Naozaj dostali Gréci výprask? (výber)

Medzi špičkovými komentátormi vrie polemika, či je výsledok rokovaní eurozóny triumfom Nemcov alebo Grékov. A Thomas Piketty žiada Nemcov, aby sa dnes správali ku Grékom tak, ako sa správali k Nemcom Francúzi po druhej svetovej vojne. Náš výber toho najlepšieho zo svetovej tlače.

grecky-premier.jpg

Dvaja najbystrejší komentátori Financial Times, Wolfgang Münchau a Gideon Rachman, sa v názore na dohodu eurozóny s Gréckom celkom líšia.

Münchau sa netají, že je z výsledku rokovaní zhrozený. Ako píše, tým, že lídri eurozóny dotlačili gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa do „ponižujúcej porážky (...), zničili eurozónu, ako ju poznáme a zbúrali ideu menovej únie ako kroku k demokratickej politickej únii“. Münchau vidí ako vinníkov svojich krajanov, Nemcov, ktorí sa podľa neho správali brutálne, vynútili si ústupky Grékov „politickým vydieraním“ a vyháňaním z eurozóny. Takáto nová eurozóna bez vyšších ambícií, v ktorej platia už len zákony sily a chladné ekonomické zvažovanie nákladov a výnosov, sa podľa Münchaua nemusí udržať: už dnes je zjavné, že euro prospelo ekonomikám Nemecka, Rakúska, Holandska, kým pre Taliansko, ale aj Fínsko je spoločná mena nevýhodná. „Môžeme si byť istí, že väčšina Talianov bude o tri roky podporovať jednotnú menu?“ pýta sa Münchau.

♦♦♦

Jeho komentátorský kolega Gideon Rachman s takýmto pohľadom ostro nesúhlasí. Poníženie Grécka a triumf všemocného Nemecka? „To je nonsens.“ Bez doterajších pôžičiek by bolo dnes na tom Grécko omnoho horšie. Nemci urobili podľa Rachmana v skutočnosti ďalší ústupok, keď schválili v poradí tretí mnohomiliardový balíček pomoci. „Nová pôžička Grécku vo výške 85 miliárd činí takmer dvojnásobok ročného HDP Srbska, stredne veľkej krajiny v rovnakom regióne.“ Navyše, dodáva Rachman, už predsa každý tuší, že Grécko nesplatí svoj 320-miliardový dlh v plnej výške. Právo na pocit ukrivdenosti majú práve obyčajní Nemci, Holanďania, Fíni a ďalší, ktorých pri vzniku eurozóny upokojila klauzula o neposkytovaní pomoci (tzv. „no bailout“).

♦♦♦

Do diskusie o Grécku sa nedávno zapojil francúzsky hviezdny ekonóm Thomas Piketty, autor bestselleru „Kapitál v 21. storočí“. Piketty v rozhovore s nemeckým týždenníkom Die Zeit obvinil Nemcov z „hrozivého nedostatku vlastnej historickej pamäti“. A pokračoval: „Keď dnes počúvam Nemcov hovoriť, aký majú morálny prístup k dlhom a pevne veria na to, že dlhy treba splatiť, napadne mi: To je ale veľký vtip!“

Ekonóm Piketty pripomenul, že Nemci vďačia za svoj povojnový hospodársky zázrak okrem iného masívnemu odpusteniu dlhov. Tie dosahovali po roku 1945 200 percent voči HDP, o desať rokov neskôr to bola už len desatina tejto hodnoty. „Túto nesmierne rýchlu redukciu dlhov by sme však nikdy nedosiahli rozpočtovými prostriedkami, aké dnes odporúčame Grékom.“ Odbúranie dlhov sa vtedy podarilo cez infláciu, špeciálnu daň na súkromný majetok a tiež cez odbúranie dlhov, ktoré sa dohodlo v roku 1953 na medzinárodnej dlhovej konferencii. Podľa Pikettyho si dnešné generácie Grékov, podobne ako Nemci pred 60 rokmi, zaslúžia viac veľkorysosti zo strany veriteľských štátov. „Nemožno žiadať od nových generácií, aby desaťročia platili za chyby svojich rodičov.“ Predstavy protagonistov eurozóny o tom, ako postupne Gréci splatia svoje dlhy z rozpočtových prebytkov, označil Piketty za „totálne bláznivé“.

♦♦♦

Na záver ešte Taliansko, ktoré sa nateraz ocitlo mimo centra pozornosti, kam sa však môže onedlho vrátiť. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil krátko po gréckom referende, strana premiéra Mattea Renziho naďalej klesá, kým eurokritické zoskupenia získavajú na sile. Renziho Demokrati získali pred rokom v eurovoľbách 41 percent, dnes by dostali o desať percent menej hlasov. Ľavicoví populisti M5S okolo Beppeho Grilla majú 26 percent (pred rokom 21 percent) a pravicová Liga severu novej hviezdy Mattea Salviniho má okolo 16 percent (pred vyše rokom štyri percentá). Grillo aj Salvini sú za vystúpenie Talianska z eurozóny, pre Salviniho je euro dokonca „zločinom proti ľudstvu“. Zápas o udržanie súčasnej eurozóny sa teda nevedie len na gréckom fronte.

Martin Hanus
Foto: TASR/AP