Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
06. august 2020

Británia a Škótsko

Boj o škótsku nezávislosť v časoch korony

Keď nezaberie brexit, pomôže Boris Johnson v úrade premiéra a dotiahne to korona. O čom sú tieto slová? No predsa nádejach škótskych nacionalistov na nezávislosť.

Boj o škótsku nezávislosť v časoch korony

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová počas prejavu v Edinburghu 31. januára 2020. Foto: TASR/AP – Jane Barlow

Pred rokom som písal článok o tom, ako brexit prekvapivo nespôsobil nárast podpory nezávislosti u Škótov. Práve naopak, vyzeralo to, že debata o nej utícha a nastal čas na kritickejší pohľad na pôsobenie Škótskej národnej strany (Scottish National Party, ďalej len SNP) pri výkone delegovaných právomocí v Edinburghu. Samozrejme, nádeje nacionalistov sa už vtedy upierali k osobe Borisa Johnsona, ktorý je síce polarizujúcou osobou aj v Anglicku, ale na severe ostrova polarizuje verejnosť ešte viac.

Tieto faktory sa prejavili po nástupe Johnsona k moci. Ruth Davidsonová bola na čele škótskej frakcie konzervatívnej strany od roku 2011. Dokázala reštartovať dovtedy letargickú stranu, pôsobiacu rezignovaným dojmom. Ako bývala novinárka zaujala médiá aj verejnosť, ale hlavne sa dokázala postaviť šikovným rečníkom z radov SNP. Anglickí konzervatívci ocenili jej prínos v čase referenda o škótskej nezávislosti v roku 2014. Ešte väčšiu slávu zožala v roku 2017, keď sa konzervatívcom pod jej vedením podarilo v Škótsku získať nečakane veľa kresiel na úkor SNP. Vtedy to znamenalo záchranu Theresy Mayovej, ktorá len vďaka tomuto prekvapivému úspechu dokázala zostaviť vládu.

Ako už dnes vieme, pôsobenie tejto vlády dopadlo neslávne. Nástup Johnsona predznamenal problémy pre Davidsonovú. Tá vo vnútrostraníckej kampani otvorene podporovala Borisovho protikandidáta Jeremyho Hunta. Ešte väčším problémom bola predbrexitová kampaň, do ktorej sa Johnson a Davidsonová zapojili na opačných stranách a stretli sa ako súperi vo vyhrotených televíznych debatách. Nikoho teda neprekvapilo, keď krátko po nástupe nového premiéra k moci Davidsonová odstúpila z čela frakcie strany. Ako dôvod svojho odstúpenia síce uviedla osobné dôvody, v tom čase sa stala matkou, ale nebolo nijakým tajomstvom, že za jej krokom sú aj iné okolnosti.

Na čelo škótskych konzervatívcov sa dostal Jackson Carlaw v tom čase pôsobiaci ako dočasný predseda strany, počas Davidsonovej materskej. Carlaw je stranícky harcovník s lepším vzťahom k Johnsonovi. Mal však iný problém. V čase nástupu do funkcie bol len veľmi málo známy medzi škótskou verejnosťou. Pri vysokej popularite škótskej premiérky Nicoly Sturgeonovej tak čelil neľahkej úlohe. To, že sa jedná o skôr technokratický typ politika bez výraznej osobnej charizmy, mu v úlohe nepomáhalo. Viniť Carlawa z toho, že konzervatívci stratili sedem z trinástich poslaneckých kresiel vo voľbách koncom roku 2019, celkom nemožno. Vo funkcii bol v tom čase prikrátko a celkovo sa tento neúspech ani veľmi neriešil, keďže v celoštátnom merítku zaznamenala strana obrovský úspech.

Situáciu v Škótsku je potrebné vnímať v paralele so snahami o nezávislosť. Tým neúspech konzervatívcov v krajine vyhovoval. SNP sa vo voľbách darilo, keď získala 48 kresiel. Opäť tak mohla rozvíjať svoj naratív o tom, že napriek väčšinovému zisku v celoštátnych voľbách a vlastnej regionálnej vláde v skutočne dôležitých otázkach, ako je napríklad brexit, nemajú Škóti žiadne slovo. Príde im nefér, že o nich z Londýna rozhoduje vláda strany, ktorá v Škótsku samotnom získala len 6 poslaneckých kresiel. V tom čase ešte nikto nemohol predvídať vplyv koronavírusu na britskú politiku.

SNP sa dnes cíti na výslní, keďže podľa nej ich premiérka zvláda koronakrízu oveľa lepšie ako jej náprotivok v Londýne Zdieľať

SNP sa dnes cíti na výslní, keďže podľa nej ich premiérka zvláda koronakrízu oveľa lepšie ako jej náprotivok v Londýne. A nevadí im, že to nie je ani tak celkom pravda. V čase, keď sa vírus ešte len šíril Európou, nebol škótsky prístup ku kríze výrazne odlišný od anglického. Škótska vláda rovnako váhala so zavedením prísnejších opatrení a dnes možno skonštatovať, že ich zaviedla prineskoro. Rozdiel v rámci ostrova sa prejavil neskôr. Pokiaľ Anglicko v období hospitalizácie Borisa Johnsona pôsobilo ako v stave bezvládia, Sturgeonová sa chytila oprát a zaviedla potrebné protiepidemiologické opatrenia v predstihu pred Anglickom. Popritom jej každodenná komunikácia pôsobila rozvážne a rozhodne. Mortalita v Škótsku bola o niečo nižšia ako tá v Anglicku, v pomere s inými európskymi krajinami to ale dobre nevyzerá. Napriek tomu, až 82 percent Škótov ocenilo, ako Sturgeonová zvládla koronakrízu. V protiklade – to, ako krízu zvláda Johnson, pozitívne hodnotila menej ako tretina respondentov iného prieskumu konaného v podobnom čase.

Ešte horšou sa pre unionistov javí správa, že už druhý prieskum za sebou ukázal stúpajúcu podporu škótskej nezávislosti. Podľa výsledkov prieskumu The Sunday Times je dnes už 54 % Škótov za nezávislosť a iba 46 % je ich proti. Vyzerá to na zásadný obrat, veď donedávna boli tie pomery presne opačné. V referende v roku 2014 bolo za nezávislosť len 45 % voličov a 55 % bolo proti.

Inzercia

Unionisti museli začať konať. Aj tak bolo prekvapením, keď minulý štvrtok Carlaw oznámil, že okamžite končí vo funkcii predsedu škótskych konzervatívcov. V ďalších dňoch sa ukázalo, že jeho krok asi nebol dobrovoľný. Treba ho vnímať najmä v kontexte volieb do škótskeho parlamentu. Tie sa uskutočnia až začiatkom mája 2021, avšak ak si SNP zachová dnešnú popularitu, vyhrá ich s obrovským náskokom. To by opäť oživilo požiadavku druhého referenda o nezávislosti. Johnson zatiaľ opakuje, že nevidí pre jeho konanie najmenší dôvod, ak však SNP získa volebnú väčšinu s  podporou nezávislosti v programe, sťaží to jeho pozíciu. Veď už predchádzajúce referendum sa konalo najmä na základe masívneho volebného úspechu SNP v roku 2011.

Vplyvní straníci si zrejme uvedomili, že akokoľvek sa Carlaw bude snažiť, čeliť Sturgeonovej je nad jeho schopnosti. Prvotnou snahou bolo dostať do čela opäť Davidsonovú. Tá odmietla aj z dôvodu, že bola vládou nedávno nominovaná do Snemovne Lordov. Ako kompromis navrhla, že túto doživotnú funkciu príjme až po konaní májových volieb. Dovtedy bude čeliť Sturgeonovej a SNP v škótskom parlamente. Zároveň bol do čela strany uvedený Douglass Ross, ktorý je poslancom Dolnej Snemovne v Londýne. Jeho výhodou môže byť ľahšia rozpoznateľnosť, keďže sa jedná o futbalového asistenta rozhodcu, ktorý asistuje na čiare škótskej ligy, ako aj zápasov pod patronátom FIFA či UEFA.

Nebudem priveľmi preháňať, keď napíšem, že toto duo má za úlohu záchranu Únie. Samozrejme, veľmi veľa bude závisieť od centrálnej vlády v Londýne, ale bez napádania SNP v Škótsku to nepôjde. A nacionalisti majú viacero slabín. Ich pôsobenie v školstve a zdravotníctve neprináša žiadané výsledky, práve naopak, krajina tu ešte viac zaostáva za Anglickom. Rovnako napriek zdaniu jednoty dochádza v poslednom čase k vnútorným pnutiam v rámci SNP. Jednou z toxických tém je trestné stíhanie bývalého predsedu strany Alexa Salmonda z dôvodu sexuálneho obťažovania. Súd ho síce nedávno zbavil všetkých obvinení, Salmond sa však ihneď posťažoval na to, že za ťažením proti nemu boli najmä jeho spolustraníci z okolia Sturgeonovej.

Problémom škótskych konzervatívcov ostáva, že SNP väčšinu kritiky odráža  tým, že vláda v Londýne je ešte neschopnejšia, nemorálnejšia a iba im zväzuje ruky. Až príliš sa to podobá na taktiku brexiterov, ktorí za všetko vinili Brusel.

Konzervatívci musia dúfať, že u Škótov zaberie rozsiahla ekonomická podpora krajiny, ktorú zaviedol britský minister financií Rishi Sunak. Ten je v Škótsku oveľa menej polarizujúcou osobou ako Johnson a jeho politika masívnej finančnej pomoci môže mať u voličov úspech. Konzervatívci sa budú taktiež sústrediť na získavanie podpory na severe a juhu Škótska, teda v oblastiach mimo takzvaného centrálneho pásu medzi Glasgowom a Edinburghom. Pokiaľ je ten baštou nacionalistov, okrajové oblasti krajiny majú neraz pocit, že centralistické tendencie SNP ich oberajú o ešte viac právomocí ako vláda v Londýne. Ross sľubuje, že konzervatívci delegujú viac právomocí samotným komunitám namiesto sústredenia moci v Edinburghu.

Či sa Rossovi s Davidsonovou podarí aspoň oslabiť nacionalistov v ich boji za nezávislosť, ukážu najbližšie mesiace. SNP samotná stojí pred viacerými výzvami a uvidíme, ako ich Sturgeonová a jej strana zvládnu. Kto získa kľúčovú prevahu v tomto zápase, sa dozvieme najneskôr v máji budúceho roku.

Odporúčame