Prečo Nagasaki? Bomba zničila centrum japonského kresťanstva

V čase 11:02 predpoludním 9. augusta 1945 nad Katolíckou katedrálou Panny Márie na predmestí Urakami v Nagasaki explodovala atómová bomba. Tehlová neorománska stavba sa okamžite zrútila, odparila a spálila a rozdrvila dvoch spovedajúcich kňazov a neznámy počet veriacich.

Katedrála Urakami v Nagasaki - vtedy najväčší kostol v celej Ázii. V čase výbuchu bol chrám plný veriacich, nik neprežil.  

Ďalšími budovami v okruhu jedného kilometra od výbuchu boli Väznica Nagasaki, Nemocnica Mitsubishi, Lekárska univerzita Nagasaki, Stredná škola Chinzei, škola Shiroyama, škola pre slepých a nemých, škola Yamazato, Univerzitná nemocnica Nagasaki, Chlapčenská škola Mitsubishi, Klinika pre tuberkulózu Nagasaki a Chlapčenská stredná škola Keiho.

Výbuch zabil približne 70-tisíc ľudí, asi jednu tretinu populácie mesta Nagasaki. Predstavovalo to viac ako polovicu zo 106-tisíc amerických vojakov, ktorí zomreli v Pacifiku počas druhej svetovej vojny. No japonské obete v Nagasaki boli takmer všetci civilisti, iba asi 130 z nich boli vojaci.

Prečo Nagasaki? Historici nám vravia, že to bola iba smola. Cieľom bombardéra B-29 bolo mesto Kokura, no pretože bolo vtedy zakryté mrakmi, zamieril na Nagasaki.

Nagasaki bývalo centrom japonského kresťanstva

Je to vysvetlenie, kde bomba spadla, ale otázka „Prečo Nagasaki?“ pre japonských kresťanov pretrváva. Nagasaki bolo v 16. storočí centrom japonského kresťanstva. Po krutom prenasledovaní, počas ktorého mnohí zomreli ako mučeníci, bolo kresťanstvo takmer vymazané. Iba na niekoľkých odľahlých ostrovoch blízko Nagasaki sa „skrytým kresťanom“ podarilo uchovať vieru. Po tom, čo toto všetko pretrpeli, prečo muselo Nagasaki a jeho maličká kresťanská komunita zniesť ešte aj túto bombu? Bol vo všetkej tej bolesti zmysel? Boli zatratení svojím Bohom?

Nie sú to otázky pre historikov, tí sa starajú o fakty. Hľadanie zmyslu je pole pre teológov alebo svätcov. A prekvapivo – v Nagasaki bol svätec, ktorý mal dostatok odvahy na hľadanie odpovedí.

Takashi Nagai, lekár, ktorý prežil výbuch atómovej bomby, so svojimi deťmi

Volal sa Takashi Nagai - vojak, vysokoškolský pedagóg, manžel, otec a preživší A-bomby, ktorý sa možno stane svätcom Katolíckej cirkvi. Hoci je mimo Japonska neznámy, v povojnovom Japonsku bol hlavnou postavou. Jeho jediný životopis v angličtine – Pieseň pre Nagasaki – napísal v roku 1988 austrálsky kňaz, ktorý mnoho rokov pracoval v Japonsku. Je to neobyčajný príbeh človeka nesmiernej duchovnej a intelektuálnej hĺbky.

Takashi Nagai sa narodil v roku 1908, v Nagasaki vyštudoval medicínu. Bol jedným z najlepších študentov a v deň promócie mal predniesť prejav. Po alkoholickej oslave sa však zobudil so zápalom mozgových blán. V pravom uchu stratil sluch. Nemohol už robiť klinickú prácu, rozhodol sa špecializovať na vzrušujúcu novú oblasť radiačnej medicíny.

V roku 1933 bol Nagai povolaný do japonskej armády, kde z prvej ruky zažil násilie a brutalitu jej ťaženia v Mandžusku. Tieto horory – a jeho hlboko katolícka milá – ho priviedli od ateizmu ku kresťanstvu. V roku 1934 sa stal katolíkom a neskôr toho roku si v katedrále Urakami vzal Midori za manželku.

Dňa 9. augusta bol Nagai v práci na Lekárskej univerzite Nagasaki, 700 metrov od centra výbuchu. Mnoho jeho kolegov bolo zabitých okamžite. Úlomky skla mu prerušili temporálnu tepnu, no podarilo sa mu zastaviť krvácanie a prevziať vedenie v chaose. Vytláčajúc krv zo svojho obväzu do červeného kruhu na bielom liste, pozdvihol hrubú japonskú vlajku, aby zhromaždil svojich zamestnancov uprostred pekla, ktorým sa Nagasaki stalo.

Trvalo dva dni, kým sa mohol vrátiť domov, aby zistil, čo sa stalo s jeho ženou Midori. Bola spálená. Všetko, čo po nej zostalo, bol popol, niekoľko zuhoľnatených úlomkov kostí a roztavený ruženec, ktorý sa modlila počas výbuchu bomby.

Pieseň pre Nagasaki, životopis Takashiho Nagaia

Božie zvony

Boli to udalosti, ktoré by rozdrvili najsilnejších z nás a vyvolali najpálčivejšiu otázku o Božej spravodlivosti. Nagai nad katastrofou uvažoval. Bolo to úplne nezmyselné? Odhalilo to ľahostajnosť Boha? Dňa 23. novembra bol Nagai ako líder miestneho katolíckeho spoločenstva požiadaný o prejav na zádušnej omši za zomrelých. To, čo povedal, bolo ohromujúce:

„Som presvedčený, že to nebola americká posádka, ktorá vybrala naše predmestie. Božia prozreteľnosť vybrala Urakami a dopravila bombu priamo do našich domovov. Či nie je prenikavý vzťah medzi zničením Nagasaki a koncom vojny? Nebolo Nagasaki vybranou obeťou, nepoškvrneným baránkom, zabitým ako celozápalná obeta na obetnom oltári na odčinenie hriechov všetkých národov počas druhej svetovej vojny?“

Niekoľko jeho poslucháčov sa pobúrilo: svätuškárske slová nemôžu vymazať krutosť smrti desaťtisícov nevinných civilistov. Nagai však pokračoval:

„Iba tento holokaust v Nagasaki postačoval a v tomto momente Boh vnukol cisárovi, aby vydal posvätné vyhlásenie, ktoré ukončilo vojnu. Kresťanské stádo v Nagasaki bolo verné vo svojej viere po tri storočia prenasledovania. Počas poslednej vojny sa neustále modlilo za trvalý mier. Tu bol jediný čistý baránok, ktorý mal byť obetovaný ako holokaust na Jeho oltári... aby sa mnoho miliónov žijúcich mohlo zachrániť.“

Zvyšok svojho života strávil Nagai uvažovaním o pojme spásonosného utrpenia, ktoré je v srdci kresťanského života. Jeho prvá kniha Zvony Nagasaki sa zameriava na udalosť prvých Vianoc po bombe. Ako len mohli japonskí kresťania vôbec sláviť? Nagai s niekoľkými priateľmi kopali v ruinách katedrály a odkryli jej zvon. Zdvihli ho na stojan a jeho údery na Štedrý večer naplnili predmestie Urakami. Ani atómová bomba nemôže umlčať Božie zvony, napísal.

Jeho chatrč medzi ruinami, v ktorej žil so svojimi dvoma preživšími deťmi a ktorú pokrstil ako Nyokodo, sa stala pútnickým miestom. (Dnes je malým múzeom.) Jeho populárne knihy, v ktorých sa spojil jeho poetický pohľad, kresťanské úvahy a zemitý humor, inšpirovali skleslých japonských čitateľov. Noviny ho začali volať „Gándhí z Nyokoda“. Návštevníci prúdili: Hellen Kellerová, cisár Hirohito, pápežský vyslanec austrálsky kardinál Gilroy... Japonský režisér podľa Zvonov Nagasaki nakrútil film. K svojej rastúcej sláve bol však Nagai ľahostajný – a v každom prípade mal málo času, aby si ju užil. Zomrel 1. mája 1951 vo veku 43 rokov.

Michael Cook
Autor je šéfredaktor austrálskeho internetového magazínu Mercatornet.com.

Pôvodný text: Nagasaki’s Gandhi, prevzaté v rámci licencie Creative commons. Ilustračné foto: mercatornet.com, ignatius.com. Preložil L. Obšitník. Viac o Takashi Nagaiovi napr. tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo