Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. september 2020

Esej

Postmoderný Mutterland nežiada obete

Primeraná autonómia, sloboda so zodpovednosťou a starostlivosť o samého seba aj blízkych patria k výbave dospelého jedinca.

Postmoderný Mutterland nežiada obete

FOTO – flickr.com/vlamnhuis

Český biológ Stanislav Komárek opisuje súčasný európsky opatrovateľský štát ako víťazstvo feminínneho princípu, ktorý sa z reálnych žien presunul do inštitúcií. Oproti maskulínnymi princípmi ovládanému štátu 19. a 20. storočia, ktorý od svojich obyvateľov žiadal obete hmotné aj ľudské, súčasný postmoderný Mutterland nežiada obete, ale: „... všechny své děti, zvedené i nezvedené, k sobě paramateřsky tiskne, někdy s takovou intenzitou, až jim praskají žebra...“ (Komárek, 2012).

A tak sa niektorí občania nášho Mutterlandu síce dožadujú silnejšieho, autoritatívneho otecka (na spôsob východnejšie lokalizovaných krajín), ale hlavne preto, aby štátomamičku chránil a ona mohla kŕmiť svoje čoraz viac nesamostatné deti dotáciami a grantmi. Alebo tu máme adolescentných milovníkov slobody, ktorí, keď majú problém, obviňujú Mutterland, prečo ich pustil na diskotéku.

Hoci v živote nevideli človeka umierať na vírusové ochorenie, prepadajú panike. Zdieľať

Podobne ako sa dieťa vinou svojej vývojovej nezrelosti spoľahne na tvrdenia rodičov, spoliehajú sa občania na médiami sprostredkované správy, ktorým podobne ako deti nerozumejú, bez toho, aby si ich overovali prostredníctvom vlastnej skúsenosti.

Hoci v živote nevideli človeka umierať na vírusové ochorenie, prepadajú panike, ktorú Mutterland so svojimi rovnako nezrelými činovníkmi úspešne živí. Časť „adolescentov“ rebeluje a vidí konšpiráciu (vysvetlenie) za každým zložitejším javom, len aby neuverila tvrdeniam rodičov a druhá časť sa vyhraňuje voči rebelom ako „zväzáci“ v nedávnej minulosti a dokazuje svoju „zodpovednosť“ a lojalitu, ale zároveň sa nechce vzdať zábavy.

A Mutterland vymýšľa ubezpečenia, ktoré následne reviduje, namiesto toho, aby priznal, že nie je schopný dospelých ľudí ochrániť od všetkých nebezpečenstiev života.  

Vtieravá starostlivosť dnešného európskeho štátu by sa tak mala nazývať maternalizmom. Zdieľať

Pritom primeraná autonómia, sloboda so zodpovednosťou a starostlivosť o samého seba a svojich blízkych patria k výbave dospelého jedinca. Vie sa o seba vo väčšine prípadov postarať, nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia a len v prípade núdze sa obracia na rodinu, priateľov, známych a (až v poslednom rade) na štát so žiadosťou o pomoc v núdzi. Keď sa stav núdze skončí, vracia sa späť k svojej samostatnosti.

Takto akosi prebiehal po dlhé stáročia proces individualizácie vo vývoji od dieťaťa k dospelému jedincovi. Vtieravá starostlivosť dnešného európskeho štátu by sa tak mala nazývať maternalizmom, a nie paternalizmom. Žiarivým príkladom je, keď nám štátni hygienici hovoria, nielenže si v kostole (v duchu Vaterlandu) nemáme podávať ruky, ale ako sa máme navzájom na seba usmievať alebo si úklonom prejavovať bratskú lásku.

Inzercia

„Moderná“ (vskutku skôr postmoderná) vláda sa snaží vychádzať matersky v ústrety detským túžbam svojich občanov: či už ich zaopatriť, alebo pomáhať im v útrapách, ktoré so sebou prináša život. Aj v individuálnej rovine však existuje miera materskej lásky, ktorá sa pre dieťa stáva brzdou jeho ďalšieho vývoja (či už si to uvedomuje, alebo nie). Mamička sa však snaží (podobne ako naše postmoderné vlády) za každú cenu „ostať dobrou mamičkou“. To síce nie je to isté, ako vychovať zdravé dieťa, ale koho to už zaujíma?

Mutterland sľubuje, občania najprv nesmelo prijímajú, potom žiadajú čoraz viac a mamičkoštát sa nestačí čudovať. Zdieľať

A že sa niektoré deti – občania v zovretí Mutterlandu dusia? Mutterland im odkáže slovami svojich hovorcov, že to nemajú vnímať ako záťaž. Presne ako mamička, ktorá zabalí láskyplne dieťa do desiatich vrstiev, aby náhodou neochorelo, a keď dieťa protestuje, najprv mu vysvetlí, že je to potrebné, a ak neustúpi, dostane po... (pardon, v dnešnej hyperkorektnej dobe mu namiesto trestu dáme nejakú odmenu, ktorú nazveme motivačnou).

Ide o kultúrny trend alebo to má základy v ľudskej prirodzenosti? Asi aj – aj. Pravdepodobne sa na vzniku a udržiavaní tejto sociálnej patológie (podobne ako v individuálnej patológii) budú podieľať slučky pozitívnej spätnej väzby. Mutterland sľubuje, občania najprv nesmelo prijímajú, potom žiadajú čoraz viac a mamičkoštát sa nestačí čudovať, kým vyčerpaný (materiálne aj morálne) nepadne od únavy a nechá svojich občanov napospas svetu

Niekto si vydýchne a ide v ústrety svojmu osudu, iný sa zľakne sveta, pred ktorého nebezpečenstvami ho Mutterland dlhé roky varoval. A sľuboval záchranu pred nástrahami života. Hlavne, že prehnane starostlivým vládcom a mamičkám ostáva ten dobrý pocit vlastnej láskavosti pri srdci. 

PS: Veľká úcta a vďaka tým mamám, otcom a vládcom, ktorí nás nechajú včas „vyletieť z hniezda“, dospieť a žiť vlastné životy.

Odporúčame