Na portáli Postoj sa spustila búrlivá reakcia na podporu, ktorú vo videu vyjadril mojej kandidatúre do NR SR emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Pridal sa aj pán František Mikloško, ktorého si vážim a viedli sme spolu v minulosti na mnohé otázky otvorený dialóg.
Spraviť však z podpory Bezáka zámienku na rozpútanie a oživenie konfliktu, ktorý vznikol aj v kampani Zuzany Čaputovej, vnímam ako prejav deštruktívneho prístupu voči budúcnosti tejto krajiny. V mene či pod rúškom ochrany kresťanstva.
Ak sa niekto snaží vykresľovať Progresívne Slovensko a ĽSNS ako dva extrémy či dve strany tej istej mince, vnímam to ako hlboké nedorozumenie. A neverím úprimnosti tohto porovnania. Ja som ako veriaci človek vstúpil do politiky s hlbokým presvedčením, že Slovensko je životný priestor pre veriacich i neveriacich a že ostrakizáciou a pranierovaním opačného názoru najmä v kultúrno-etických otázkach nič nedosiahneme. Ako veriaci človek sa pozerám do budúcnosti poučený minulosťou.
Aj preto mám v jednom veľmi jasno. Chvála Tisovho režimu, relativizácia holokaustu, šírenie účelovej úzko konfesionálne motivovanej nenávisti voči menšinám a naháňanie strachu veriacim ľuďom z anglického slova „gender“ sú nesmierne nebezpečné. Nevylepší to ani fakt, že hlásatelia týchto ideí sú ihneď pripravení zakázať interrupcie a verbálne sa snažia všemožne zapáčiť veriacim katolíkom.
Ak totiž prevládne ideológia fašizmu, nenávistného nacionalizmu a korupčné praktiky, nebude priestor ani čas na otázky, ktoré majú aj pre veriacich zásadný význam.
Vďaka demokracii, ktorá so sebou prináša garancie práv na náboženské vyznanie i ochranu práv menšín, máme možnosť žiť životy, ktoré žijeme. Napríklad čítať články v denníku, ktorý preferujeme. Ak sa nechceme všetci od nenávisti „zožrať“, skúsme, prosím, mať na pamäti, že v tejto krajine sme odsúdení na spoluprácu a konštruktívny dialóg dobromyseľných ľudí. Napríklad aj na tému interrupcií. V tejto krajine žijú veriaci i neveriaci, liberáli i konzervatívci a nikto z nás si dnes už nemyslí, že je na Slovensku potrebné zavádzať štátne náboženstvo. Mocichtiví, korupční a nenávistní politici sú však vždy pripravení parazitovať na náboženskom presvedčení voličov a vypočítavo využijú na to všetky možné prostriedky.
Arcibiskup Bezák ma podporil, poznajúc môj životný príbeh a moju doterajšiu prácu. Ja sám som v Progresívnom Slovensku členom tímu pre vzdelávanie. Vzdelávaniu a mentoringu mladých ľudí som sa dlhé roky venoval na stredných, vysokých školách a v mimovládnych organizáciách. Bezák, ako je všeobecne známe, bol zbavený cirkevného úradu a stal sa stredoškolským učiteľom. Róbert Bezák neberie na plecia zodpovednosť za každý detail programu strany – a oblastí je naozaj mnoho – a komunikáciu všetkých jej predstaviteľov. Tak ako sa nestotožnil so všetkými názormi, postojmi a minulými či budúcimi rozhodnutiami prezidentky Čaputovej. Nič také nikdy ani nevyslovil.
Politické strany nerozhodujú o vieroučných otázkach. Riešia a navrhujú v ich očiach najlepšie možné a, áno, často aj kompromisné riešenia pre všetkých obyvateľov krajiny. Veriacich, neveriacich aj tých, ktorí veria inak ako my. To je úlohou politikov i nás kresťanov. Hľadať riešenia, viesť dialóg, a nie kopať stále hlbšie zákopy.
Autor je kandidátom koalície PS/SPOLU v parlamentných voľbách 2020.