Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. január 2020

Za Rogerom Scrutonom

Vo veku 75 rokov zomrel jeden z najvýznamnejších anglicky píšucich autorov našej doby. Srdcom Čech, dušou konzervatívec Roger Scruton.
Za Rogerom Scrutonom

Sir Roger Scruton (1944 – 2020).

Rogera Scrutona som osobne zažil len párkrát, čítal som od neho všetko, čo sa dalo, zbožňoval jeho jazyk a argumentáciu, bol to džentlmen s neskrotnou hrivou a uhladeným štýlom (dnes je rozšírenejšie opačné garde), poznám mnohých – u nás, v Česku, Poľsku –, ktorých ovplyvnil, učil a priatelil sa s nimi, nedali na neho dopustiť. Chodil k nám už počas komunizmu, aj potom. Scruton nás spájal so Západom, jeho pohľad na západnú civilizáciu bol pohľadom našej konzervatívnej pravice, jeho zápasy boli aj našimi zápasmi, jeho lakmus na ideológiu bol rovnaký ako u nás.

Keď som cez Vianoce čítal jeho esej v magazíne Spectator, bolo zrejmé, že sa lúči: „Keď sa blížite k smrti, začnete rozumieť, čo znamená život, že znamená vďačnosť,“ napísal na záver. Spectator tento text dnes zverejnil so smutným nadpisom, oplatí sa prečítať.

Tá esej je ohromná, v časopise sa pôvodne volala My strange year, mal za sebou čudný rok. Písal tam o nenávistných útokoch (hate storm) proti svojej osobe, keď sa stal predsedom vládnej komisie Building Better, Building Beautiful, najdlhší priestor venoval aprílu, keď opísal rozhovor v ľavicovom New Statesman, pre ktorý kedysi písal o víne, a útokoch, ktoré nasledovali. Prišiel o funkciu v komisii, bola napadnutá jeho reputácia a postavenie, a keďže ho vláda Theresy Mayovej zbavila funkcie, aj miesto v konzervatívnom hnutí. Ten rok bol ťažký aj preto, že prišiel o „pokoj mysle“ a „zdravie“, keď sa dozvedel o rakovine, a nebyť rýchleho vyšetrenia, žil by o pol roka menej.

Ten polrok navyše stál za to, určite pre Rogera Scrutona. Aj svojmu lekárovi v poslednom texte ďakoval.

To najsilnejšie, čo minulý rok zažil, nebol totiž výsmech a nenávisť, práve naopak, oveľa viac získal, od svojich priateľov aj z našej časti Európy, opísal to posledným slovom v texte v Spectatore, bola to – vďačnosť. Postavili sa za neho mnohí priatelia a známi, menuje najmä Douglasa Murraya, svojho mladšieho nasledovníka, ktorý denne vyzýval vedenie New Statesmanu, aby zverejnilo nahrávku rozhovoru alebo priznalo, že to celé účelovo zmanipulovalo. Jeho tweety podporovali stovky ľudí, aj mnohí z nás v strednej Európe, potom prišlo významné ocenenie z Poľska, 30. výročie prvých poloslobodných volieb sa v júni stalo pódiom, kde poľský prezident ocenil anglického filozofa najvyšším štátnym vyznamenaním, Scruton hovoril pred publikom východoeurópskej a antikomunistickej elity, cítil pritom pokoru pred „dojímavými svedectvami“ týchto väzňov a disidentov. Zo Slovenska tam bol František Mikloško a Scruton ho nadchol rovnako, hovoril vtedy o tom takto.

Scruton ešte poslal odkaz britskej mládeži, že by ich náš kút sveta a tieto príbehy mali zaujímať. Pred pár týždňami som sa stretol s Davidom Campanaleom a jeho asi 20-ročným synom, je to iná skupina, David je priateľom Viktora Orbána a zakladateľov Fideszu, založil s nimi letnú univerzitu v Tusnáde a tiež nám rozumie, ale na jeho synovi bolo vidieť, že ten vzťah sa nededí, musí sa v každej generácii nanovo získať.

Poliaci dali Scrutonovi aj cenu za architektúru (Scruton to sarkasticky nazval poľským zmyslom pre humor), stihli ho oceniť aj Maďari, Viktor Orbán mu zložil poklonu ako mužovi činu, ktorého vyhnali do exilu súčasne komunisti v Československu aj akademická sféra na Západe, ďalšie ocenenie dostal v novembri v Prahe, tam bol za nás zase prítomný Ján Čarnogurský, aj on na Scrutona spomína rád a ešte viac z toho odvodzuje pre súčasnosť. Čechom Scruton venoval najviac, boli mu najbližší:

„The Czechs confer their commemorative medal on a Eurosceptic, namely me, in a touching ceremony that reminds me why, despite the appeal of the Poles, Hungarians, Romanians and many more, it is the shy, cynical Czechs to whom I lost my heart and from whom I have never retrieved it.“

... napriek všetkému, čo pre neho znamenali a urobili Poliaci, Maďari, Rumuni a mnohí ďalší, „sú to hanbliví cynickí Česi, kde som nechal svoje srdce a už nikdy nezískal späť“.

Bolo to vidieť, každý čitateľ jeho románu Zápisky z podzemia to cítil, Roger Scruton mal rád Prahu aj Moravu, rozumel českej kultúre, jej tradícii, prednostiam aj slabším miestam českého charakteru, nadzemiu aj podzemiu, mal ich rád ako svoje. A keďže sme boli súčasťou Československa aj my, mali sme aspoň sprostredkovane podiel z jeho záujmu o náš región. Scruton bol najvýznamnejší anglicky píšuci autor so záujmom o našu časť Európy, naše dejiny antikomunizmu. Jeho poznanie a najmä porozumenie našej kultúre a dejinám bolo podstatne hlbšie ako u T. G. Asha či Timothy Snydera, ktorí k nám tiež radi chodia, aj keď poväčšine s odlišnými príhovormi a textami.

Scruton patril k výkvetu britskej inteligencie, dokázal písať o hudbe a estetike, o politike a filozofii, napísal román, zložil operu, bol to renesančný človek. Ctil si tradície vrátane tých nepopulárnych, pretože v duchu Oscara Wildea to nepovažoval za dúchanie do pahreby, ale prikladanie na oheň, aj jeho tradicionalizmus bol živý. Ak by som si mal vybrať, najradšej mám jeho How to be a Conservative (Bloomsbury, 2014), kde v rozpore s očakávaním opísal prednosti a pravdy rôznych doktrín, od pravdy v nacionalizme po internacionalizmus, od socializmu po kapitalizmus, od environmentalizmu po multikulturalizmus, je tam veľa antiky, veľa rozhľadu.

Až na konci jeho života bolo cítiť, že to najsilnejšie v ňom bolo niečo, o čom hovoril skôr placho a menej – jeho viera. Keď písal o modlitbe, znelo to ako modlitba sama. Odišiel veľký autor, muž, ktorý rozumel Západu a rozumel aj nám. Obávam sa, že ho v tejto misii dlho nikto nenahradí. Tí, ktorí ho poznali, sa za neho dnes modlia, sám o to prosil.

Nech mu je zem ľahká a odpočíva v pokoji!

 

Inzercia

Kolegovia Lukáš Krivošík a Lukáš Obšitník pripravili krátky prehľad textov a video, kde si na Rogera Scrutona možno spomenúť:

Postoj sa minuloročnej kauze, keď Rogera Scrutona odvolali z postu vládneho poradcu pre bývanie v dôsledku (ako sa ukázalo) manipulácie redaktora ľavicového magazínu New Statesman, venoval TU.

Uverejnili sme tiež Scrutonovu reakciu Ospravedlňujem sa, že premýšľam.

Ján Čarnogurský o Rogerovi Scrutonovi, Johnovi Finnisovi a ich podpore pre podzemnú univerzitu v socialistickom Československu napísal pred rokom článok s názvom My sme vám pomáhali počas komunizmu, budete nám to musieť vrátiť, ktorý si môžete prečítať TU.

Lukáš Obšitník v lete napísal o vyznamenaní ostrakizovanej poľskej vlády pre Rogera Scrutona a že Slovensko by britského mysliteľa malo vyznamenať tiež (čo bude odteraz možné len „in memoriam“).

Z akcie vo Varšave sme priniesli príhovor Rogera Scrutona pod názvom Demokracia pretrváva iba vďaka lojalite k národu.

Výňatok zo Scrutonovho románu Zápisky z podzemia o československom disente sme priniesli na tomto mieste.

Na YouTube nájdete viacero videí s Rogerom Scrutonom, v ktorých vysvetľuje svoje myšlienky. Pre tých, čo vedia po anglicky a vedia si vychutnať jemný britský prízvuk, odporúčame najmä video o tom, prečo je krása dôležitá. V dva roky starom videu zase Scruton vysvetľuje, ako byť konzervatívcom.

Zaujímavá je tiež jeho diskusia o transcendentne s kanadským psychológom Jordanom Petersonom či debata o budúcnosti konzervativizmu s publicistom a spisovateľom Douglasom Murrayom.

Oficiálny kanál Rogera Scrutona na YouTube nájdete TU.

A ešte video, kde hovorí Scruton česky:

Inzercia

Inzercia

Odporúčame