Miesto, kde zomrela ľudskosť

Jedna z najkrvavejších a najčiernejších kapitol svetových dejín sa začala písať presne pred 75 rokmi. Dňa 20. marca 1933 Heinrich Himmler oznámil zriadenie prvého koncentračného tábora v Dachau.

Veliteľom sa stal Theodor Eicke, člen SS. Práve tento nenápadný a málo známy muž vytvoril štruktúru a organizáciu koncentračného tábora, ktorú neskôr prebrali aj ostatné tábory.

V prvých rokoch svojej existencie bol koncentračný tábor len trestným táborom, kde sa zatvárali nepohodlné osoby. Medzi prvými tu Nemci umiestnili komunistov, odborárov, liberálov a sociálnych demokratov. Intervenovali tu pravdaže aj veľké skupinky Židov. V počiatkoch však len kvôli ich politickému zmýšľaniu. Postupom času sa však počet väzňov v Dachau zvyšoval. Pribúdali nepohodlné osoby, homosexuáli, Rómovia, Svedkova Jehovovi, ale aj kňazi.

Zvýšenému počtu väzňov sa začal prispôsobovať aj tábor - pribúdali baraky. Keďže stavby neboli nijak izolované v zime v nich bola väčšia zima ako von a pri vysokých teplotách v nich bolo teplejšie ako na slnku. Ani dostavané baraky však nepredstavovali zlepšenie podmienok pre väzňov. Do jedného baraku s rozmermi 30x10 metrov bolo totižto zavretých až 1800 väzňov.

V rokoch vojny sa z Dachau stal vyhladzovací tábor, známy najmä masovými popravami. Okrem zastrelenia však väzni zomierali aj omnoho neľudskými spôsobmi. Koncentračný tábor bol miestom lekárskych pokusov na ľuďoch. Všetko sa samozrejme dialo pod hlavičkou Ríše. Jedným z najznámejších pokusov v Dachau bolo skúmanie reakcií ľudského tela na výšky, ktorému sa venoval Siegmund Rascher. V tábore boli vystavané špeciálne miestnosti, kde umiestneným väzňom „doktori“ znižovali tlak a zároveň pozorovali ich reakcie. Napuchnutie hlavy, ciev, ich následne prasknutie a smrť. Za pokusy, ktoré pre Ríšu vykonal, dostal Siegmund Rascher získal aj pochvalu, za „šľachetnú a humánnu vec pre slávu ríše“. Okrem tlaku na ľudskom tele pozorovali „lekári“ v Dachau aj reakcie na extrémny chlad, hlad či záťaž. Populárne boli aj očkovania, kedy sa zajatci infikovali chorobami ako malária a pod.

Nacisti sa snažili čo najviac si uľahčiť ťažkú prácu vyvražďovania. Sedem rokov po založení tábora preto postavili „linku smrti“. Linka sa začínala dezinfekčnou komorou prechádzala ďalej do plynovej komory až napokon skončila v spaľovni.

Ani mŕtve telá však nemali v Dachau pokoj. Nemci v koncentračných táboroch vyvinuli systém využitia ľudských tiel. Medzi prvými prišli na rad vlasy, ktoré Nemci strihali a následne spracovávali do podoby, v ktorej sa z nich dali tkať textílie a ponožky. Nasledovali zuby. Hneď z plynových komôr mŕtvym väzňom vytrhávali z úst zubné náhrady zo zlata. Na spisovanie zlata existovali špeciálne formuláre, kde sa musel zapisovať každý gram. Proces pokračoval po spálení, pri ktorom sa vytvorilo veľké množstvo tuku. Tento tuk sa zberal do zberných jarčekov. Následne sa varil, obohatil o hydroxid sodný a hmota sa vliala do mydlových foriem. Takéto mydlo sa posielalo rodinám a priateľom. Mydlo z ľudí.

Esesáci mali však okrem mydla aj iné nóbl predmety. Pýšili sa napríklad koženými kabelkami, tabatierkami, tienidlami na lampy, obalmi na listiny, taškami, dámskymi topánkami, či chrbátmi kníh a denníkov. Všetky tieto vo vojne vzácne produkty vyrábali z veľmi kvalitnej kože. Čo je však nepochopiteľnejšie, že to bola ľudská koža, ktorú zbavili ochlpenia a následne spracovali a vytvorili tak materiál na výrobu produktov pre ľudí, ktorí týchto ľudí systematicky zabíjali. Dokonca sa našli záznamy, v ktorých dozorcovia uvádzajú, že ľudská koža je pre výrobu výhodnejšia, ako koža zo zvierat.

V koncentračných táboroch tak Nemci spracovávali vlasy, chrup, kožu a tuk. To však nie je všetko. Kosti sa stali pre nacistov taktiež veľmi lukratívne. Rozomleli ich, pridali popol a používali ich ako hnojivo. Jedna časť tela sa však stala problémov aj pre vynaliezavcov. Ľudské hlavy. Práve hlavy sa nedali využiť na nič. A tak sa inšpirovali históriou. Tak ako si v 19. storočí dávali pod sklenený zvon hlavy múmií, aj esesáci si začali dávať hlavy svojich obetí pod sklenené zvony a používali ich ako ozdoby.

Dňa 29. apríla 1945 koncentračný tábor v Dachau oslobodili spojenecké vojská. Dnes je z neho múzeum, kde sa nachádza mnoho fotografií či dobových dokumentov. Denne sa tu vystrieda veľa turistov. Mnohých do bývalého koncentračného tábora však nepriviedla turistická zvedavosť. Veľká časť z nich si prišla uctiť pamiatku svojich blízkych, ktorí tu prišli. Priniesť kvet na hroby, ktoré neexistujú.

Veronika Folentová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo