Dá sa Sýria zachrániť?

Rusi vojensky pomáhajú Bašarovi Asadovi v Sýrii. Američania vraštia obočie, Západ aj medzinárodné spoločenstvo krútia hlavou. O čo komu ide?

Sýrski chlapci pózujú s hračkárskymi zbraňami (Foto - Flickr.com)

V máji počas návštevy jedného z autorov tohto textu v Sýrii, sme absolvovali viacero stretnutí s predstaviteľmi demokratickej samosprávy, ktorá vznikla v regióne Gozarto na severovýchode Sýrie. Vytvorili ju miestni asýrski kresťania, spolu s Kurdmi a umiernenými sunnitskými Arabmi s cieľom posilniť ochranu regiónu pred islamistami z Islamského štátu a Frontu al – Nusra. Po jednom takomto stretnutí sa mi prihovoril člen regionálnej vlády, ktorý má na starosti energetiku. Hovoril po rusky a bol to asýrsky kresťan, ktorý študoval ropné inžinierstvo ešte v Sovietskom zväze. Diskutovali sme aj o aktuálnom Rusku a minister konverzáciu zakončil vetou: „Viete, ak nám je dnes niekto schopný pomôcť, tak je to Rusko.“

Rusi dlho diplomaticky a politicky pomáhali Bašarovi Asadovi a jeho režimu. Keď bolo treba, vetovali rezolúcie namierené proti nemu, inokedy mu pomáhali získavať čas alebo alibi. A v jeden kľúčový moment dokonca diplomatickou ofenzívou v podstate zabránili Američanom, aby Asadov režim bombardovali a de facto ho zlikvidovali. Ruskému prezidentovi Putinovi vtedy uverejnil článok aj liberálny New York Times. Putinov text bol propagandistický a dobre zahraný cynizmus, ale aj štylistický majsterštik.

Sú Rusi spojenci či nepriatelia?

Sýria je hádanka. Alebo ešte horšie, je to rébus bez dobrých možností. Americký prezident George W. Bush ju považoval za jeden z troch najväčších problémov pre svet a nazval ju súčasťou osi zla. Keď však po americkej invázii do Iraku utekali z tejto krajiny kresťania, ktorí sa báli o holý život, najviac ich ušlo do Sýrie, kde žili biedne, ale bezpečne. Z Európy im najviac vtedy najviac pomáhali Nemci.

Sýria nebol ideálny štát, ale až keď sa tento štát začal rozkladať, ukazuje sa, aké hrozné sú všetky ostatná alternatívy. Demokratická protiasadovská opozícia existuje, ale je tam slabá a v krajine nereprezentatívna, že nemá šancu. Podobne ako nemali šancu proti Moslimským bratom v Egypte egyptskí liberáli. Toto je iný svet. Kmeňový, sektársky, svet džihádu a islamizmu, miesto, kde sa darí Islamskému štátu (IŠ).

Keď na jar tohto roku vyšiel v rešpektovanom magazíne Foreign Affairs rozhovor s Bašárom Asadom, dal si v ňom tento sekulárny autokrat záležať, aby vyslal signál voči Američanom a Západu, aby ho brali ako spojenca, pretože všetko ostatné je pre túto krajinu a región len horšie. Asada dnes reálne drží nad vodou Irán a Rusko. Teherán aj Moskva mu pomáhajú vojensky, aj personálne. Angažovanie Ruska však prinieslo nový vietor: Putin žiada Obamu o stretnutie a navrhuje medzinárodnú koalíciu, ktorá by v Sýrii udržala Asada a porazila IŠ. Putin sa podľa článku z New York Times chce týmto krokom dostať z diplomatickej izolácie kvôli Ukrajine a vrátiť sa ako partner USA a Západu na scénu. Ruský server pravda.ru v článku Bude v Sýrii druhý Afganistan? pripomína, že Rusko musia brať v zápase s IŠ ako kľúčového hráča a kríza v Sýrii sa bez jeho účasti nedá vyriešiť.

Novú aktivitu ukazuje aj sám Asad: opozičné sily vyzval, aby sa s ním spojili a porazili spolu IŠ. Treba dodať, že Asad sa doteraz oveľa viac zameriaval na útoky proti rebelom než proti IŠ. Napokon, práve jeho vojna so sunnitskými frakciami je zodpovedná za státisíce mŕtvych a milióny utečencov. Rozmach džihádistov na úkor umiernenej opozície Asadovi vlastne vyhovoval, aby sa mohol teraz štylizovať do polohy jediného možného záchrancu pred IŠ. Asad nedávno stratil ďalšiu dôležitú základňu a sýrski utečenci, ktorí utekajú už aj z jeho bášt, tiež neveria, že môže prežiť. Damask stráca nádej. Zdá sa, že je preto pripravený vrhnúť sa zo všetkých síl do akejkoľvek záchrannej akcie, ktorá mu prinesie medzinárodnú akceptáciu.

Lenže, Sýria je krajina smrti, bolesti a občianskej vojny, či skôr dvoch občianskych vojen naraz. OSN odhaduje vyše 220 tisíc mŕtvych, domáca opozícia hovorí až o 330 tisícoch mŕtvych. Kto má stabilizovať túto nešťastnú krajinu v budúcnosti? Tí, ktorí si to mohli dovoliť alebo ktorí majú sen o lepšom živote, vo veľkej väčšine už ušli. Sýria nemá armádu ako Egypt. Má len rodinné a sektárske klany – a hranice, ktoré im nakreslili koloniálne veľmoci.

Sýrsky prezident Bašár Asad s ruským prezidnetom Vladimírom Putinom

Sýrsky prezident Bašár Asad so šéfom Kremľa Vladimírom Putinom

Ako zachrániť Sýriu

Ak však Západ nechce, aby sa Sýria zmenila na zem s čiernou zástavou Islamského štátu a ak nechce, aby Turci svojvoľne vraždili Kurdov pod falošnou zámienkou boja proti Islamskému štátu, a ak nechceme, aby zo Sýrie a cez Sýriu ušli ďalšie milióny utečencov, ktorí Európanmi nechcú byť, potom treba niečo urobiť.

Samozrejme, pri všetkej skepse, pretože výber možností je neveľký. Christoph Reuter, reportér nemeckého týždenníka Spiegel a autor knihy Die schwarze Macht (Čierna moc) o Islamskom štáte, analyzuje, čo sa dá v tejto situácii robiť:

  1. Aliancia Západu s Ruskom proti IŠ. Keďže Rusko je otvoreným podporovateľom Asadovho režimu, časť sunnitských rebelov, ktorí sú proti Asadovi aj IŠ, by v prípade takejto aliancie mohla prejsť na stranu IŠ a bojovať proti Asadovi. Ten je pre nich väčším nepriateľom, napokon oveľa viac ich padlo za obeť v boji s Asadovými jednotkami než so šialencami z IŠ.

  2. Iránska opcia – rozdelenie Sýrie. Irán si želá, aby sa úzky a ľudnatý pás zeme medzi prístavným mestom Latakia a Damaškom stal novým, scvrknutým Asadovým štátom. Problém je, že vo zvyšku krajiny by rebeli nemali šancu čeliť džihádistom.

  3. Vojenská intervencia Západu: tá by predpokladala demisiu Asada s tým, že všetky významné zložky sýrskej spoločnosti by sa spojili proti IŠ. Táto možnosť však nevyzerá reálne, keďže Rusi zintenzívnili vojenskú pomoc Asadovi. Christoph Reuter uzatvára svoj text skepticky: „Nech to znie akokoľvek smutne a nepochopiteľne, koniec vojny v Sýrie nie je na dohľad.“

Lenže reakciou na oprávnenú skepsu nemôže byť ničnerobenie. Sýria sa stáva testom, či dokáže Západ ešte presadiť svoju vôľu na hraniciach svojho regiónu. Je zrejmé, že do rokovaní musí byť zatiahnuté Rusko aj Irán, len tieto dve krajiny by mohli donútiť Asada k demisii, poskytnúť mu útočisko a vybrať jeho nástupcu, ktorý by mohol rokovať s rebelmi o jednotnom fronte proti IŠ a budúcom usporiadaní Sýrie. Na to by však boli potrebné ústupky aj zo strany USA, ktoré sa musia preniesť cez obraz Putinovho Ruska ako svojho hlavného nepriateľa.

Jozef Majchrák, Jaroslav Daniška, Martin Hanus

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo