Martýri z vlády Smeru

Po šachovaní ministra Lajčáka s demisiou pri Marakéšskej deklarácii tu máme ďalší prípad, keď si politik robí z tohto vážneho ústavného inštrumentu srandu.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská so svojou reformou (stratifikáciou) nemocníc neuspela. Vláda jej návrh včera stiahla z parlamentu. Ministerka následne oznámila, že premiérovi ponúkla svoju funkciu. Zdôvodnila to tým, že jej post vo vláde patrí Smeru a keďže s touto stranou má v tejto veci ideové spory, považuje za slušné tak konať. Povedala tiež, že Peter Pellegrini ju od tohto rozhodnutia odhováral.

To, čo sa pani ministerke stalo, sa volá politická prehra. Je to jednoduché, nejaký návrh sa skutočnou reformnou stáva až vtedy, keď sa ho podarí politicky presadiť. Ministerke Kalavskej sa však o ňom nepodarilo presvedčiť ani stranu, ktorá ju do vlády nominovala.

To, že ju to vedie k úvahám o odchode z ministerského kresla, je úplne legitímne. Lenže ponúknutie funkcie a podanie demisie nie sú synonymá.Zdieľať

To, že ju to vedie k úvahám o odchode z ministerského kresla, je úplne legitímne. Lenže ponúknutie funkcie a podanie demisie nie sú synonymá. Ak to ministerka cíti naozaj tak, že už funkciu nedokáže ďalej vykonávať, nemala by ju ponúkať premiérovi, ale utekať ju podať do prezidentského paláca.

Pretože ponúknutie funkcie nie je ústavný akt, ale len gesto, akýsi politický apel. Ten by ešte mal zmysel, ak by existovala šanca, že Smer by pod jeho tlakom svoje rozhodnutie prehodnotil a návrh na stratifikáciu nemocníc predsa len podporil. Pravdepodobnosť, že k niečomu takému dôjde, je však aj kvôli krátkemu času do volieb nulová.

Takto to, podobne ako v prípade ministra Lajčáka, vyznieva ako prosíkanie o verejnú ľútosť a uznanie za to, že dotyčný to myslel dobre a snažil sa, len jeho úzkoprsí kolegovia mu nechceli rozumieť a hádzali mu polená pod nohy. Ľudsky sa tomu dá rozumieť. Politika však nie je vianočná besiedka v škôlke, ale hra pre dospelých. Utieranie soplíkov a fúkanie boľačiek do nej nepatria.

Ak politik urobí z nejakej témy otázku svojho zotrvania vo funkcii, môže sa dostať pred dilemu, ktorú svojho času pomerne presne pomenoval neslávne známy Pavol Rusko. Ten pri hlasovaní Dzurindovej vlády o odvolaní riaditeľa Národného bezpečnostného úradu svojmu pochybujúcemu ministrovi Rudolfovi Chmelovi odkázal, že si má vybrať medzi osobnou integritou a ministerským bavorákom.

Čo si pred rokom vybral Miroslav Lajčák, vieme a čo si nakoniec vyberie ministerka Kalavská, uvidíme.