakomb a verejne deklarovať túžbu byť plne sebou samými. Ak v Taliansku, v našom domove, v kolíske kresťanstva, nedokážeme garantovať úplnú náboženskú slobodu pre každého, ako môžeme byť dôveryhodní, keď poukazujeme na porušovanie tejto slobody kdekoľvek na svete? Prosím Boha, aby počas tejto zvláštnej Veľkej noci dal dar oživenia ducha všetkým veriacim v Krista, ktorí doteraz žijú pokorení strachom. Šťastnú Veľkú noc všetkým.

Drahí priatelia, vydajme sa na cestu pravdy, života a slobody s mojimi prianiami úspechov a všetkého dobrého.

Magdi Cristiano Allam

Preložil Lukáš Obšitník
foto: internet

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo