Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
21. apríl 2020

Správa z testovanej osady: prečo my, keď inde sú na tom horšie?

Boli sme sa pozrieť v jednej z prvých testovaných rómskych osád.

Správa z testovanej osady: prečo my, keď inde sú na tom horšie?

Ilustračné foto – TASR/Milan Kapusta

Masívne testovanie v rómskych osadách a následná karantenizácia niektorých lokalít vyvolali veľkú diskusiu. Zaznievali argumenty ľudskoprávnych aktivistov, že táto operácia s účasťou armády je príliš teatrálna a spolu s uzavretím celých lokalít Rómov stigmatizuje ako šíriteľov nákazy. Premiér Matovič zase na oplátku posielal „ľudskoprávnych svätuškárov“ s batôžkami do osád.

Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli pozrieť priamo tam, kde táto operácia prebehla. Do miest, ako je Žehra, ktoré sú v karanténe, sa nedá dostať bez špeciálneho povolenia. Preto sme hľadali miesto, kde taktiež prebehlo testovanie, ale dá sa tam voľne pohybovať.

Len štyria z Česka

Vybrali sme si Krížovú Ves, neďaleko Spišskej Belej v okrese Kežmarok, v ktorom dnes Rómovia tvoria približne dvadsať percent obyvateľov. V samotnej Krížovej Vsi dnes žije okolo 2200 ľudí, z toho 1800 Rómov, a obec bola medzi prvými tridsiatimi tromi lokalitami, v ktorých testovanie prebehlo.

Aj keď starosta Jozef Grivalský (KDH) nám hneď na začiatku hovorí, že doteraz celkom nerozumie, prečo si z Kežmarského okresu už na začiatku vybrali práve ich.

„Keď premiér ohlásil testovanie v rómskych osadách, volal mi iný starosta z neďalekej obce. Prekvapene sa ma pýtal, prečo vybrali nás, a nie ich osadu, do ktorej sa po vypuknutí pandémie vrátila zo zahraničia asi tridsiatka ľudí. Povedal som mu, že sám tomu nerozumiem. Hneď som išiel zisťovať, koľkí sa vrátili k nám. Prišli iba štyria chlapi, aj to len z Čiech a už v prvej polovici marca,“ hovorí Grivalský s tým, že testovanie sa u nich realizovalo až piateho apríla.

So žoviálnym päťdesiatnikom sa stretávame pred obecným úradom, kam práve prišiel zo stavby. Spoločne s miestnymi Rómami, ktorí pracujú v obecnej firme, budujú pri miestnej základnej škole novú telocvičňu.

Starosta nám hovorí, že tunajší Rómovia sa cítili po prijatí správy o testovaní trochu ponížene. Nie pre samotné testovanie, ale preto, lebo v iných osadách v okrese sú oveľa horšie podmienky ako u nich.

V Krížovej Vsi je väčšina domov z rómskej kolónie murovaných, funguje tam vodovod a obec nedávno v osade dokončila novú cestu. Miestni sa tak videli na spoločenskom rebríčku vyššie ako Rómovia z niektorých iných obcí.

Testovanie sa v Krížovej Vsi uskutočnilo na Kvetnú nedeľu na futbalovom ihrisku. Hoci bolo zvolané dosť narýchlo, podľa starostu Grivalského prebehlo bez problémov. „Otestovali iba tých štyroch navrátilcov zo zahraničia a ich príbuzných, dokopy teda dvadsať ľudí. Za hodinku boli hotoví,“ vraví. „O tri dni prišiel výsledok, všetci boli, našťastie, negatívni.“


Testovanie v Krížovej Vsi. Foto – FB/Zdravé regióny

Zvládli by sme to

Aj keď sa starosta trochu krúti hlavou nad tým, že nad obcou počas testovania prelietal vrtuľník, celú akciu považuje za prospešnú. Na otázku, čo by nastalo, ak by sa v osade nákaza potvrdila, odpovedá, že by to síce nebolo ľahké, ale zvládli by to.

Hovorí, že keby to bolo iba na ňom, asi by si v takomto prípade zvolil inú cestu ako celkovú karanténu. Snažil by sa nakazených vybrať z osady a izolovať ich. „Museli by sme vyčleniť nejaké priestory v škole, kam by sme ich presunuli. Pomohli by zdravotníci, dobrovoľní hasiči, terénni sociálni pracovníci,“ uvažuje nahlas.

Vzápätí svoje úvahy problematizuje tým, že by bolo ťažké zabezpečiť dostatok ochranných prostriedkov a nastaviť fungovanie v takomto režime, ktorý by si vyžadoval nielen dostatočné priestorové, ale aj personálne kapacity.

Našťastie je to v tejto chvíli pre starostu len teoretická dilema.

Obec teraz akurát musela trochu pozmeniť režim terénnej sociálnej práce. S klientmi si viac telefonujú, hoci sociálni pracovníci a zdravotníci do osady stále chodia. Aj kvôli tomu, aby mali prehľad o zdravotnom stave obyvateľov.

Inzercia

Na rúška nie sme zvyknutí

Hoci všetci Rómovia, ktorých sme stretli v Kežmarku, mali rúška, v osade v Krížovej Vsi ich má na tvári len minimum ľudí. „Keď idú na nákupy do mesta, nasadia si ich, no doma v osade to berú ľahkovážne,“ hovorí Igor André, ktorý nás sprevádza. André vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie a v Krížovej Vsi pomáha s projektom výstavy nájomných domov a bytov. (Rozhovor s ním si budete môcť prečítať v stredu.)

Starosta podľa neho žiadal tunajších členov MOPS (miestna občianska poriadková služba), aby na to obyvateľov upozorňovali, ale nie všetci si dajú povedať. „Sú aj takí, ktorí si stále myslia, že koronavírus sa týka iba Nerómov a ich nemôže zasiahnuť. Niektorí si asi hrozbu uvedomia naozaj až vtedy, keď sa objaví prvý nakazený priamo medzi nimi,“ hovorí André.

Pristaví sa pri nás pani s asi trojročným dievčatkom na rukách. „Nie sme na to zvyknutí,“ vraví, keď sa jej pýtame, prečo väčšina v osade nenosí rúška. „Keď ideme do obchodu, musíme ich mať. Aj rukavice nosíme.“

Celkovo sa však miestnym ľuďom o víruse veľmi rozprávať nechce. Pani s dievčatkom nám akurát povie, že aj oni sa veľmi boja, lebo nevedia, odkiaľ sa nákaza môže šíriť. Tridsiatnika, ktorý s prázdnou fľašou od piva smeruje k obchodu, na celej situácii najviac trápi to, že prišiel o robotu na stavbe.


Starosta Krížovej Vsi Jozef Grivalský. Foto – A. T.

Škola a dlhy

Aj z toho, čo hovorí starosta Grivalský a Igor André, je zjavné, že testovanie bolo v Krížovej Vsi len epizódou na ktorú už – aj vďaka nule pozitívnych prípadov – všetci takmer zabudli. Dnes tu v súvislosti s koronavírusom riešia iné problémy.

Prvým je zatvorená škola. Aktuálny model vzdelávania z domu v osadách fungovať nemôže. Ľudia tu nemajú počítače s internetom a na mobiloch sa úlohy robiť nedajú. Navyše, pri spôsobe, akým slovenskí pedagógovia pristupujú k online vzdelávaniu, by mnohopočetné rómske rodiny tých počítačov potrebovali niekoľko.

Rodičia z osady nedokážu svojim deťom ani pomôcť s učením tak ako rodičia zo strednej triedy. Vedomostný deficit týchto detí sa tak bude ešte viac prehlbovať a rizikom je aj to, akým spôsobom trávia počas školskej výluky voľný čas. 

Starosta nám hovorí, že sa akurát rozprával s učiteľkou, ktorá sa pokúsila o kontakt so svojimi žiakmi v priestore na okraji osady. Na dohodnuté stretnutie však prišla len polovica z nich. „Nemajú o to veľký záujem. Škola sa tu nedá takto nahradiť.“

Druhým, z dlhodobého hľadiska ešte väčším problémom, sú dlhy. Miestni Rómovia už dnes dlhujú pomerne veľa za elektrinu a vodu, teraz však hrozí, že prestanú byť schopní splácať aj úvery. Mnohí totiž fungujú tak, že hneď, ako si nájdu prácu, berú si aj pôžičky.

Keď ekonomika dobre fungovala, viacerým miestnym Rómom sa darilo celkom dobre. Je to vidieť aj na tom, že na okraji osady stojí desiatka rozostavaných, celkom honosných domov. Stavajú si ich Rómovia, ktorí majú prácu, ale viacerí z nich pri svojich projektoch precenili svoje finančné možnosti a majú problém stavby dokončiť.

Teraz navyše prichádzajú zlé správy o tom, ako ubúda práca v priemyselnom parku v Matejovciach či v Tatravagónke a do útlmu smeruje stavebníctvo.

Aj tým Rómom, ktorí sa počas ekonomickej konjunktúry vďaka práci vyhrabali z najhoršej chudoby, tak dnes hrozí, že sa do nej vinou ekonomickej depresie prepadnú opäť.

Aj z toho, aký priestor vo svojom rozprávaní dáva starosta Grivalský téme dlhov, cítiť, že viac ako vojenských zdravotníkov sa bojí toho, že si v osade začnú podávať kľučky exekútori.

 

Odporúčame