Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
03. 04. 2020, 12:13

Afrika môže z pandémie koronavírusu vyjsť lepšie, ako sa na prvý pohľad zdá

Rozhovor s manažérom rozvojovej pomoci Slovenskej katolíckej charity Martinom Vittekom o koronavíruse v Afrike a jeho vplyve na pomoc v regióne.

Afrika môže z pandémie koronavírusu vyjsť lepšie, ako sa na prvý pohľad zdá

Martin Vittek. Zdroj Foto: Facebook

Afrika momentálne hlási okolo 7 000 prípadov nového koronavírusu. Medzi najviac zasiahnuté krajiny patrí zatiaľ s vyše 1 400 potvrdenými prípadmi Juhoafrická republika, no ochorenie sa rozširuje aj v štátoch severnej Afriky, a to najmä v Maroku, Alžírsku, Tunisku či Egypte, v ktorom 14. februára potvrdili úplne prvé ochorenie tohto typu na kontinente. Nový koronavírus sa na územie Afriky dostal najmä z Európy a Spojených štátov amerických.

Odborníci sa obávajú ďalšieho šírenia ochorenia COVID-19 v Afrike, pretože mnohé systémy zdravotnej starostlivosti sú nedostatočné a majú problémy už so základným nemocničným vybavením. Mnohé africké krajiny však pomerne včas zaviedli množstvo preventívnych opatrení. Regiónu môže v boji s koronavírusom pomôcť aj nie taká dávna skúsenosť s ebolou. 

To, ako vyzerá súčasná situácia na kontinente, v rozhovore približuje manažér rozvojovej pomoci Slovenskej katolíckej charity (SKCH) Martin Vittek, ktorý je od augusta 2019 vedúcim misie SKCH v Ugande a Rwande. Hovorí, prečo sa Charita rozhodla dočasne zastaviť svoje aktivity v Afrike, čo bude s HIV pozitívnymi sirotami, o ktoré sa starajú vo svojom centre na severe Ugandy, ale tiež ako krajina reagovala na príchod svetovej pandémie.

Kde sa práve nachádzate?

Momentálne stále v Ugande, v hlavnom meste Kampala, kde spolu s našimi dobrovoľníčkami čakáme už pár dní na odlet do Európy.

Ako sa dostanete na Slovensko?

Včera sa nám podarilo kúpiť letenky cez Dohu, hlavné mesto Kataru, do Mníchova, aj to až po viacerých neúspešných pokusoch, lebo stránka neustále padala. Odchádzame dnes (v piatok) večer. Z Mníchova potom cestujeme vlakom do Viedne a odtiaľ taxíkom na hranicu, kde by nás malo čakať pristavené auto. Povinnosť ísť do štátnej karantény aj pri individuálnom príchode ešte nenadobudla účinnosť, verím teda, že stihneme domácu karanténu.

Ugandu opúšťate z vlastnej vôle alebo išlo o nariadenie zo slovenskej strany či prípadne ugandských štátnych orgánov?

Je to rozhodnutie z vlastnej vôle. Po dôkladnom zvážení situácie sa na tom zhodlo aj vedenie našej organizácie. Ugandské štátne orgány cudzincov nevyháňajú, majú dnes dosť svojich problémov.

Aj napriek opatreniam je zatiaľ v Ugande bezpečne, ale situácia sa môže zo dňa na deň zmeniť. Aj iné krajiny postupne sťahujú svojich občanov. Keďže školy a naše centrum budú pravdepodobne zatvorené dlhšie ako avizovaný mesiac, rozhodli sme sa dočasne vrátiť na Slovensko. V teréne máme stále partnerov a zamestnancov, ktorí dohliadnu na areál a urobia, čokoľvek bude potrebné.

Chlapec stojí v rade pred obchodom v meste Soweto v Juhoafrickej republike. FOTO TASR/AP

Afrika sa pomerne dlho vyhýbala nákaze koronavírusu. Kedy sa situácia v Ugande začala preklápať?

Kým okolité krajiny mali prvé prípady nákazy už pár dní, Uganda sa oficiálne držala na nule. Preventívne opatrenia krajina zaviedla relatívne skoro. Už začiatkom marca posielali do karantény ľudí prichádzajúcich z rizikových krajín. 18. marca začali udalosti naberať rýchly spád aj napriek vtedy ešte nepotvrdenému prípadu, ktorý prišiel až o 3 dni neskôr.

Ako si predstaviť reštrikcie v Ugande?

Školy, kostoly, verejné zhromaždenia, veľké trhy sú už od spomínaného 18. marca zastavené na jeden mesiac. Svadby a pohreby sa môžu odohrávať len za prítomnosti minimálneho počtu ľudí. Začala sa verejná osveta, ako sa chrániť. Všetci vedia, že je potrebné umývať si ruky. Pri vstupe do obchodov, úradov a bánk vám povinne dajú na ruky dezinfekčný prostriedok, predavači na niektorých miestach pracujú v rukaviciach, distribuujú sa plagáty s informáciami.

Neskôr sa zrušila aj verejná doprava a pozastavili sa lety z aj do Ugandy nielen cudzincom, ale dokonca aj Uganďanom. Momentálne je už zakázané presúvať sa aj na súkromných autách a motorkách, platí nočný zákaz vychádzania, porušenie týchto pravidiel tvrdo trestá polícia. Medzitým počet nakazených narástol na 45.

Vy veríte africkým štatistikám?

Štatistikám verím len čiastočne, pretože rovnako ako aj v iných krajinách počet nakazených ľudí je vyšší, ako udávajú oficiálne čísla.

Čo testovanie?

V Ugande robí testovanie iba národný virologický inštitút v Entebbe na juhu krajiny, čiže všetky vzorky privážajú tam, čo nejaký čas trvá. Medzitým sú ľudia s podozrením na koronavírus izolovaní v izbách, ktoré na tento účel vyčlenili nemocnice. Takýchto prípadov je však zatiaľ málo, väčšina pozitívne testovaných bola identifikovaná po návrate z Dubaja (Spojené Arabské Emiráty vláda spočiatku neoznačila ako rizikové) a boli zachytení v karanténe. Avšak stal sa aj prípad, že lekár pár takýchto ľudí nechal odísť predčasne.

Reportáž z Ugandy Utečencov viac ako domácich, no nikde žiadna panika. Vitajte v Ugande! Zdieľať

Komunitný prenos je zatiaľ relatívne nízky alebo ľudia nevykazujú symptómy. Môže byť za tým nízky priemerný vek populácie, celková odolnosť Uganďanov voči chorobám, horúca klíma, kde sa vírus šíri pomalšie alebo nie je taký nákazlivý. Toto sú zatiaľ iba predpoklady alebo želania. Až čas ukáže, ako Uganda v skutočnosti na tom je.

Zmenil sa pohľad Afričanov na vás po tom, čo prepukol koronavírus? Nebrali vás kvôli tomu, že ste beloch a Európan, ako jeho možného nositeľa?

Nezažil som žiadnu takúto situáciu, možno preto, že nás – Slovenskú katolícku charitu – ľudia už dlhé roky v regióne poznajú, ale z iných častí Ugandy hlásili menšie verbálne útoky na belochov. Zatiaľ to nebolo nič vážne. Ak by však súčasné obmedzenia trvali veľmi dlho, ľudia by sa mohli stať agresívnejšími.

V Ugande prevádzkujete Centrum nepoškvrneného srdca Panny Márie, v ktorom sa staráte o siroty s ochorením HIV. Ako sa situácia vyvíjala v tomto smere a čo bude s centrom a deťmi po vašom odchode na Slovensko?

Po prvých opatreniach sme sa snažili centrum udržať v prevádzke, vírus bol v hlavnom meste a predpokladalo sa, že sa bude šíriť pomaly. Mali sme povolenie na prevádzku od šéfa okresnej zdravotnej komisie aj od polície. Boli sme pripravení obmedziť počet zamestnancov a zvažovali sme aj karanténu centra. Potom sa však objavil prípad nákazy aj u nás v Adjumani na severe krajiny, kde centrum sídli. Ukázalo sa, že aj napriek prísnejšiemu stráženiu hraníc blízkosť Južného Sudánu bude prinášať riziká.

Po dôkladnom opätovnom prehodnotení situácie sme prišli k záveru, že síce by sme zvládli krátkodobú karanténu centra, ale vyzerá to tak, že to potrvá dlhšie. Naši vychovávatelia majú rodiny, nie je možné držať ich vo vnútri niekoľko mesiacov. Severná Uganda nie je Slovensko, donáškové služby neexistujú, stále by tam bol kontakt s vonkajškom. Hromadná nákaza by mohla veľmi uškodiť tak deťom, ako aj organizácii.

Deti kvôli karanténnym opatreniam odchádzajú z Centra Nepoškvrneného srdca Panny Márie k svojim blízkym. Foto Zdroj: Facebook Martin Vittek

Preto sme sa rozhodli pozastaviť prevádzku centra a poslať deti k príbuzným, kým sa situácia nestabilizuje. Iste, hrozí tam riziko, že nedostanú potrebnú starostlivosť. Dali sme im lieky na dlhšie časové obdobie, aby nemuseli ísť po ne do nemocnice. Budeme ich v rámci možností monitorovať a v prípade potreby sa budeme snažiť pomôcť individuálne. Bohužiaľ, toto je maximum, čo vieme momentálne urobiť.

Ako zobrali deti fakt, že musia centrum opustiť? Vysvetlili ste im, nakoľko ich koronavírus môže ohroziť?

Na pobyt mimo centra sú deti zvyknuté, za svojimi príbuznými či starými rodičmi chodia aj počas prázdnin, aby nestratili kontakt s prirodzeným prostredím. O koronavíruse im veľa rozprávali vychovávatelia, vedia, čo môžu a čo nemajú robiť, vedia, že sa majú chrániť. Ak budú brať pravidelne lieky, je veľká šanca, že sa aj v prípade nainfikovania nedostanú do ohrozenia života.

Prečítajte si tiež rozhovor s lekárkou Barborou Šilhárovou Podarilo sa nám dosiahnuť, že naše HIV pozitívne pacientky majú zdravé detičky Zdieľať

Okrem toho má charita aj Kultúrne centrum sv. Vincenta Pallottiniho v Rwande. Tam išlo o podobný scenár?

Rwandské centrum sme na základe prezidentského nariadenia zatvorili ešte o dva týždne skôr. Rwanda je najviac postihnutou krajinou vo východnej Afrike. Naši dobrovoľníci, ktorí tam pôsobili, sú už na Slovensku.

Čo bude ďalej s vašimi rozvojovými aktivitami v Afrike? Máte nejaký záložný plán?

Ak sa situácia aspoň trošku znormalizuje, chceme pokračovať v prevádzke oboch centier. Je pravdepodobné, že niektoré aktivity a plány budeme musieť obmedziť, namiesto toho sa budeme snažiť pomôcť s odstraňovaním následkov koronavírusu. Už teraz nás projektoví partneri v Rwande prosia o pomoc s jedlom. Miestna vláda síce sľúbila podporu tým najchudobnejším, ale skutočnosť je iná. V podstate platí to, čo by platilo aj bez koronavírusu. Na Slovensku je situácia zlá, ale v Afrike to môže byť oveľa horšie.

Keďže aj v Ugande platí zákaz slúženia bohoslužieb, chlapci z charitného centra si vymodelovali svoj kostol. Foto Zdroj: Facebook Martin Vittek

Zasiahne to aj Adopciu na diaľku®?

Tým, že je prerušená školská dochádzka, sú pozastavené aj aktivity Adopcie na diaľku®. Nevieme, kedy sa deti dostanú znovu do školy. Sme však pripravení podporovať ich aj naďalej.

Čo vaši dobrovoľníci? Ako prijali predčasné ukončenie pôsobenia v Afrike?

Nikomu sa nechce ísť predčasne domov, ale zobrali to s veľkou pokorou. Ak bude možnosť, radi sa vrátia.

Vráťme sa však ešte späť k situácii v krajine. V prípade Ugandy ide o autoritársky štát. Ako si v takýchto podmienkach predstaviť vynucovanie preventívnych opatrení?

Väčšina Uganďanov aj na základe skúseností z minulosti vie, čo si môže dovoliť. V prípade potreby polícia a armáda používa aj fyzickú silu, najmä pri vynucovaní nočného zákazu vychádzania alebo zákazu zdržovania sa vo väčších skupinách.

Medzi opatrenia prevencie proti koronavírusu patrí časté umývanie rúk mydlom pod tečúcou vodou, obmedzenie sociálneho kontaktu, domáca karanténa či nosenie rúšok. Prihliadajúc na problémy a špecifiká tohto regiónu nejde na africké pomery o priam neuplatniteľné opatrenia?

Áno, väčšinu týchto opatrení je ťažké napĺňať. Preto sa vláda snaží upriamiť pozornosť aspoň na to, čo sa dá. Ľudia naozaj rešpektujú obmedzenie sociálneho kontaktu, nepodávajú si ruky. Umývanie rúk nie je úplne nemožné, predsa len existujú studne, odkiaľ si nosia vodu. Na druhej strane, domáca karanténa je prakticky nemožná. Ľudia sa potrebujú hýbať, pracovať, zháňať si obživu.

Nosia Uganďania rúška?

Rúška zatiaľ nenosí veľa ľudí, ale postupne pribúdajú. Aj učiteľka z našej krajčírskej dielne a dve študentky šijú rúška doma, aby sme ich mali k dispozícii pre ľudí, ktorí to budú potrebovať.

Krajčírka šije rúška v dielni zriadenej SKCH v areáli centra Nepoškvrneného srdca Panny Márie v Adjumani v Ugande. Foto Zdroj: Facebook Martin Vittek.

Uvedomujú si domáci závažnosť situácie?

Situáciu berie väčšina Uganďanov vážne. Predsa len majú skúsenosti s ebolou.

Je vôbec možné predstaviť si v týchto pomeroch uzavretie krajiny v podobe, ako funguje dnes napríklad také Taliansko?

Krajina je už čiastočne uzavretá. Zvonka sa sem už nedostane nikto, v noci platí zákaz vychádzania a cez deň výrazné obmedzenia pohybu. Neviem si však predstaviť, že by to mohlo zájsť ešte ďalej.

Čo môže podľa vás znamenať koronavírus pre chabý zdravotnícky systém Afriky? Položí ho to úplne?

Ak prepukne spôsobom ako v Európe, tak áno. Len na ilustráciu, v Ugande je 55 postelí na jednotkách intenzívnej starostlivosti na 43 miliónov obyvateľov. Ak sa nákaza koronavírusu veľmi rozšíri, môže mať celkovo pre Afriku devastačné dôsledky.

Myslíte si, že aj práve preto sa väčšina afrických krajín už vo veľmi skorom štádiu podujala k prijatiu jednotlivých opatrení?

Áno, uvedomili si, že takýmto spôsobom majú veľkú šancu obmedziť následky.

Región trápia mnohé choroby, ako napríklad HIV, tuberkulóza, malária čo v kombinácii s koronavírusom, zanedbanou hygienou a nedostatočným počtom nemocníc môže mať naozaj fatálne následky. V čom ďalšom môže Afrika pri koronavíruse ešte vybuchnúť?

Problém často nie je samotný vírus, ale strach a panika, ktorá sa šíri medzi ľuďmi. A aj nepravdivé informácie a hoaxy. Napríklad som sa „dozvedel“, že vírus sa šíri vzduchom a môže tam prežiť aj 3 dni. Čiže v podstate ho vietor môže prifúknuť. Alebo že vírus bol vyrobený čínskym laboratóriom kvôli údajnému vzájomnému likvidovaniu čínskych politikov.

Kvôli tejto panike hrozia konflikty. V jednom meste ľudia začali útočiť na ženu zatiaľ len podozrivú z choroby. Niektorí si myslia, že ak zabijú človeka, vyhubia tak aj vírus.

Ak bude táto situácia, obmedzenia alebo prípadný hladomor pretrvávať, je veľké riziko vypuknutia nepokojov a zhoršenia bezpečnostnej situácie.

Má Afrika v boji s koronavírusom vôbec nejakú výhodu?

Uganďania sú špeciálni v tom, že sa vedia zomknúť, keď je zle. Aj miestny režim je v týchto prípadoch nápomocný, keďže vie urobiť rozhodnutia rýchlo a radikálne.

Koronavírus jednoznačne na isté obdobie ochromí svetovú ekonomiku aj situáciu v tých najrozvinutejších krajinách. Mnoho afrických štátov je však odkázaných práve na peniaze z rozvojovej pomoci a automaticky s nimi počíta už pri plánovaní svojho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že Afriku v dôsledku koronavírusu opustilo veľké množstvo rozvojových pracovníkov a dobrovoľníkov zo zahraničia, ktorí v mnohých aspektoch suplujú povinnosti štátu. Čo pandémia koronavírusu bude podľa vás znamenať pre rozvojovú pomoc v Afrike, ako aj pre samotné štáty?

Zdroje budú obmedzené najmä tým, že rozvinuté krajiny riešia a ešte dlho budú riešiť situáciu najmä u nich doma. V kombinácii s rozširovaním nákazy v samotných afrických krajinách to môže mať pre ne fatálne následky. Ale možno budeme prekvapení. Afrika môže z tejto situácie vyjsť lepšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Odporúčame