Našla slovenská cirkev svojho lídra?

Vladyka Cyril Vasiľ na tohtoročnej púti v Šaštíne, vpravo arcibiskup Stanislav Zvolenský (Foto -TK KBS/Peter Zimen)

Reč je o Cyrilovi Vasiľovi, sekretárovi Kongregácie pre východné cirkvi, pápežom vymenovaného za arcibiskupa so sídlom v Ptolemaide v Líbyi. V tejto kedysi kresťanskej diecéze na severe Afriky, samozrejme, Cyril Vasiľ reálne nepôsobí, pôsobí v Ríme, kde má výkonnú funkciu aj akademickú kariéru, už dlhší čas púta pozornosť aj na Slovensku. Najmä po odvolaní arcibiskupa Bezáka sa v domácom prostredí záujem o neho ešte zvýšil. Dokáže totiž zaujať, hovoriť civilným jazykom, a pritom je pre neho katolicizmus niečím univerzálnym a otvoreným, nie národným ani prestrašeným a stiesnene-uzavretým. Skrátka, pôsobí sebavedomo. A hoci je gréckokatolík a jeho rítus pôsobí na pohľad nemoderne (podstatne viac ako esteticky stále baroková rímska cirkev), Vasiľ sa venuje veľkým témam doby, od islamu cez utečencov po potraty.

Vladyka občas pôsobí takmer paradoxne: Jeho kázne sú dlhé, ale hojne počúvané a čítané. Je intelektuál, ale dokáže hovoriť zrozumiteľne, keď treba, aj ľudovo a zaujať súčasne starších vidieckych aj mladších mestských katolíkov. O svoju pozíciu sa nijako zvlášť neusiloval, na veľké púte do Nitry či Šaštína sa netlačil, a predsa dostáva od slovenských biskupov ďalšie a ďalšie pozvania - a využíva ich. A zdá sa, že celkom si ich – v dobrom zmysle slova - užíva. Nie je to práve charizmatický vysoký muž s hlbokým hlasom, skôr naopak, ale jeho argument aj použitý príklad si poslucháči zapamätajú a často aj osvoja. Je najvyššie postaveným Slovákom v Ríme, ale dôležitú rolu hrá aj doma. Mnohí v ňom totiž – povedzme to nahlas - vidia nového lídra tunajšej cirkvi.

Lenže, ruku na srdce, obstojí to? Môže byť vladyka Vasiľ lídrom tunajšej cirkvi?

Keď treba niečo vybaviť v Ríme, napríklad u pápeža, mnoho ľudí sa na neho spolieha. Keď treba povedať niečo zásadné k historickému výročiu alebo k utečencom, povie to on, ako teraz v Šaštíne. A dokáže pritom reagovať na nuansy tunajšej diskusie: napríklad keď obháji pochod za život s angažovaním sa pre ľudí na úteku, sociálny aj morálny rozmer.

Odkedy pred šiestimi rokmi o ňom v Impulze napísal Ján Čarnogurský, uverejnili sme v tejto revue viacero jeho textov, prednášok a homílií. Naposledy to bola historická štúdia o poňatí rozvodu v pravoslávnych cirkvách, kde presvedčivo ukázal, že touto „východnou“ tradíciou by sa západná cirkev inšpirovať nemala. Jeho texty vždy vzbudili záujem, azda najväčšiu pozornosť zažíva práve teraz, po šaštínskej kázni o utečencoch. Jeho homília bola mimoriadne čítaná na viacerách weboch vrátane Postoya.

Prečítajte si:
Kázeň Cyrila Vasiľa v Šaštíne

Keď sa hneď v úvode oprel o skúsenosť z komunizmu a slávnu šaštínsku púť, bolo jasné, že kresťanstvo sa nemá sťahovať z verejného priestranstva, bez ohľadu na to, či je v spoločnosti menšinové alebo väčšinové. Spoločenská zodpovednosť cirkvi pre neho nie je otázkou demokratického, ale Božieho mandátu. V Šaštíne dokázal pokojne a súčasne autoritatívne apelovať na prirodzenú ľudskú citlivosť aj odmietnuť nemenej prirodzený strach. Vie využiť domácu tragédiu aj medzinárodný kontext a všetko umne poskladať.

Sú tu však dva problémy. Prvým (a neprekonateľným) je, že vladyka Vasiľ žije a pôsobí v Ríme. Slovensko zjavne pri každej príležitosti navštívi rád, ale stále sú to iba návštevy. A s tým súvisí aj druhý problém. Cyril Vasiľ sa vyjadruje k veľkým témam našej doby a robí to dobre, ale témy si zatiaľ vyberá vždy sám. Inými slovami, nevnucujú mu ich médiá ani tunajšie problémy a spory v cirkvi. Nehovoril o odvolaní Bezáka, o neporiadku na Katolíckej univerzite ani o zatuchnosti domácej cirkvi v iných oblastiach. Nemusel a nikto ho do toho veľmi ani netlačil. Lenže vodca domácej cirkvi musí robiť aj to. A aby problémy dokázal aj riešiť, musí tu žiť.

A to nie je vladykov prípad. A asi ani nebude. Preto z neho netreba robiť lídra tunajšej cirkvi, pretože ním nemôže byť, ale ťažiť z toho, čím je – obohacujúcim osviežením domácich pomerov.

Jaroslav Daniška

Foto: TK KBS/Peter Zimen